Denník NSú ako Mosad v 70. rokoch. Ukrajinské tajné služby vedú tieňovú vojnu a takmer zabili Gerasimova

Washington PostWashington Post
Komentáre
Vyšetrovatelia na mieste výbuchu auta Darie Duginovej 21. augusta 2022 v Moskve. Foto - TASR/AP
Vyšetrovatelia na mieste výbuchu auta Darie Duginovej 21. augusta 2022 v Moskve. Foto – TASR/AP

CIA do ukrajinských tajných služieb investovala milióny, teraz má z niektorých ich operácií obavy.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Píšu Greg Miller a Isabelle Khurshudyanová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.

Preplnené auto vezúce matku a jej 12-ročnú dcéru zdanlivo nepútalo pozornosť ruských bezpečnostných zložiek, keď sa blížilo k hraničnej kontrole.

Tá najmenej podozrivá časť batožiny – prepravka pre mačky – však bola súčasťou premyslenej, smrteľnej zápletky. Ukrajinskí agenti do nej nainštalovali skrytú priehradku, ktorú použili na ukrytie komponentov bomby. Tvrdia to predstavitelia bezpečnosti oboznámení s operáciou.

O štyri týždne neskôr zariadenie vybuchlo tesne pred Moskvou v SUV. Šoférovala ho dcéra ruského nacionalistu, ktorý vyzýval svoju krajinu, aby „zabíjala, zabíjala a ešte raz zabíjala“ Ukrajincov. Explózia bola signálom, že ani srdce Ruska nebude ušetrené od hrôz vojny.

Vychádzajúc zo zdrojov, ktoré nám poskytli doteraz neznáme detaily – napríklad o použití prepravky na mačky, operáciu zorganizovala ukrajinská domáca bezpečnostná služba SBU.

Útok z augusta 2022 je súčasťou zúriacej tieňovej vojny, v ktorej ukrajinské tajné služby taktiež dvakrát zbombardovali most spájajúci Rusko s okupovaným Krymom, pristáli s dronom na streche Kremľa a poškodili ruské námorné plavidlá v Čiernom mori.

Tieto operácie boli považované za extrémne opatrenia, ktoré bola Ukrajina nútená prijať v reakcii na ruskú inváziu.

Milióny od CIA

V skutočnosti predstavujú schopnosti, ktoré ukrajinské špionážne agentúry nadobudli za posledných takmer desať rokov – teda odvtedy, čo Rusko v roku 2014 prvý raz obsadilo ukrajinské územie. Ukrajinské tajné služby si počas tohto obdobia vytvorili nové hlboké väzby s americkou CIA.

Podľa súčasných a bývalých ukrajinských a amerických predstaviteľov sa na misiách podieľali elitné tímy ukrajinských agentov, ktoré vznikli a boli vycvičené a vybavené v úzkej spolupráci so CIA.

Od roku 2015 CIA vynaložila desiatky miliónov na to, aby ukrajinské tajné služby formované v sovietskej ére zmenila na schopných spojencov proti Moskve.

Agentúra poskytla Ukrajine pokročilé prieskumné systémy, vycvičila agentov na Ukrajine aj v USA, vybudovala nové veliteľstvá pre ukrajinské vojenské spravodajstvo a zdieľala s Ukrajincami spravodajské informácie v rozsahu, ktorý bol až do anexie Krymu a vojny na východe Ukrajiny nepredstaviteľný. CIA je podľa oslovených zdrojov naďalej v Kyjive významne prítomná.

Rozsah spolupráce CIA s ukrajinskými spravodajskými službami nebol doteraz zverejnený. Zástupcovia amerických tajných služieb zdôrazňujú, že agentúra sa nijako nepodieľala na operáciách cieleného zabíjania a že jej práca sa zameriavala na posilnenie schopností Ukrajincov zhromažďovať informácie o nebezpečnom protivníkovi.

Vysokopostavený spravodajský predstaviteľ povedal, že „ukrajinským tajným službám boli jasne oznámené všetky obavy súvisiace s operáciami“.

Mnohé z tajných operácií Ukrajiny mali jasné vojenské ciele a prispeli k obrane krajiny. Atentát na auto, ktorý zabil Dariu Duginovú, však zvýraznil, že Ukrajina akceptovala ako vojnovú zbraň to, čomu v Kyjive hovoria “likvidácie“.

Za posledných 20 mesiacov SBU a vojenská kontrarozviedka HUR vykonali desiatky atentátov na ruských predstaviteľov na okupovaných územiach, údajných kolaborantov, ruských vojenských predstaviteľov na fronte aj prominentných podporovateľov vojny hlboko v Rusku.

Medzi zabitými sú podľa zástupcov Ukrajiny a Západu napríklad bývalý ruský veliteľ ponorky, ktorý behal v parku v Krasnodare, či vojnový bloger sediaci v kaviarni v Petrohrade.

Príklon Ukrajiny k smrtiacim operáciám skomplikoval jej spoluprácu so CIA. Vyvolal totiž obavy z možnej spoluúčasti agentúry a znepokojil niektorých zástupcov Kyjiva a Washingtonu.

Dokonca aj tí, ktorí považujú takéto smrtiace akcie v čase vojny za obhájiteľné, spochybňujú zmysel a užitočnosť niektorých rozhodnutí, ktoré viedli k zameraniu sa na civilistov vrátane Duginovej alebo jej otca Alexandra Dugina, ktorý bol zamýšľaným cieľom útoku.

Namiesto toho by sa podľa nich operácie mali zameriavať skôr na Rusov, ktorí sú priamo zapojení do vojny.

„Máme príliš veľa nepriateľov, ktorých je dôležitejšie zneškodniť,“ hovorí vysokopostavený predstaviteľ ukrajinskej bezpečnosti. „Ľudia, ktorí odpaľujú rakety. Ľudia, ktorí spáchali zverstvá v Buči.“ Zabiť dcéru provojnového ideológa je podľa neho „veľmi cynické“.

Na mieste atentátu na Dariu Duginovú. Foto – TASR/AP

Iní hovoria o širších obavách z toho, že bezohľadné ukrajinské taktiky síce teraz môžu pôsobiť ako oprávnené – najmä proti krajine obvinenej z vojnových zverstiev -, no neskôr môžu byť ťažko obhájiteľné.

„Sme svedkami zrodu skupiny spravodajských služieb, ktoré sú ako Mosad v 70. rokoch,“ hovorí bývalý vysokopostavený zamestnanec CIA. Odkazuje na izraelskú tajnú službu dlho obviňovanú z vykonávania atentátov v iných krajinách.

Ukrajinská efektívnosť v týchto operáciách „predstavuje pre Rusko riziko, no nesie so sebou aj širšie riziká,“ hovorí bývalý zamestnanec CIA.

„Ak sa ukrajinské spravodajské operácie stanú ešte odvážnejšími a ich cieľmi budú napríklad Rusi v tretích krajinách, zrejme si dokážete predstaviť, ako by to spôsobilo roztržky s ukrajinskými partnermi a napätie v súvislosti so širšími strategickými cieľmi Ukrajiny,“ vraví.

Medzi týmito cieľmi sú členstvo Ukrajiny v NATO a v Európskej únii.

Tento článok je založený na rozhovoroch s viac než dvadsiatimi súčasnými alebo bývalými ukrajinskými, americkými a západnými spravodajskými a bezpečnostnými predstaviteľmi, ktorí sa s nami pre obavy a citlivosť témy zhovárali pod podmienkou zachovania anonymity.

Tlak na Kyjiv, aby dosahoval vo vojne víťazstvá a odradil Rusko od ďalšej agresie, podnecuje ukrajinské tajné služby k zvýšenej aktivite. Washington Post overil kľúčové podrobnosti s viacerými zdrojmi vrátane západných predstaviteľov, ktorí majú prístup k nepretržitému prúdu spravodajských informácií.

CIA sa odmietla vyjadriť.

Piate oddelenie

Zástupcovia SBU a HUR opisujú svoje rozširujúce sa operačné úlohy ako dôsledok mimoriadnych okolností. „Všetky ciele zasiahnuté SBU sú úplne legálne,“ uviedol v stanovisku pre Washington Post riaditeľ agentúry Vasyl Maľuk.

Stanovisko nekomentovalo cielené zabíjanie, no Maľuk, ktorý sa minulý mesiac vo Washingtone stretol s poprednými zástupcami CIA a ďalšími americkými predstaviteľmi, tvrdí, že Ukrajina „robí všetko pre to, aby zabezpečila, že všetkých zradcov, vojnových zločincov a kolaborantov ‚dostihne‘ spravodlivý trest“.

