Ukrajina sa obáva, že skončí na druhej koľaji. O americké zbrane by sa však s Izraelom biť nemuseli

Na pondelkovom stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v Luxemburgu prvýkrát od februára 2022 nebola hlavnou témou ruská vojna proti Ukrajine. Ministri otvárali debatu situáciou v Izraeli.

Litovský minister zahraničia Gabrielius Landsbergis upozornil, že zmenu priorít západnej pozornosti môže Rusko využiť, o čo sa zrejme aj snaží útokom pri meste Avdijivka.

„Nemôžeme odvrátiť zraky od Ukrajiny, kde Rusko obnovilo ofenzívu. Pripomína nám to, že Rusi čakajú na situácie ako táto, keď je naša pozornosť niekde inde, aby obnovilo svoje útoky,“ povedal.

Aj v Kyjive sa začínajú objavovať hlasy, že útok teroristov z Hamasu na bezbranné civilné obyvateľstvo v Izraeli a izraelská odpoveď prehlušia vojnu na Ukrajine. Možno aj preto ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa Financial Times navrhol izraelským predstaviteľom, či by nemohol prísť osobne navštíviť Izrael. „Teraz na to nie je čas,“ odvetili mu podľa miestnych médií.

Odvrátenia pozornosti Západu sa Ukrajina obáva najmä v prípade, ak by vojna Izraela a Hamasu trvala dlho.

„Ak sa bude situácia naťahovať, je celkom jasné, že budú isté problémy s tým, že bude treba zásobovať zbraňami a muníciou nielen Ukrajinu,“ povedal pre Ukrajinskú Pravdu riaditeľ ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov.

Joe Biden, prezident USA, ktoré najviac pomáhajú zbraňami obom krajinám, však jednoznačne odmietol, že by podpora jednej išla na úkor druhej.

„Pre Boha živého, my sme predsa Spojené štáty americké, najmocnejšia krajina sveta. Nielen na svete, ale v dejinách. Dokážeme sa postarať o obe (krajiny, pozn.) a stále si udržíme našu celkovú medzinárodnú obranu,“ povedal Joe Biden pred vyše týždňom.

Skutočne sa Ukrajinci nemajú čoho obávať?

Aké zbrane potrebujú

V prípade oboch krajín je tu jedna dobrá správa. Obaja americkí spojenci vedú charakterom dosť rozdielne druhy konfliktov. Kým Ukrajinci bojujú na fronte väčšinou na otvorených územiach a v zákopoch, prípadne bombardujú ruské pozície v tyle, Izrael v Gaze čaká mestská vojna proti vojensky oveľa slabšiemu protivníkovi.

To vidno aj na tom, aké druhy zbraní budú potrebovať. Izrael od Američanov žiadal najmä strely do protivzdušného systému Železná kupola, ktorý Ukrajina nemá. Zídu sa mu aj presné letecké bomby. Prvých päť lietadiel C-17 s týmito typmi zbraní do Izraela priletelo už v polovici októbra.

Ukrajina zasa žiada napríklad obrnené vozidlá a tanky, ale aj rakety ATACMS, ktoré mali prednedávnom premiéru, keď zasiahli dve ruské letiská na okupovanom území.

„Nezdá sa, že je veľa spoločného, čo potrebuje Izrael a Ukrajina. Ukrajina hlavne potrebuje obrnené vozidlá, protitankové strely a muníciu pre delostrelectvo, kým Izrael sa spolieha najmä na muníciu do lietadiel,“ napísal na Twitteri Jakub Janovský, český amatérsky analytik, ktorý ráta zničenú techniku na Ukrajine pre portál Oryx.

Letecké bomby aj Stingery

Sú však isté zbrane, ktoré by sa hodili Izraelu aj Ukrajine. Ako napísal denník New York Times, jednou z nich je práve delostrelecká munícia.

Nemenovaný americký predstaviteľ z Pentagónu po mediálnych správach v pondelok priznal, že presúvajú delostreleckú muníciu kalibru 155 milimetrov. Ide o zásoby, ktoré Američania pôvodne držali v skladoch v Izraeli. Munícia však stále patrí im a ich vojaci majú na starosti sklady, pretože je výhodné držať zásoby aj priamo na Blízkom východe.

