Denník E

© N Press s.r.o.

Minister Pavlis ušiel, podozrivé schránky z Curacaa vysvetľovať nechcel (+video)

Minister Pavol Pavlis. Foto N - Vladimír Šimíček
Minister Pavol Pavlis. Foto N – Vladimír Šimíček

Na otázky o firme z karibského Curacaa minister hospodárstva neodpovedá, opozícia sa chystá na jeho odvolanie. Karibská firma prebrala Pavlisovu firmu, ktorá od štátu môže vysúdiť desiatky miliónov.

Opozícia začala zbierať podpisy na odvolanie ministra hospodárstva Pavla Pavlisa zo Smeru.Ten mal dnes pred výborom Národnej rady poslancom vysvetliť, kto je za firmou, ktorá pôvodne patrila jemu a ktorá môže od štátu vysúdiť 60 miliónov eur. Minister jej požičal na poplatok na súde.

Pavlisova firma Port Service sa v roku 2001 prihlásila do súťaže na privatizáciu spoločnosti Slovenská plavba a prístavy.

Za prvej Dzurindovej vlády však vyhrala firma spoločnosti Penta, hoci Pavlisova firma dala lepšiu ponuku. Pavlis zažaloval Fond národného majetku pre ušlý zisk.

V roku 2002, keď spor stále bežal, ho Smer nominoval za člena dozornej rady Fondu. Médiá na to upozornili v roku 2011, keď bol Pavlis poslanec.

Firma všetky žaloby prehrala, až jej v roku 2009 pomohol bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka, ktorý podal mimoriadne dovolanie. Svoje rozhodnutie nevedel vysvetliť.

Port service zastupovala Danuša Tichá, manželka vtedajšieho Trnkovho námestníka Generálnej prokuratúry.

Bratislavský prístav je miliónový prípad. Foto - TASR
Bratislavský prístav je miliónový prípad. Foto – TASR

Najvyšší súd na základe Trnkovho dovolania kauzu zvrátil. Sudkyňa Darina Ličková však vtedy pripojila odlišné stanovisko. Podľa nej v prípade nebol porušený zákon.

Pavlis tvrdí, že vtedy už vo firme nebol, no blogerka Veronika Remišová pred niekoľkými dňami upozornila na to, že to bol on, kto firme požičal peniaze na zaplatenie poplatku, aby mohla dovolanie podať. Išlo o 20-tisíc eur a Remišová si to všimla v účtovnej uzávierke firmy.

Oficiálnym akcionárom je dnes firma Castelo Holding so sídlom na karibskom ostrove Curacao. Smer len nedávno predložil do parlamentu zákon, ktorý má bojovať proti schránkovým firmám.

Kto je za firmou na Curacao? Minister neodpovedal, len buchol dvermi na limuzíne s tým, že sa ponáhľa na hodinu otázok v Národnej rade.

Pavlis: túto kapitolu som už uzavrel

„Uzavrel som jednu kapitolu, som presvedčený, že som postupoval správne. Dnes som desať rokov za tým, zastávam post ministra hospodárstva a je mojou povinnosťou obhajovať záujmy štátu. Keby som v roku 2002 vedel, že budem možno niekedy ministrom a že sa fiktívne možno dostanem k vašim 60 miliónom, tak tu nesedím,“ hovoril Pavlis na výbore poslancom. Zdôrazňoval, že vôbec ešte nie je jasné, že štát spor prehrá a bude musieť schránke platiť.

Na ich opakovanú otázku, prečo zaplatil zálohu na súde on, keď vo firme už nebol, neodpovedal. Do vlastných vyjadrení sa zamotal už v stredu, keď hovoril, že mu ich dal nový majiteľ preto, lebo sa nevedel dostať k účtu. „Do konca valného zhromaždenia bola  spoločnosť stále majiteľom tohto účtu, ukončením valného zhromaždenia končí činnosť spoločnosti, do toho momentu som mohol robiť prevody, mohol som disponovať  účtom a tým to aj končilo,“ povedal.

Peniaze sú v účtovnej uzávierke uvedené ako pôžička od Pavlisa, dnes na výbore vysvetľoval, že v uzávierke sú chyby.

Opozičné otázky

„Ak to neboli vaše prostriedky, tak ste boli povinný banke nahlásiť, že išlo o prostriedky tretej osoby. Urobili ste to? Odkiaľ prišli tie prostriedky? Ako sa sem dostali z Holandských Antíl?“ pýtal sa Pavlisa poslanec Daniel Lipšic (Nova).

Ten sedel na výbore spolu s poslancami Alojzom Hlinom (Občania), Igorom Matovičom (OĽaNO) a Richardom Sulíkom (SaS).

Parlamentný výbor. Foto N - Vladimír Šimíček
Parlamentný výbor. Foto N – Vladimír Šimíček

Za nepriznanie pôžičky v majetkovom priznaní podal poslanec Miroslav Beblavý podnet na výbor pre možné porušenie zákona o konflikte záujmov.

