Prečo pôjde voliť Monika Kompaníková?

Voliť pôjdem, považujem to za svoju povinnosť a v tejto chvíli jediný spôsob, ako zmeniť smer, ktorým sa uberá táto krajina. Vláda má podchytené už asi všetky sféry verejného života, a preto ňou neotrasú žiadne občianske aktivity a štrajky, ani médiá, ani odborné analýzy a ani tie najabsurdnejšie kauzy.

Opozícia sa štyri roky zmieta v akejsi tichej agónii a prebúdza sa až teraz. A ja chcem veriť, že sa prebúdza, pretože jej naozaj záleží na tom, aby sa veci riešili a menili, a nie preto, aby si udržali miesta v parlamente, platy, asistentky a cestovné zadarmo.

V posledných voľbách som volila Most-Híd, čiastočne preto, že si myslím, že maďarsko-slovenská strana má mať v parlamente a vláde adekvátne zastúpenie, a čiastočne kvôli konkrétnym ľuďom, no moje očakávania boli väčšie.

Najjednoduchšie boli posledné prezidentské voľby a môžem povedať, že pán Kiska vo svojom úrade vysoko preskočil všetky moje očakávania. Vôbec by mi neprekážalo, keby založil politickú stranu a stiahol so sebou do politiky ľudí, s ktorými teraz spolupracuje a ktorých v rámci svojich možností podporuje. Tí však na to asi nemajú žalúdok. 

V tejto chvíli som nerozhodnutou voličkou, no viac ako inokedy sledujem reakcie jednotlivých politikov na súčasnú vyhrotenú situáciu, sledujem, ako aktívne vystupujú, ako komunikujú, ako využívajú možnosti, ktoré im úrad ponúka. Pohľad je to smutný, no nádej dávajú nové mená a mladí ľudia, ktorí sú v politike krátko a ešte nie sú takí otrlí.

Po skúsenostiach z posledných rokov už ani nečítam volebné programy, pretože tie sú v drvivej väčšine pred voľbami príliš ambiciózne až nerealizovateľné a po voľbách zostávajú nenaplnené (mimochodom Smer sľubuje stotisíc pracovných miest do štyroch rokov. A SNS slušnosť a odbornosť.)

Držme si palce. Ďalšie štyri roky takéhoto bezútešného marazmu a môžeme sa sťahovať.