Svetový newsfilter: Izrael sa môže dopustiť obrovskej chyby, varujú experti

Dobrý deň,

na krajinu sa v zahraničí pozerajú nielen na základe domácich udalostí, ale aj podľa toho, s kým sa jej lídri rozprávajú a stretávajú v zahraničí. A koho podporujú alebo, naopak, kritizujú.

Slovensko po zmene vlády už verejne oznámilo, že Ukrajine nebude pomáhať vojensky, ale len humanitárne.

Končíme s podporou, ktorá nám vo svetovom meradle nielen pomohla budovať lepšie meno, ale bola aj logickým krokom, ktorý má prispieť k ochrane suverenity susedného štátu.

Naši spojenci si to pozorne zapísali a sledujú, čo bude nasledovať. Kritika ruského režimu za zabíjanie na Ukrajine to zrejme nebude.

Ázia: Izrael sa môže dopustiť obrovskej chyby

Benjamin Netanjahu v stredu potvrdil, že Izrael chystá pozemnú inváziu do Pásma Gazy. Cieľom je zničiť Hamas a oslobodiť rukojemníkov, ktorých toto palestínske hnutie zajalo.

Aký je kontext: Keď sa Hamas infiltroval na izraelské územie a rozpútal tam teror proti civilistom, mnohí svetoví lídri aj tradiční kritici Izraela zdôrazňovali jeho právo na sebaobranu.

Odvtedy však prešli viac než dva týždne a slovami časopisu Economist Izraelu sa pomaly zatvára okno legitimity. V posledných dňoch celý svet sleduje, ako izraelská armáda zasahuje stovky cieľov v Pásme Gazy, v dôsledku čoho zomiera aj množstvo civilistov.

Aj v kontexte správ, ako v Gaze vzhľadom na nedostatok elektriny prestávajú fungovať nemocnice, sa svetová mienka otáča v neprospech Izraela. Viacerí komentátori aj preto otvorene varujú pred rozpútaním pozemnej ofenzívy.

O čo ide: Ako jeden z prvých to urobil rešpektovaný komentátor Thomas Friedman, ktorý ešte minulý týždeň napísal, že ofenzíva sa môže vypomstiť Izraelu aj Spojeným štátom. Základ podľa neho je, aby z útoku v konečnom dôsledku neprofitovali Hamas, Irán a Rusko.

Friedman píše, že Izrael sa dopustí veľkej chyby, ak neurobí dve veci: nezaviaže sa spolu s menej radikálnym palestínskym hnutím Fatah k dvojštátnemu riešeniu a neskoncuje s výstavbou osád na okupovanom Západnom brehu.

Inými slovami, Izraelčania sa podľa neho musia zamýšľať nad tým, čo sa stane po prípadnom zničení Hamasu. Ak na Západnom brehu nebude existovať umiernenejšia palestínska politická sila, hrozí, že Gazu bude musieť kontrolovať sám. Vládnutie dvom miliónom silno protiizraelsky naladených ľudí by pritom bolo mimoriadne náročné.

Friedman však konštatuje, že nič nenasvedčuje tomu, že by podobne rozmýšľali aj izraelskí politici. Naopak, členovia krajne pravicovej Netanjahuovej vlády sú otvorene proti dvojštátnemu riešeniu.

Proti spusteniu plánovanej pozemnej invázie je aj rešpektovaný politológ Ian Bremmer. V posledných dňoch opakuje, že Hamas sa nedá zničiť bez toho, aby pri tom nezomrelo obrovské množstvo civilistov. Ofenzíva podľa Bremmera môže výrazne uškodiť reputácii Izraela a zároveň nemusí prispieť k zvýšeniu jeho bezpečnosti, keďže ešte viac zradikalizuje militantov z Pásma Gazy.

Aká je realita: Zdá sa, že tieto obavy zdieľa aj vláda Joea Bidena. Zdroje z Washingtonu počas týždňa médiám zdôrazňovali, že americký prezident sa v súkromí snaží ubezpečiť, že Netanjahuova vláda bude mať pred inváziou jasne stanovenú stratégiu.

Všetko nasvedčuje tomu, že práve Američania prispeli k tomu, aby Izraelčania spustenie ofenzívy aspoň čiastočne oddialili. Dôvodom nie sú len vojenské prípravy, ale aj získanie času na rokovanie o rukojemníkoch a dodávky humanitárnej pomoci do Gazy.

V Spojených štátoch sa zároveň obávajú rozšírenia konfliktu: počas týždňa dokonca pracovali na plánoch evakuácie svojich občanov z Blízkeho východu. Naďalej hrozí, že Izraelu sa otvorí druhý front na severe, ak by sa do vojny zapojilo libanonské hnutie Hizballáh.