Zdroje na oboch stranách sa zhodujú, že USA a Ukrajina sa snažia zachovať odstup medzi CIA a smrtiacimi operáciami, ktoré vykonávajú jej partneri v Kyjive. CIA po vykonaní niektorých operácií vyjadrila námietky, no svoju podporu nestiahla.

„Nikdy sme nezaťahovali našich medzinárodných partnerov do tajných operácií, obzvlášť v prípade operácií mimo frontovej línie,“ vraví bývalý vysokopostavený predstaviteľ ukrajinskej bezpečnosti. Ukrajina sa vyhýbala používaniu zbraní a vybavenia, ktoré by bolo možné vystopovať k americkým zdrojom. Oddelené boli dokonca aj skryté zdroje financovania.

„Pri našej spolupráci s Ukrajincami sme mali veľa obmedzení,“ vraví bývalý americký spravodajský dôstojník. Dôraz sa podľa neho kládol „viac na bezpečnú komunikáciu a metódy“ a hľadanie nových zdrojov spravodajských informácií v Rusku než na „návody, ako vyhodiť do vzduchu starostu“.

„Nikdy som nemal pocit, že by sme boli zapojení do prípravy ich operácií.“

Oslovení ľudia napriek tomu uznávajú, že hranice sa občas stierali. Dôstojníci CIA v Kyjive boli upovedomení o niektorých ambicióznejších ukrajinských plánoch na útoky. V niektorých prípadoch – napríklad pri zbombardovaní Kerčského mosta – Američania dali najavo svoje obavy.

Kerčský most na Krym po explózii. Foto – TASR/AP/Maxar

Ukrajinskí špióni si vyvinuli svoj vlastný systém, podľa ktorého sa rozhodujú, o ktorých operáciách budú diskutovať a ktoré udržia v tajnosti.

„Boli veci, o ktorých sme s kolegami zo CIA možno nehovorili,“ hovorí ďalší zástupca ukrajinskej bezpečnosti, zapojený do týchto misií. Tvrdí, že prekročenie týchto hraníc by viedlo k stručnej odpovedi Američanov: „Nechceme byť toho súčasťou.“

Hlboké spojenectvo s Ukrajinou, ktoré pretrvalo aj vtedy, keď sa krajina zaplietla do škandálu okolo impeachmentu prezidenta Donalda Trumpa, znamená dramatický obrat pre vzťahy agentúr, ktoré strávili desaťročia na opačných stranách studenej vojny.

Čiastočne aj vzhľadom na to CIA až vlani odstránila Ukrajinu zo zoznamu krajín, ktoré nie sú spriatelené. Krajiny na tomto zozname sú považované za natoľko rizikové, že kontakt s ich štátnymi príslušníkmi je pre zamestnancov agentúry zakázaný bez predchádzajúceho povolenia.

Spolupráca CIA a Ukrajiny má korene v roku 2014, keď politické protesty vyhnali z Ukrajiny proruského prezidenta Viktora Janukovyča. Nasledovala ruská anexia Krymu a vyzbrojovanie separatistov na východe krajiny v Doneckej a Luhanskej oblasti.

Počiatočné fázy spolupráce boli podľa nami oslovených ľudí opatrné. Obe strany mali obavy, že do ukrajinských tajných služieb stále výrazne zasahuje FSB – ruská tajná služba, ktorá je nástupkyňou KGB.

Pre toto bezpečnostné riziko CIA spolupracovala s SBU na vytvorení úplne nového riaditeľstva, ktoré bolo oddelené od ostatných zložiek SBU a zameralo sa na „aktívne opatrenia proti Rusku“.

Dostalo prozaický názov „Piate oddelenie“, aby sa odlíšilo od štyroch dlhoročných oddelení SBU. Medzitým vzniklo aj šieste oddelenie, ktoré spolupracuje s britskou špionážnou agentúrou MI6, tvrdia zdroje.

Výcvikové miesta sa nachádzali mimo Kyjiva, kde personál CIA inštruoval regrútov. Plánom bolo vytvoriť jednotky „schopné operovať za frontovou líniou a pracovať ako tajné skupiny“, hovorí ukrajinský dôstojník zapojený do tohto úsilia.

CIA poskytla bezpečné komunikačné vybavenie, zariadenia, ktoré Ukrajincom umožnili odpočúvať ruské telefonáty a čítať ich maily, a dokonca aj prestrojenie a separatistické uniformy, vďaka ktorým mohli ľahšie preniknúť do okupovaných miest.

Prvé misie boli zamerané na nábor informátorov medzi ruskými zástupnými silami a aj na opatrenia v oblasti kybernetického a elektronického odpočúvania.

SBU taktiež začala so sabotážnymi operáciami a misiami s cieľom zajať separatistických lídrov a kolaborantov. Niektorých z nich previezli do tajných väzníc.

Operácie sa však čoskoro zmenili na smrtiace. Počas trojročného obdobia bol zabitý najmenej poltucet ruských agentov, vysokopostavených separatistických veliteľov a kolaborantov. Zomreli pri násilnostiach, ktoré navonok vyzerali ako vyrovnávanie si účtov, ale v skutočnosti išlo o prácu SBU.

Medzi zabitými bol aj Jevgenij Žilin, líder proruskej militantnej skupiny na východe Ukrajiny, ktorého v roku 2016 zastrelili v moskovskej reštaurácii.

O rok neskôr bol v Donecku zabitý povstalecký veliteľ známy ako Givi. V rámci tejto operácie bola žena, ktorá ho obvinila zo znásilnenia, prizvaná, aby nastražila bombu, tvrdí dôstojník zapojený do operácie.

Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že obrat k smrteľnejším metódam poháňala ruská agresia, zverstvá pripisované Rusom a zúfalá snaha nájsť spôsoby, ako oslabiť silnejšieho protivníka. Mnohí tiež hovoria, že Rusko má tiež vlastnú históriu vykonávania atentátov v Kyjive.

„Pre túto hybridnú vojnu sme čelili úplne novej realite,“ hovorí Valentyn Nalyvajčenko, poslanec ukrajinského parlamentu, ktorý v roku 2015 slúžil ako riaditeľ SBU. „Boli sme nútení trénovať našich ľudí iným spôsobom.“

Konkretizovať to odmietol.

Miliónové investície

CIA pomáhala budovať nové riaditeľstvo SBU, no taktiež sa s ukrajinskou spravodajskou službou pustila do oveľa ambicióznejšieho projektu.

Vojenská tajná služba HUR bola s menej než 5-tisíc zamestnancami len zlomkom SBU a bola užšie zameraná na špionáž a operácie aktívnych opatrení proti Rusku. Mala aj mladšiu pracovnú silu s menším počtom pozostatkov sovietskej éry, zatiaľ čo SBU bola stále vnímaná ako ovplyvňovaná ruskými tajnými službami.

„Zistili sme, že HUR bola oveľa menšia a svižnejšie fungujúca organizácia, kde by sme mohli mať väčší vplyv,“ vraví bývalý americký spravodajský dôstojník, ktorý pracoval na Ukrajine.

„HUR bolo ako naše malé dieťa. Dali sme im všetko nové vybavenie a poskytli výcvik.“ Dôstojníci HUR boli podľa jeho slov „mladí chlapci, nie generáli z éry KGB“, zatiaľ čo „SBU bola príliš veľká na reformu“.

Zdá sa, že nedávny vývoj potvrdzuje spomenuté obavy. Bývalý riaditeľ SBU Ivan Bakanov bol vlani nútený odísť z funkcie v dôsledku kritiky, že agentúra nepostupuje dostatočne agresívne proti vnútorným zradcom.

SBU tiež minulý rok zistila, že v jej sieťach sa stále používajú modemy ruskej výroby, čo podnietilo úsilie o ich odpojenie.

Od roku 2015 sa CIA pustila do takej rozsiahlej transformácie HUR, že v priebehu niekoľkých rokov sme ju „v podstate vybudovali od nuly“, hovorí bývalý americký spravodajský dôstojník.

Jeden z hlavných architektov tohto úsilia, ktorý slúžil ako šéf stanice CIA v Kyjive, teraz v sídle CIA riadi pracovnú skupinu pre Ukrajinu.

HUR začala s náborom operatívcov pre svoje vlastné nové oddelenie aktívnych opatrení. Na Ukrajine a neskôr aj v USA boli agenti HUR vycvičení v rôznych zručnostiach od tajných manévrov za nepriateľskými líniami až po prácu so zbraňovými platformami a umiestňovanie výbušnín.

Americkí predstavitelia tvrdia, že cieľom bolo skôr pomôcť ukrajinským agentom chrániť sa v nebezpečnom prostredí ovládanom Ruskom a nie útočiť na ruské ciele.

