Denník NPrichádzam ako manažér a neprinášam žiadnu novú reformu, povedal nový minister školstva Drucker

Komentáre
Nový minister školstva Tomáš Drucker a jeho predchodca Daniel Bútora. Foto - TASR
Nový minister školstva Tomáš Drucker a jeho predchodca Daniel Bútora. Foto – TASR

Drucker nepovažuje za tému to, čo jeho koaliční partneri SNS či Smer. Tí kritizujú, že mimovládky do škôl prinášajú ideológiu a treba ich zastaviť.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Prichádzam sem ako manažér, povedal pri nástupe na ministerstvo školstva jeho nový šéf Tomáš Drucker. Tvrdí, že premiér Robert Fico vyzval členov vlády, aby čo najrýchlejšie pripravili programové vyhlásenie vlády, a aj on sám ide diskutovať so zástupcami organizácii v školstve, aby sa dohodol na prioritách.

Nový minister školstva vyhlásil, že neprináša na do školstva žiadnu novú reformu, ale chce pokračovať v tých rozbehnutých. „Chcem sa zamerať na dobré implementovanie už existujúcich reforiem,“ hovorí Drucker.

Nový minister urobil aj prvé personálne zmeny, na prvom rokovaní vláda schválila dvoch nových štátnych tajomníkov. Jedným je expert strany Hlas pre školstvo Róbert Zsembera, ktorý sa bude zameriavať na vysoké školstvo. Doteraz pracoval v kancelárii rektora Univerzity Komenského.

Za SNS prichádza na ministerstvo štátny tajomník Ján Krišanda, ktorý sa bude venovať športu a pripravovať vznik nového ministerstva cestovného ruchu a športu, ktoré má vzniknúť 1. januára 2024. Na ministerstve ostáva ešte doterajší tajomník pre regionálne školy (materské, základné, stredné) Slavomír Partila.

Netreba riešiť, čo nie je problém, hovorí Drucker o kritike mimovládok v školách

Nový minister školstva nezdieľa predstavu koaličných partnerov Smeru či SNS, ktorí považujú za jeden z problémov v školstve vnášanie ideológie mimovládkami. Robert Fico v predvolebnej debate v televízii Joj povedal: „Pokiaľ by som mal možno dať nejaké pokyny ministrovi školstva, tak by som mu povedal, aby dostal zdravý rozum do škôl. Zabránil rodovej ideológii. Nech neučíme deti, že aj otecko môže byť tehotný a podobné nezmysly.“

Drucker reaguje, že je to iba zbytočné vytváranie problémov, ktoré tu nie sú. „Stopercentne sa chcem venovať problémom školstva a menej sa mi chce reagovať na čokoľvek, čo nie je témou,“ hovorí Drucker.

Minister školstva bude musieť presadzovať návrhy na vláde cez ministra financií a premiéra, ktorí však nie sú jeho straníkmi. Drucker odpovedal aj na otázky, aký má vzťah s premiérom či ministrom financií.

Robert Fico ešte v roku 2019 hovoril o Druckerovi ako o kaviarenskom a liberálnom politikovi. Drucker si vtedy zakladal stranu Dobrá voľba, čo Fico okomentoval slovami „on na to jednoducho nemá“.

Drucker nechcel vyjadrenia terajšieho premiéra komentovať. „Som manažér, profesionál. Pre mňa je najdôležitejšie zhodnotiť si, či má táto vláda šancu posunúť niečo vpred, či ja ako Tomáš Drucker môžem pomôcť školstvu. Ja som sa rozhodol,“ povedal.

Nový minister školstva tvrdí, že má „všedný“ vzťah s ministrom financií Ladislavom Kamenickým. Tvrdí, že pozná aj ľudí na ministerstve financií, a považuje to za profesionálne fungujúce ministerstvo. „Viem, že sú to náročné výzvy. Budem sa snažiť vyrokovať čo najviac peňazí,“ povedal Drucker.

Prezidentka menuje Tomáša Druckera za ministra školstva. Foto – TASR

Drucker nechce rušiť a stavať nanovo

Tomáš Drucker už posledné dva týždne komunikoval s predchodcom Danielom Bútorom a postupne preberal ministerské úlohy.

Za svoju prvú prioritu označuje reformu učebných osnov, teda kurikulárnu reformu. Tvrdí, že v nej chce pokračovať a dbať na dobrú implementáciu.

Strana Hlas vo svojom programe označila časť reformy za experiment, ktorý odmieta. Ide o rozdelenie školy na tri vzdelávacie cykly – teda rozdelenie školy na 1. – 3. ročník, 4. – 5. ročník a 6. – 9. ročník. Sú proti tomu zástupcovia odborov, pretože by to malo znamenať veľké reorganizácie v základných školách.

Drucker nemá taký radikálny pohľad na tri cykly a tvrdí, že nechce náhle rušiť navrhované zmeny. „Nemá zmysel prísť a len rýchlo zbúrať a tráviť potom veľa času stavaním niečoho iného,“ hovorí Drucker. Rozumie však, že vzdelávacie cykly môžu vzbudzovať obavy.