Lipšic počas stretnutia výboru viackrát rozčúlil poslanca Smeru Maroša Kondróta, ktorý opozičných poslancov nazval „lúzou z ulice“ a na Lipšica počas výboru kričal, aby opustil miestnosť.

Celý výbor sledovala aj blogerka Remišová, ktorá je poslankyňou v miestnej časti Bratislava-Staré Mesto. „Je to ukážka našej politickej reality, je to jasný konflikt záujmov,“ hovorila.

Má blízko k Babišovi

Šesťdesiat miliónov eur, o ktoré môže prísť štát, potečie do firmy, ktorú kedysi cez jej matku ovládal Pavlis spoločne s dnešným českým ministrom financií Andrejom Babišom.

O tom, že ich dobré vzťahy pretrvali dodnes, svedčí to, že náš minister Babišovi koncom minulého roka osobne blahoželal na oslave jeho šesťdesiatky.

Pár mesiacov predtým odklepla vláda Róberta Fica Duslu Šaľa z Babišovho portfólia štedré daňové prázdniny: takmer 60 miliónov eur.

O špeciálnej pomoci sa nikto nemal dozvedieť. Päť dní pred tým, ako o ňu chemička požiadala, vstúpili do platnosti zmeny zákonov, vďaka ktorým o najväčších dotáciách vôbec nemusí rozhodovať vláda na verejne dostupných rokovaniach.

Stačilo, aby dotáciu potichu odklepol vtedajší minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Na pozícii štátneho tajomníka bol Pavlis, ministrom sa stal v lete.

Neodpovedal. Foto N - Vladimír Šimíček
Neodpovedal. Foto N – Vladimír Šimíček

Premiér povedal zatiaľ

Premiér Fico ešte v roku 2013 na sneme vyzýval straníkov, aby svoje kauzy novinárom vysvetľovali. V stredu Fico vyhlásil, že na odvolanie Pavlisa „zatiaľ“ nevidí dôvod. Na otázky N včera neodpovedal.

„Podľa môjho názoru nie je to ani kauza, je to téma, ktorú si niekto vymyslel, niekto, kto sedel večer pri internete a hľadal niečo, čo nie je,“ povedal Pavlis ešte na výbore.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kollár sľubuje státisíce nových bytov a nájom za dvesto, v základoch sa však jeho plány od zvyšku opozície nelíšia

Boris Kollár chce, aby byty staval štát, lebo ich podľa neho dokáže postaviť o 40 % lacnejšie ako súkromník. Sľubuje nájom dvojizbového bytu za dvesto eur a 25-tisíc nových štátnych bytov ročne za dve miliardy eur.

Minúta po minúte

Zdieľať

Lekárske odborové združenie tvrdí, že pokuta za emigráciu problém s nedostatkom lekárov skôr prehĺbi. Reaguje tak na návrh Smeru spoplatniť štúdium sumou 55-tisíc eur pre tých, ktorí po škole odídu do zahraničia.

Šéf združenia Peter Visolajský tvrdí, že mladí lekári odchádzajú po skončení štúdia do zahraničia preto, lebo na Slovensku nenájdu voľné miesto, keďže nemocnice pri ich súčasnom financovaní šetria na personáli. Dôvodom je tiež absencia skúsených starších kolegov v nemocniciach, od ktorých by sa mohli učiť.

„Musíme si uvedomiť, že vyhrážky a nadávky slovenských lekárov na Slovensku neudržia,“ dodáva.

Za mýtus politikov označuje LOZ aj financovanie štúdia lekárov. Lekárske fakulty sú podľa neho nesprávne financované, čo má za následok prijímanie viac zahraničných študentov na úkor slovenských.

Predseda združenia poukazuje taktiež na to, že spoplatnenie štúdia na slovenských lekárskych fakultách by znamenalo väčší odchod slovenských študentov do Čiech, čo by v konečnom dôsledku znížilo počet lekárov na Slovensku.

„Česko si totiž vypočítalo, že ak príde na vysokú školu študovať Slovák, Česká republika na tom zarobí, a to aj v takom prípade, že sa študent po škole vráti späť na Slovensko,“ povedal Visolajský s tým, že ak slovenský lekár zostane v Čechách aj pracovať, je to pre túto krajinu ďalší bonus. (tasr)

Zdieľať

SNS nebude tlačiť na odvolávanie Ľubomíra Vážneho z postu šéfa Sociálnej poisťovne pre jeho rozhodnutia o mýte vo funkcii ministra dopravy. „Nie je to v kompetencii mojej,“ povedal Andrej Danko v relácii Markízy Na telo.

