Denník N

Iránka Zahra Ghassemi o Slovensku: Najťažšie je tu vydať sa, akoby štát podozrieval všetkých z účelových manželstiev

Zahra Ghassemi. Foto - archív Z. G.
Zahra Ghassemi. Foto – archív Z. G.

Veľmi pozitívne ma prekvapila rýchlosť vášho administratívneho systému. Ste malá krajina, keď som potrebovala na úradoch niečo vybaviť, šlo to veľmi rýchlo. Viem, že domáci sa sťažujú na byrokratický a pomalý systém, môj dojem je opačný. Už to, že na vašich úradoch vždy niekto zdvihne telefón, je výborné, hovorí Iránka.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Tento text je súčasťou seriálu Slovensko očami cudzincov. Prinesie sériu rozhovorov s osobnosťami z celého sveta, ktorí tu žijú alebo dlhodobo žili. Patríme skôr na Západ či na Východ? Čo sa cudzincom na ľuďoch u nás páči a čo nie? Čo sú ich obľúbené miesta a predovšetkým: Akí sme? Rozhovory budeme zverejňovať každý piatok. Všetky rozhovory a možnosť odoberať ďalšie vydania e-mailom nájdete na stránke seriálu Slovensko očami cudzincov.

Zahra Ghassemi (1982) vyrastala v iránskom Teheráne, pôsobí ako tlmočníčka pre španielsky hovoriacich migrantov, od roku 2021 žije na Slovensku vo Fiľakove.

Aké prostredie v Iráne vás formovalo?

Jedna strana mojej rodiny pochádza zo severu Iránu z tureckej menšiny, druhá, väčšia časť rodiny, je perzská. Otec študoval vo Švédsku, kde som sa aj narodila, stal sa inžinierom a v Iráne pracoval v technickej kancelárii, neskôr podnikal. Mama bola najskôr doma a vychovávala deti, potom otcovi pomáhala v podnikaní.

Pochádzam teda z tradičnej iránskej rodiny, musím však dodať, že moje rozhodnutia ako ženy v nej boli vždy rešpektované. Keď som chcela študovať, rodičia ma podporili, nik z blízkych neprotestoval. Rovnako stáli na mojej strane, aj keď som sa rozhodla odísť študovať do Španielska.

V Iráne ste žili od dvoch do dvadsiatich siedmich rokov, potom ste odišli. Ako vnímate životy tamojších žien po tom, čo ste spoznali ich práva v Európe?

Na práva žien v Iráne sa môžeme pozerať z dvoch pohľadov, lebo tam reálne existujú prakticky dva paralelné životy. Na jednej strane je tam veľmi religiózna a konzervatívna moslimská vláda, ktorá sa snaží pretláčať svoje dogmy a návody na to, ako má vyzerať správny život, pričom sa snaží obmedzovať ľudí v rámci šaríe.

Na druhej strane si občania v súkromí v rámci možností žijú vlastné životy. Na verejnosti si dávajú pozor, doma je to inak, cítia sa oveľa slobodnejšie. Mnohé veci, ktoré sú oficiálne zakázané, sa v súkromí a medzi známymi dejú bežne a nik to nerieši. Oficiálne teda ide o dosť prísny systém, v skutočnosti však Irán patrí k najotvorenejším islamským krajinám.

Pred pár týždňami v teheránskom metre zasahovala mravnostná polícia, po čom ostalo v kóme 16-ročné dievča. Nebol to prvý takýto prípad. Dvadsaťdvaročná Mahsá Amíníová pred rokom po zásahu mravnostnej polície prišla o život, lebo nemala správne nasadený hidžáb. Nasledovali protesty, pri ktorých iránsky režim zabil stovky ľudí, tisícky ich zatvoril.

Žiaľ, je to tak. Posledné roky boli v Iráne opakované rozsiahle protesty v boji za práva žien. Chcú väčšiu slobodu, štát ich predsa nemôže večne limitovať. Žien, ktoré nenosia na ulici hidžáb alebo sa inak nezahaľujú, pribúda. Vláda sa preto zámerne snaží vytvárať atmosféru strachu. Chce, aby všetky ženy rešpektovali predpisy. To sa však nedeje a 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko očami cudzincov

Seriál rozhovorov s osobnosťami z celého sveta, ktorí tu žijú alebo dlhodobo žili. Ako vnímajú Slovensko. Patríme skôr na Západ či na Východ? Čo sa cudzincom na ľuďoch u nás páči a čo nie? Čo sú ich obľúbené miesta a predovšetkým: Akí sme? Rozhovory budeme zverejňovať každý piatok.

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie