Tomáš Čorej
Nebyť opatrného postoja Spojených štátov, Izrael by už zrejme spustil pozemnú inváziu do Pásma Gazy. Vyplýva to z vyjadrení nemenovaných diplomatov pre viaceré médiá, podľa ktorých chcú Američania pokračovať v rokovaní o rukojemníkoch a zminimalizovať počet civilných obetí.
Navonok vyjadruje administratíva Joea Bidena Izraelu plnú podporu. Americký prezident v jednom z najemotívnejších prejavov vo funkcii označil teroristické útoky Hamasu za „číre a nefalšované zlo“ a toto palestínske hnutie prirovnal k Islamskému štátu.
Zároveň vyzval kongres na schválenie dodatočnej vojenskej pomoci pre Izrael vo výške štrnástich miliárd dolárov.
Lenže keď osobne navštívil Tel Aviv, podľa zdrojov denníka New York Times sa premiéra Benjamina Netanjahua pýtal aj nepríjemné otázky. Okrem iného ho zaujímalo, kto bude vládnuť v Gaze v prípade zničenia Hamasu a či by Izrael zvládol viesť vojnu na dvoch frontoch, ak by sa do konfliktu zapojil libanonský Hizballáh.
Američanov znepokojil hnev izraelských politikov
Spojené štáty sú najdôležitejším spojencom Izraela, ktorému ročne na obranu prispievajú sumou zhruba 3,8 miliardy dolárov.
Lenže ako píše BBC, ich podpora Izraela nie je bezpodmienečná. Z Bidenových slov vyplýva, že americkí predstavitelia majú od izraelskej vlády dve základné požiadavky, a to dodávky humanitárnej pomoci do Gazy a ubezpečenie, že Izrael toto územie nebude trvalo okupovať.
Keď sa teroristi z hnutia Hamas infiltrovali na izraelské územie a rozpútali tam útoky proti civilistom, Izrael zareagoval totálnou blokádou Gazy. Týka sa vody, jedla aj pohonných hmôt.
Americkí predstavitelia opakovane žiadali, aby humanitárna pomoc do regiónu prúdila aspoň cez hraničný priechod s Egyptom. To podľa vlády v Káhire nebolo možné, pretože ho Izrael ostreľoval.
Izraelčania však napokon po viac než týždni sľúbili, že vstupu obmedzeného množstva pomoci brániť nebudú. Podľa agentúry AP za tým boli práve diskusie medzi americkými a izraelskými diplomatmi.
AP píše, že z pohľadu Izraela išlo o výrazný ústupok, keďže v rozhovoroch s predstaviteľmi USA trvali na tom, že Gaza musí zostať odstrihnutá od sveta. Amerických zástupcov údajne znepokojili vyjadrenia, že civilné obete sú nevyhnutné.
Štyria diplomati Spojených štátov agentúre povedali, že izraelská vláda cítila hnev voči všetkým Palestínčanom a nerozlišovala medzi civilistami a teroristami z Hamasu. Zároveň dodali, že predstavitelia izraelskej armády aj politici trvali na tom, že na porážku Hamasu „je potrebné využiť metódy ako proti Osi počas druhej svetovej vojny“.
Izraelčania vraj hovorili: „Aj počas druhej svetovej vojny zomrelo veľa nevinných Nemcov.“ Zároveň Američanom pripomenuli zhodenie atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki.
V pondelok do Gazy dorazil druhý konvoj s humanitárnou pomocou, ktorý tvorilo štrnásť kamiónov. OSN to víta, ale zdôrazňuje, že ide o „kvapku v mori“ a v skutočnosti by jej pracovníci potrebovali až sto kamiónov denne.
Rokuje sa o ďalších desiatkach rukojemníkov
Podľa New York Times Bidenova administratíva naznačuje, že Izraelčania na spustenie pozemnej invázie potrebujú viac času. Americké noviny píšu, že podľa štyroch izraelských predstaviteľov sa v posledných dňoch začiatok invázie opakovane oddialil.
Diplomati USA však zároveň zdôrazňujú, že konečné slovo má zakaždým Izrael. Obávajú sa, že správy, ako „oddialili inváziu“, hrajú do karát Iránu, ktorý dlhodobo tvrdí, že Izrael je len predĺženou rukou Spojených štátov na Blízkom východe.
Lenže aj CNN píše, že Washington opakovane tlačí na Izrael, aby sa s inváziou neuponáhľal. Takisto denník Wall Street Journal uvádza, že Američania radia Izraelčanom počkať. Jedným z hlavných dôvodov je prebiehajúce rokovanie o prepustení rukojemníkov.
Hamas a ďalšie hnutia, ktoré celkovo zadržiavajú až 220 rukojemníkov vrátane desiatich Američanov, minulý týždeň prepustili prvé dve americké občianky. Kľúčovú úlohu pri týchto rokovaniach zohráva Katar, ktorý je blízkym partnerom Spojených štátov, ale zároveň úzko spolupracuje aj s Hamasom.
Momentálne sa podľa zdrojov portálu Times of Israel rokuje o prepustení ďalších päťdesiatich rukojemníkov.
Ako uviedla česká expertka na Blízky východ Irena Kalhousová, po spustení pozemnej ofenzívy by už boli rokovania o rukojemníkoch mimoriadne náročné.
Hamas sa medzitým Izraelu vyhráža, že ak bude bombardovať civilné ciele, niektorých rukojemníkov popraví.
Keď hovorí Biden, televízie prerušia vysielanie
Ako píše New York Times, Bidenova administratíva sa obáva, či si Izrael pred ofenzívou stanovil realistické ciele.