Zdieľať

Najinovatívnejšou ekonomikou sveta je po novom Nemecko, v rebríčku agentúry Bloomberg po šiestich rokoch vystriedalo Južnú Kóreu. Slovensko skončilo 41., zatiaľ čo napríklad Česko je vďaka patentom 24. Poľsko skončilo 25., Maďarsko 28.

Prieskum hodnotí napríklad výdavky na vedu a výskum, počet prihlásených patentov alebo hustotu zastúpenia technologických firiem.

Veľkým skokanom sa stalo Slovinsko, ktoré poskočilo o desať priečok na 21. miesto, tiež najmä vďaka aktivite v oblasti patentov. (čtk)

Zdieľať

Manažér a vyštudovaný lekár Marian Jánoš píše, že Smer len urýchli odchod lekárov do zahraničia, ak im nechá v prípade odchodu platiť 55-tisíc eur za štúdium. „Existuje mäkšie riešenie, ktoré dosahuje podobný cieľ a štúdium na Slovensku, naopak, robí atraktívnejším. Študentská pôžička, ktorú je možné splácať zo zaplatených daní z príjmu, pokiaľ zostane absolvent pracovať na Slovensku.“

Smer ako jednu z troch priorít do volieb označil snahu, aby lekári zostávali na Slovensku. Ide na to však nátlakom – chce, aby po škole zostali desať rokov pracovať doma, inak by zaplatili 55-tisíc eur za štúdium.

Zdieľať

Andrej Danko nepovažuje za správne, aby Slovensko nemalo vo vlastníctve mýtny systém po tom, ako sa skončí zmluva s firmou SkyToll. „Je tu jedna šialená zmluva o mýte,“ povedal v Sobotných dialógoch.

Danko tiež čakával lepšiu ponuku od štátu voči dopravcom, ktorí začiatkom roka vstúpili do štrajku.

„Ja som bol v šoku z toho, čo vlastne premiér dohodol. Ja som čakal veľký konsenzus s dopravcami, čakal som legislatívnu iniciatívu,“ dodal s tým, že sa vraj pýtal, či nie je možné urobiť zmeny cez skrátené legislatívne konanie.

V PS/Spolu si myslia, že zmluvu so SkyTollom treba pozastaviť. „Niekto nám vytiahol 700 miliónov a odovzdal ich pár subjektom,“ povedal v relácii Miroslav Beblavý.

Zdieľať

Šéf Smeru vidí za automatizáciou výroby a robotmi vo fabrikách „vyhýbanie sa sociálnej zodpovednosti“. „Ak sa v budúcnosti budú chcieť podnikatelia vyhnúť sociálnej zodpovednosti za zamestnávanie Slovákov a vyriešia to robotmi, budú platiť daň z robotov,“ povedal Fico.

Viac o téme robotov:

Automatizácia priemyselnej výroby na Slovensku pokročila. Podľa Medzinárodnej federácie robotiky vlani pripadlo na desaťtisíc zamestnancov v priemyselnej výrobe 151 robotov. Je to skoro dvojnásobok svetového priemeru.

Na Slovensku je automatizáciou ohrozených až 34 % súčasných pracovných pozícií.

Téme sa kedysi venoval aj ekonóm V. Baláž:

„Hlavným faktorom straty a tvorby pracovných miest však nebudú ani roboty, ani umelá inteligencia, ale samotní ľudia. V dôsledku starnutia populácie miznú vo vyspelých krajinách pracovníci rýchlejším tempom, ako ich dokážu nové technológie nahrádzať. Či a kedy sa tento trend obráti, to dnes nevie nik povedať.“

Zdieľať

V Česku po troch rokoch opäť potvrdili vtáčiu chrípku. Ohnisko nákazy je v malochove hydiny v obci Štěpánov nad Svratkou na Vysočine, do chovu ju zrejme zavliekli voľne žijúce vodné vtáky.

Podľa Státní veterinární správy ide o vysoko patogénny subtyt H5N8, ktorá je smrteľný pre vtáky, ale prenos na človeka doteraz nebol zaznamenaný.

V nakazenom chove sa nachádzalo 12 sliepok, z nich šesť počas dvoch dní uhynulo, v chove boli aj tri kačice.

Inšpektori po nahlásení úhynu začali v chove vyšetrovanie, prijali predbežné opatrenia a odoslali uhynuté sliepky do Štátneho veterinárneho ústavu Praha. Ten pri všetkých šiestich potvrdil vysoko patogénnu vtáčiu chrípku.

Pred týždňom sa vtáčia chrípka objavila po vyše dvoch rokoch aj na Slovensku, potvrdili ju v súkromnom chove dospelej hydiny u drobnochovateľa v obci Zbehy v okrese Nitra. Podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy ide o vysokopatogénny subtyp H5N8, ten potvrdili koncom roka 2019 a začiatkom roka 2020 aj v Poľsku.

Viac k téme: Vtáčia chrípka sa objavila u nás

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať