Ako vieme, že na Zemi je život? Experiment Carla Sagana zmenil spôsob, ako uvažujeme o dôkazoch života vo vesmíre
Pred 30 rokmi vydal Carl Sagan článok o tom, či sonda Galileo, ktorá Zem obletela vo výške 960 kilometrov nad povrchom, poskytla dostatočné dôkazy o existencii života na planéte.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Minulý mesiac médiá – s väčšou či menšou mierou istoty – písali, že Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba objavil stopy života na exoplanéte K2-18b.
Dokazovať to mal predovšetkým nález organickej zlúčeniny dimetylsulfid, ktorú na Zemi tvorí rastlinný planktón a iné živé organizmy.
Predstavuje uvedený objav definitívny dôkaz, že „vo vesmíre nie sme sami“? Nie. Napríklad na Marse je metán, ale na jeho výrobu postačuje v tamojších podmienkach iba voda a minerál olivín.
Podobne to môže byť aj na exoplanéte K2-18b. Navyše existencia dimetylsulfidu nie je potvrdená a bude si vyžadovať ďalšie overenie.
Vedecký rámec zvažovania dôkazov o možnej existencii života vo vesmíre definoval článok z Nature, ktorý pred okrúhlymi 30 rokmi vydal Carl Sagan a jeho kolegovia. Sagan († 1996) bol svetoznámy astronóm a popularizátor vedy. Preslávil ho najmä seriál Cosmos z roku 1980.
Mimoriadne dôkazy pre mimoriadne tvrdenia
V uvedenej štúdii si vedci položili otázku, ako by sme vedeli, že na Zemi existuje život, ak by našu planétu preskúmala robotická sonda – podobne ako exoplanétu K2-18b preskúmal vesmírny ďalekohľad.
Sagan a jeho kolegovia vychádzali z predpokladu, že o Zemi nič nevedia, a považovali ju za planétu ako každú inú. Čo by sme za týchto okolností mohli usúdiť z poskytnutých fotiek, výskytu oceánov alebo nameraných hodnôt kyslíka či metánu?