Asi polovicu tejto munície pred útokom Hamasu presunuli do Európy, aby bola bližšie k Ukrajine, teraz časť vrátili späť do Izraela.

Malo by ísť o desaťtisíce kusov delostreleckých granátov. Doteraz Američania dodali Ukrajine od začiatku vojny dva milióny kusov munície. Americké aj európske firmy navyšujú výrobu, ale zdá sa, že to nestačí pokryť ukrajinskú spotrebu.

Nie je jasné, aká významná je táto munícia pre chystanú izraelskú pozemnú ofenzívu. Dôležitejšie pre Izraelčanov sa zdajú byť presne navádzané letecké bomby známe ako bomby s malým priemerom (Small Diameter Bombs).

Okrem toho by mohli využiť aj zariadenia JDAM, vďaka ktorým sa neriadené letecké bomby dajú „prerobiť“ na presnú muníciu. Oba druhy zbraní by mohli Izraelčanom pomôcť presne mieriť na budovy v Gaze, aby zasiahli napríklad sídlo Hamasu a nie vedľajšiu budovu, kde môžu byť civilisti.

Tieto bomby dostávajú od Američanov aj Ukrajinci. Ako však píšu médiá, momentálne týchto zbraní majú Američania dostatok pre oba štáty, navyše pre Ukrajincov toto nie je priorita.

„Ukrajina dostala nezverejnené množstvo JDAM, ale počty sú isto nízke. Ukrajinské vzdušné sily sú staré a malé a ruská protivzdušná obrana ich drží pri zemi,“ napísal v úvodníku Wall Street Journal. Budúci rok má Ukrajina dostať stíhačky F-16.

New York Times spomína ako zbrane, ktoré by sa zišli obom stranám, protivzdušné strely Stinger. Ide o ručné strely zem-vzduch krátkeho doletu odpaľované z pleca, prípadne z mobilného systému Avenger, kam pasujú.

Izraelčanom by sa mohli zísť proti dronom teroristov z Hamasu, rovnako sa však zídu aj Ukrajincom, no tiež zrejme nepatria k najžiadanejším zbraňovým systémom. Na rozdiel od presných leteckých bômb, Stingerov je relatívne obmedzené množstvo.

Pomoc zaseknutá v kongrese

Americký prezident Joe Biden sa momentálne snaží cez kongres dostať balíček vo výške 105 miliárd dolárov. Je v ňom budúca vojenská pomoc pre Ukrajinu vo výške 61 miliárd dolárov, ale aj pomoc pre Izrael za 14 miliárd či podpora južnej hranice s Mexikom za 14 miliárd.

Ide o balík, z ktorého by mohla vláda čerpať najbližšie mesiace. Doteraz poslali Ukrajine zbrane za vyše 40 miliárd, no tento rozpočet sa už takmer minul a ďalší musí najskôr odobriť  kongres.

Schváliť tento balík by nemal byť problém, keďže väčšina kongresmanov stále podporuje Ukrajinu. Zároveň však platí, že narastá počet najmä republikánskych kongresmanov, ktorí chcú obmedziť pomoc.

Niektorí hovoria, aby sa pomoc presmerovala pre Izrael, ktorý je tradične bližším spojencom USA.

„Izrael čelí existenčnej hrozbe. Akákoľvek financovanie Ukrajiny by malo byť okamžite presmerované pre Izrael,“ povedal republikánsky senátor Josh Hawley.

Schváliť nový balíček je momentálne problematické, pretože kongres aktuálne hľadá nového predsedu po tom, čo radikáli z Republikánskej strany pomohli odvolať Kevina McCarthyho. Momentálne sa to nedarí. O balíčku by mali hlasovať až po tom, čo si zvolia nového predsedu.

Na rozdiel od Ukrajiny Izrael nepotrebuje takú významnú americkú pomoc. Má silnú armádu, silný zbrojársky priemysel, na obranu dáva dlhodobo 4,5 percentá HDP. Od Američanov má vojenské dodávky za skoro 4 miliardy každý rok.

Odborníci sa však zhodujú, že čím dlhšie bude trvať vojna medzi Izraelom a Hamasom, tým viac zbraní bude Izrael potrebovať od USA a väčší vplyv to bude mať aj pre dodávky zbraní na Ukrajinu.