Americkí predstavitelia zdôrazňujú, že otvorene nehovoria Izraelčanom, čo majú robiť, a naďalej ich podporujú. Pentagón však do Izraela poslal rešpektovaného generálporučíka Jamesa Glynna aj ďalších dôstojníkov, aby pomohli s prípravami na náročné mestské boje.
Glynn sa podieľal aj na operáciách proti Islamskému štátu v Iraku.
Izrael sa podľa Američanov napríklad musí rozhodnúť, či bude chcieť zničiť Hamas leteckými útokmi v kombinácii s cielenými vpádmi špeciálnych jednotiek, alebo či do Pásma Gazy vtrhne za pomoci tankov a pechoty. Obe tieto taktiky podľa Spojených štátov povedú k obrovským stratám, ale druhá z nich by bola pre vojakov aj civilistov zničujúcejšia.
Americký minister obrany Lloyd Austin prakticky každý deň telefonuje so svojím náprotivkom Joavom Gallantom.
Viacerí analytici pritom naznačujú, že Američania sú jediní, koho sú momentálne v Izraeli ochotní počúvať. Napríklad Bernard Avishai vyhlásil, že „jedine Spojené štáty môžu priniesť aspoň kúsok nádeje“ a dokonca majú ešte stále moc tlačiť na Izraelčanov, aby mali na pamäti aj právo na sebaurčenie Palestínčanov.
Expert Michael Horowitz si zase všimol, že izraelská televízia preruší vysielanie len pri vystúpení jedného zahraničného lídra, a to Bidena.
Obávajú sa eskalácie
Jedným z hlavných cieľov Bidenovej vlády je predísť širšiemu regionálnemu konfliktu. Minister zahraničných vecí Antony Blinken absolvoval diplomatické turné, počas ktorého navštívil okrem Tel Avivu aj Jordánsko, Egypt, Spojené arabské emiráty a Bahrajn.
Situáciu však americkej diplomacii skomplikovala minulotýždňová tragédia v nemocnici al-Ahli, pri ktorej zomrel zatiaľ nešpecifikovaný počet ľudí. Hoci viaceré nezávislé vyšetrovania aj Washington tvrdia, že ju spôsobil výbuch zlyhanej palestínskej rakety, Hamas z útoku obvinil Izrael.
Vo viacerých arabských krajinách vrátane Jordánska, Maroka či Egypta následne vypukli rozsiahle protesty pred izraelskými, ale aj americkými veľvyslancami. Palestínsky prezident aj jordánsky kráľ zrušili stretnutie s Bidenom.
Dianie z posledných dní ukazuje, že jeden z hlavných cieľov americkej diplomacie posledných rokov – odkloniť pozornosť od Blízkeho východu a sústrediť sa na Čínu – sa nateraz nenaplní. Naopak, americká prítomnosť na Blízkom východe je v tejto chvíli kľúčová a pozorne ju sledujú regionálni hráči.
Spojené štáty majú 2500 vojakov v Iraku a ďalších 900 v susednej Sýrii, kde radia miestnym silám v bojoch proti Islamskému štátu.
V posledných dňoch v regióne čelili útokom: okrem iného bolo počuť výbuchy v leteckej základni v Iraku, kde sa nachádzajú aj americké sily. V pondelok bezpilotné lietadlá zaútočili na americký kontingent v Sýrii.
Americký torpédoborec USS Carney zase v Červenom mori zostrelil tri rakety, ktoré z Jemenu s najväčšou pravdepodobnosťou smerovali na Izrael.
Aj minister obrany Austin verejne priznal, že Američania sa obávajú možnej eskalácie. „Ak chce ktorákoľvek skupina alebo krajina rozšíriť tento konflikt, máme pre ňu jednoduchú radu. Nerobte to,“ povedal pre ABC.
USA sa snažia odstrašiť izraelských regionálnych nepriateľov tým, že do Izraela poslali lietadlové lode USS Gerald R. Ford a USS Dwight D. Eisenhower. Takisto do Izraela posielajú protiraketové systémy THAAD a Patriot.
Američania sľubujú, že v prípade eskalácie sa nebudú báť patričnej reakcie, ale ako píše BBC, boli by len veľmi neradi, ak by sa do konfliktu museli zapojiť priamo.
Spojené štáty obviňujú z dvojitých štandardov
Samostatnou témou je, aký budú mať Bidenove postoje k Izraelu vnútropolitický dosah. Agentúra AP píše, že „chodí po veľmi tenkom ľade“, keďže časť jeho strany je voči Izraelu mimoriadne kritická.
Kritici mu vyčítajú aj to, že nadviazal na politiku Donalda Trumpa, ktorého diplomatické úsilie viedlo k znormalizovaniu vzťahov medzi arabskými krajinami a Izraelom bez toho, aby do úvahy brali Palestínčanov.
Desiatky ľavicových kongresmanov minulý týždeň Bidena s Blinkenom vyzývali, aby na Izraelčanov tlačili, nech svoje vojenské operácie vedú v súlade s medzinárodným právom.
Biden to minimálne v posledných dňoch v oficiálnych vyhláseniach naozaj robí: hoci bezprostredne po terore Hamasu trval na absolútnej podpore Izraela, v posledných dňoch zdôrazňuje, že nie všetci Palestínčania sú zodpovední za útoky na izraelských civilistov.
Viacerí americkí progresívci, ale aj predstavitelia takzvaného globálneho juhu obviňujú Spojené štáty a celý kolektívny Západ pre jeho prístup k Izraelu z „dvojitých štandardov“ v porovnaní s ruskou vojnou proti Ukrajine.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