„Nie sú to príkazy a pokyny, ktoré potrebuje tento rezort, ale pomoc a podpora,“ vraví minister.

Drucker za prioritné označuje aj vyčerpanie peňazí z plánu obnovy či eurofondov. Reformy sú aj súčasťou plánu obnovy, ktorý je práve v oblasti školstva jeden z najambicióznejších. Ministerstvo školstva však už vo viacerých opatreniach mešká. A to až tak, že vláda pre rezort pripravila krízový plán, informovala televízia Markíza.

Je to zoznam presných úloh a časovým harmonogramom, ktorý by mal rezort školstva nasledovať, ak chce stihnúť splniť všetky opatrenia.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Problém s učiteľmi v Bratislave je v „hodine dvanástej“

Drucker čelí aj akútnym nedostatkom učiteľov na západe Slovenska. Podľa výpočtov Inštitútu vzdelávacej politiky bude do roku 2030 chýbať až 15-tisíc učiteľov, pokiaľ rezort neurobí žiadne opatrenia. Problémom sú nízke platy – učiteľ v Bratislave zarába len 64 percent toho čo tunajší vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci. Napríklad v Prešovskom kraji zarábajú učitelia o niečo viac než priemer vysokoškolsky vzdelaných ľudí.

Minister Drucker chce nedostatok učiteľov riešiť a označuje to za „hodinu dvanástu“. „Aby sme o 10 rokov nemali neriešiteľný problém, ako je v prípade zdravotníctva,“ hovorí.

Exminister Daniel Bútora pripravil pre ministra návrh, ako zvýšiť platy učiteľom na západe tak, aby sa necítili ukrivdení učitelia v ostatných regiónoch. Ide o koeficient ekonomickej rovnováhy, teda vzorec, podľa ktorého by dostali väčší balík peňazí od štátu tie školy, ktoré sú v regióne s vyššou priemernou mzdou.

Podľa Druckera to je jedno z možných riešení, ale chce to ešte predebatovať so zástupcami odborov. „Musíme prísť s riešením, ktoré pomôže stabilizovať situáciu,“ hovorí Drucker. Nechce však urobiť opatrenie tak, aby sa cítili ukrivdení učitelia z iných častí Slovenska.

Za ďalšiu z priorít považuje to, aby boli vysoké školy viac orientované na výsledky a kvalitu. Narážal na zavádzanie výkonnostných zmlúv do škôl, v ktorých chce pokračovať. Ide o jednu z reforiem plánu obnovy.

Medzi priority zaraďuje nový minister aj inklúziu. „Som presvedčený, že je povinnosťou štátu pomôcť každému dieťaťu. Je veľkou hanbou Slovenska, že máme výsledok udržiavania generačnej chudoby v mnohých rómskych aj nerómskych komunitách,“ vraví.

Nový minister školstva musí riešiť aj žalobu Európskej komisie, ktorú podala na Slovensko za neriešenie segregácie rómskych detí vo vzdelávaní. Slovensku hrozí miliónová pokuta, pokiaľ ministerstvo nepreukáže riešenia, ktoré komisiu presvedčia o tom, že Slovensko chce segregáciu odstrániť.

Exminister školstva Bútora tvrdí, že dlhodobým problémom ministerstva je aj to, že sídli v piatich budovách a má kapacitné problémy. Preto novému ministrovi pripravil aj možné riešenie, a to presťahovanie rezortu do novej väčšej budovy. Drucker sa zatiaľ nevyjadril k tomu, či takúto zmenu bude robiť.

Foto  – TASR

Kto je Tomáš Drucker

Tomáš Drucker prichádza na ministerstvo školstva bez akejkoľvek skúsenosti s prácou vo vzdelávaní. Jeho stranícky šéf predseda Hlasu Peter Pellegrini vysvetľoval jeho nomináciu tým, že Drucker je profesionálny manažér.

Vyštudoval informatiku a automatizáciu na Slovenskej technickej univerzite, neskôr aj právo na Univerzite Komenského. Minulý rok absolvoval ročný vzdelávací program pre vrcholových manažérov na London Bussiness School. Štúdium už ukončil.

Drucker vystriedal viacero funkcií v rôznych odvetviach a vždy prichádzal ako technokrat a skoro až ako krízový manažér. V roku 2012 nastúpil ako manažér do Slovenskej pošty, štátny podnik bol vtedy v strate. Do funkcie ho vtedy nominoval minister dopravy Ján Počiatek.

Smer potom využil Druckerove služby ako krízového manažéra aj vo vláde – v roku 2016 sa stal ministrom zdravotníctva vo vláde Roberta Fica. Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a po následnom páde vlády ho v roku 2018 vybrali ako nového ministra vnútra do vlády Petra Pellegriniho.

Druckerovi sa však nepodarilo odvolať policajného prezidenta Tibora Gašpara a po troch týždňoch z postu sám odstúpil.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].