Niektorí z najnovších regrútov HUR prišli z SBU, keďže ich priťahovali nové zdroje a vedenie. Medzi nich patril aj Vasyl Burba, ktorý predtým slúžil ako riaditeľ Piateho oddelenia SBU. V rokoch 2016 až 2020 bol riaditeľom HUR.

Burba riadil agentúru do zvolenia Volodymyra Zelenského za prezidenta. Stal sa takým blízkym spojencom CIA – a tým pádom potenciálnym cieľom Moskvy -, že po odchode z funkcie mu HUR poskytla obrnené vozidlo. Burba sa do tohto článku odmietol vyjadriť.

CIA pomohla HUR získať najmodernejšie systémy sledovania a elektronického odpočúvania.

Patrili k nim mobilné zariadenia, ktoré bolo možné umiestniť pozdĺž línií kontrolovaných Ruskom na východe Ukrajiny, ale taktiež softvérové nástroje používané na odpočúvanie telefónov zástupcov Kremľa, ktorí sa nachádzali na okupovaných územiach.

Ukrajinskí dôstojníci prevádzkovali systémy, ale všetky získané informácie boli zdieľané s Američanmi.

Pre obavy, že starnúce budovy HUR mohli byť ohrozené ruskými tajnými službami, CIA zaplatila nové budovy veliteľstva pre polovojenskú divíziu HUR Specnaz a samostatné riaditeľstvo zodpovedné za elektronickú špionáž.

Nové schopnosti priniesli veľkú zmenu.

„Za jediný deň sme dokázali zachytiť 250-tisíc až 300-tisíc samostatných komunikácií ruskej armády a jednotiek FSB,“ vraví bývalý vysokopostavený predstaviteľ HUR. „Informácií bolo toľko, že sme by sme to nezvládali.“

Zásoby údajov sa cez budovy, ktoré postavila CIA, dostávali do Washingtonu, kde ich preverovali analytici CIA a NSA.

„Dávali sme im schopnosť – cez nás – zbierať informácie o ruských cieľoch,“ vraví bývalý zamestnanec HUR. Na otázku o rozsahu investícií CIA odpovedal: „Boli to milióny dolárov.“

Časom si HUR vytvorila siete zdrojov v ruskom bezpečnostnom aparáte vrátane jednotiek FSB zodpovedných za operácie na Ukrajine. V rámci dôvery medzi USA a Ukrajinou mala CIA možnosť priameho kontaktu s agentmi naverbovanými a riadenými ukrajinskými tajnými službami.

Získané informácie sa zväčša nedostali na verejnosť, no boli aj výnimky.

SBU začala zverejňovať usvedčujúce alebo strápňujúce komunikácie vrátane rozhovoru zajatých ruských veliteľov, v ktorom sa rozprávali o vine svojej krajiny za zostrelenie civilného lietadla spoločnosti Malaysian Airlines v roku 2014.

Medzi troskami letu MH17. Foto – TASR/AP

Obe strany však tvrdia, že americko-ukrajinská spolupráca má svoje hranice.

Prezieravé varovania Bidenovej administratívy, že ruský prezident Vladimir Putin sa chystá zvrhnúť kyjivskú vládu, sa napríklad zakladali prevažne na spravodajských informáciách, ku ktorým Ukrajina spočiatku nemala prístup.

Ukrajinci v niektorých ohľadoch dokonca posilňovali skepticizmus Zelenského a ďalších štátnych predstaviteľov ohľadom Putinových plánov. Odpočúvali totiž vojenské jednotky a jednotky FSB, ktoré samy neboli informované o invázii až do jej predvečera.

„Získali presný obraz, ibaže od ľudí, ktorí tiež nič nevedeli,“ povedal jeden americký dôstojník.

Oheň na streche Kremľa

Ruským silám sa nikdy nepodarilo dobyť Kyjiv. Obe štruktúry HUR, ktoré financovala CIA, však v prvých dňoch vojny patrili medzi ciele ruských útokov. Podľa oslovených ľudí však zariadenia prežili a ďalej fungujú.

Nové spravodajské schopnosti Ukrajiny sa ukázali ako cenné od začiatku vojny. Napríklad SBU získala spravodajské informácie o ruských cieľoch vysokej hodnoty.

Výsledkom boli zásahy, ktoré zabili niekoľko ruských veliteľov a len tesne minuli náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova.

Za posledný rok sa misie spravodajských služieb čoraz viac zameriavali nielen na ciele tesne za nepriateľskými líniami, ale aj hlboko v Rusku.

Pre SBU nemal žiadny cieľ takú vysokú prioritu ako Kerčský most, ktorý spája pevninské Rusko s anektovaným Krymom. Most je kľúčovým vojenským koridorom a pre Putina má taký symbolický význam, že v roku 2018 osobne dohliadal na jeho otvorenie.

SBU za posledný rok zasiahla most dvakrát. V októbri 2022 bombový útok zabil päť ľudí a vytvoril dieru v jazdných pruhoch smerujúcich na západ.

Zelenskyj spočiatku popieral ukrajinskú zodpovednosť. Riaditeľ SBU Maľuk však začiatkom tohto roka opísal operáciu v rozhovore veľmi podrobne a priznal, že jeho služba umiestnila silnú výbušninu do kamióna, ktorý prevážal celofán.

Rovnako ako iné sprisahania SBU aj táto operácia zahŕňala nevedomých komplicov vrátane vodiča kamióna zabitého pri výbuchu.

„Prešli sme cez sedem kruhov pekla (odkaz na Danteho rozdelenie pekelných kruhov – pozn. red.), aby sme udržali toľko ľudí v nevedomosti,“ povedal Maľuk v rozhovore o operácii, ktorej úspech podľa neho závisel od vnímavosti „bežných ruských pašerákov“.

Americkí predstavitelia, ktorí boli o útoku vopred informovaní, mali obavy z eskalácie. Tieto obavy sa však zrejme rozplynuli v čase, keď SBU o deväť mesiacov uskutočnila druhý útok na most použitím námorných dronov, ktoré boli vyvinuté ako súčasť prísne tajnej operácie zahŕňajúcej CIA a ďalšie západné spravodajské služby.

Maľukovo verejné rozprávanie o operácii sa vymyká z bežných praktík tajných služieb, ale slúži potrebe Kyjiva dosahovať úspechy a odráža vznikajúcu rivalitu s HUR.

Šéf vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov má vo zvyku chváliť úspechy jeho agentúry a posmievať sa Moskve.

Prezident Zelenskyj si podáva ruku s Kyrylom Budanovom. Foto – Wikimedia Commons/Úrad ukrajinského prezidenta

Práca SBU a HUR sa do istej miery operačne prekrýva, ale dôstojníci hovoria, že SBU skôr vykonáva zložitejšie a dlhšie trvajúce operácie, zatiaľ čo HUR pracuje rýchlejším tempom.

Ukrajinskí predstavitelia popreli, že by sa niektorá z agentúr podieľala na útoku na plynovod Nord Stream 2 v Baltskom mori v septembri 2022. Americké a ďalšie západné spravodajské služby však dospeli k záveru, že Ukrajina bola do tohto sprisahania zapojená.

HUR používa svoju vlastnú flotilu dronov na desiatky útokov na ruskom území vrátane tých, ktorí prenikli cez ruskú protivzdušnú obranu a zasiahli budovy v Moskve. Počas jednej z takýchto operácií v máji tohto roka ukrajinský dron spôsobil krátky požiar na streche Kremľa.

Do týchto útokov boli zapojené drony s dlhým doletom vypustené z ukrajinského územia, ale aj tímy agentov a partizánov pracujúcich vo vnútri Ruska, tvrdia zdroje oboznámené s pozadím operácií.

Motory pre niektoré drony boli zakúpené od čínskych dodávateľov so súkromným financovaním, ktoré nebolo možné vystopovať k ukrajinským zdrojom.

Atentáty priamo v Rusku

HUR sa taktiež pustila do vykonávania atentátov.

V júli bol v Krasnodare štyrmi zásahmi do hrude a chrbta zastrelený bývalý ruský veliteľ ponorky Stanislav Ržickij, ktorý v tom čase údajne pracoval ako vojenský náborový dôstojník.

42-ročný Ržickij bol známy tým, že používal fitnes aplikáciu Strava, ktorou zaznamenával svoje každodenné bežecké trasy. Možno práve to pomohlo Ukrajincom odhaliť jeho polohu a zabiť ho.

HUR vydala zdržanlivé stanovisko, v ktorom nepriznala zodpovednosť za útok, no opísala presné detaily Ržického smrti. Agentúra uviedla, že „pre silný dážď bol park opustený“ a na mieste neboli žiadni svedkovia.

Ukrajinskí predstavitelia v Kyjive potom potvrdili, že za útok je zodpovedná HUR. Napriek priznaniu zodpovednosti za takéto akcie však tvrdia, že proti Rusku majú morálny základ.

SBU a HUR sa podľa zástupcov štátu snažia vyhýbať tomu, aby ublížili nevinným civilistom, zatiaľ čo ruské nálety za sebou zanechávajú spálenú zem a zabili či zranili tisíce civilistov.

Predstavitelia bezpečnosti uviedli, že žiadna veľká operácia SBU alebo HUR neprebehne bez povolenia Volodymyra Zelenského – tichého či priameho. Zelenského hovorca neodpovedal na našu žiadosť o vyjadrenie.

Skeptici sa však obávajú, že cielené zabíjanie či útoky dronov na Moskvu nepomáhajú Ukrajine ani vo vojne, ani v rámci snáh vstúpiť do NATO a Európskej únie.

Vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ, ktorý úzko spolupracuje so západnými vládami pri koordinácii podpory pre Ukrajinu, hovorí, že útoky na nebojujúcich ľudí a moskovské budovy živia Putinov falošný naratív, že Ukrajina je pre bežných Rusov rastúcim ohrozením.

„Hodí sa to do jeho klamstiev, že Ukrajinci si po nich idú,“ povedal.

Zdá sa však, že ide o menšinový názor. Ostatní vnímajú útoky ako posilnenie morálky a dosiahnutie aspoň určitej zodpovednosti za údajné ruské vojnové zločiny.

Mnohí Ukrajinci sú totiž skeptickí, či niekedy dôjde k primeraným trestom zo strany OSN a medzinárodných súdov.

Atentát na auto, pri ktorom zomrela Duginová, naďalej vyčnieva ako jeden z najextrémnejších prípadov smrtiacej pomsty. Nielenže sa zameriaval na nebojujúcich, ale taktiež zahŕňal zapojenie ukrajinskej ženy a dievčaťa v predtínedžerskom veku, ktoré zrejme o ničom nevedelo.

Ruské úrady ešte ani poriadne neskončili s odstraňovaním trosiek, keď za hlavnú podozrivú označili 42-ročnú Nataliu Vovkovú.

Podľa FSB prišla do Ruska v júli z Estónska, prenajala si byt v rovnakom komplexe ako Duginová a strávila týždne sledovaním. Po výbuchu sa so svojou dcérou vrátila späť do Estónska.

FSB tiež identifikovala údajného komplica, ktorý mal Vovkovej poskytnúť kazašské poznávacie značky, aby mohla nepozorovane cestovať po Rusku. Taktiež jej údajne pomáhal zostrojiť výbušninu a pred útokom sám ušiel do Estónska.

Ukrajinské úrady uviedli, že Vovkovú sčasti motivovala okupácia jej domovského mesta Mariupol. Odmietli komentovať povahu jej vzťahu s SBU a prezradiť miesto jej súčasného pobytu.

Útok mal zabiť Dugina, ktorý sa s dcérou vracal z kultúrneho festivalu. Dugin, provojnový ideológ, niekedy nazývaný „Putinov mozog“, mal na festivale prednášku. Očakávalo sa, že budú cestovať spolu, ale Dugin nastúpil do iného vozidla.

Alexander Dugin. Foto – TASR/AP

Vovková sa podľa FSB taktiež zúčastnila na spomenutom festivale.

Ukrajina v tom čase rázne popierala účasť na útoku. „Ukrajina s tým nemá absolútne nič spoločné, pretože nie sme zločinecký ani teroristický štát ako Rusko,“ vyhlásil Zelenského poradca Mychajlo Podoľak.

Nami oslovení ľudia však v nedávnych rozhovoroch v Kyjive priznali, že popieranie bolo falošné. Potvrdili, že SBU plánovala a vykonala túto operáciu, a hoci jej hlavným cieľom bol Dugin, ani jeho dcéra – hlasná podporovateľka invázie – nebola nevinnou obeťou.

„Je to dcéra otca ruskej propagandy,“ povedal zástupca ukrajinskej bezpečnosti. Tvrdí, že bombový útok na auto a iné operácie na území Ruska majú ukázať nepriateľom, že „trest hrozí aj tým, ktorí si myslia, že sú nedotknuteľní“.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].