Čítajte viac: Izrael už počúva iba Američanov. O čo sa v konflikte snaží Bidenova vláda

Európa: Je tu nová os zla

Po vyše dvadsiatich rokoch sa do geopolitických debát vracia termín os zla. Slovné spojenie, ktoré po 11. septembri preslávil bývalý americký prezident George Bush, oživili dve vojny.

O čo ide: Ide o rok a pol trvajúcu vojnu Ruska proti Ukrajine a teroristické útoky Hamasu na izraelských civilistov zo 7. októbra, po ktorých sa očakáva izraelská pozemná operácia v Pásme Gazy.

V centre pozornosti sa znovu ocitli tri krajiny, akurát Irak nahradilo Rusko. Irán a Severná Kórea v nej zostali.

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v posledných dňoch navštívil práve tieto dve krajiny. Cieľom jeho turné bolo získať ešte väčšiu podporu pre ruskú vojnu proti Ukrajine. Zároveň reprezentuje krajinu, ktorá odmietla priamo odsúdiť Hamas za jeho teroristické útoky.

Čo ich spája: Irán okrem iného dodáva Kremľu smrtiace drony, ktorými Rusi útočia na ukrajinské mestá, pričom Moskva by chcela aj jeho balistické rakety. S tým by Rusku mohol pomôcť aj ďalší extrémne autoritársky Kimov režim.

Termín os zla v tomto kontexte už začali používať najmä ukrajinskí diplomati.

Ako vysvetľujú – Moskva už nedokáže viesť svoju agresívnu vojnu proti Ukrajine sama, a tak hľadá spojencov, s ktorými má spoločné viac ako len veľký armádny arzenál či nenávisť voči západnej liberálnej demokracii.

Je ňou skutočnosť, že ide o krajiny, ktoré patria medzi najrepresívnejšie voči svojim vlastným občanom. Výnimkou nie je ani Rusko, kde už len za kritiku vojny môžete skončiť na niekoľko rokov vo väzení, politickí oponenti sú tam tajnou službou otrávení chemickou zbraňou a kritickí novinári označovaní za zahraničných agentov, čo vyvoláva atmosféru ako v stalinistických 50. rokoch.

Os zla: Ruský novinár Nikolaj Kočergin zo serveru Republic ide ešte ďalej.

„Tak ako kedysi Hitler vytvoril os Berlín – Rím – Tokio, Putin sa teraz pokúša o vlastnú os zla,“ napísal.

Kočergin do osi zla pridáva ešte jedného dlhodobého spojenca Ruska na Blízkom východe, ktorý nezaostáva v útlaku svojich vlastných občanov – a to Sýriu Baššára Asada.

Os Moskva – Teherán – Damask – Pchjongjang, ako píše Kočergin, síce nie je taká silná ako hitlerovská koalícia, no nie je podľa neho o nič menej nebezpečná vzhľadom na prítomnosť jadrových zbraní v dvoch zo štyroch členov tejto aliancie.

Nehovoriac o tom, že v mnohých oblastiach sa môže spoliehať na podporu Číny, v ktorej záujme je oslabovanie kolektívneho Západu a odvrátenie pozornosti od svojich vnútorných problémov.

Severná Amerika: Snemovňa má opäť predsedu

Po vyše troch týždňoch má americká snemovňa reprezentantov opäť predsedu. Je ním pomerne málo známy ultrakonzervatívec Mike Johnson, ktorý presadzuje celonárodný zákaz interrupcií a neuznáva výsledky posledných prezidentských volieb.

Aký je kontext: Skupina ultrakonzervatívcov začiatkom októbra z pozície predsedu odvolala Kevina McCarthyho, ktorému vyčítala, že rokoval s demokratmi o rozpočtových opatreniach. Radikálni republikáni však nemali žiadny plán, čo robiť ďalej.

Vo Washingtone zavládol chaos, keďže bez lídra dolná snemovňa kongresu nemohla schváliť ani ďalšiu pomoc pre Izrael či Ukrajinu. Republikáni, ktorí majú v snemovni väčšinu, sa od začiatku týždňa pokúšali zvoliť McCarthyho nástupcu. Ich prví dvaja adepti však nezískali dosť hlasov.

Úspešný bol až tretí kandidát, a to pomerne málo známy kongresman Mike Johnson z Louisiany. Ako jedinému sa mu podarilo zjednotiť radikálnych aj umiernenejších republikánov.

Kto je Johnson: Jeho zvolenie je ukážkou, kam sa za posledné roky posunula Republikánska strana. Johnson patrí medzi konzervatívcov: presadzuje federálny zákaz interrupcií a tvrdo bojuje proti LGBTI+ právam.

Zároveň aktívne pomáhal Donaldovi Trumpovi v snahe zvrátiť výsledok posledných prezidentských volieb a neuznáva Joea Bidena ako legitímne zvolenú hlavu štátu.

V posledných mesiacoch opakovane hlasoval proti vojenskej pomoci Ukrajine, ale je silným podporovateľom Izraela. Sľubuje, že chce do snemovne priniesť pokoj, no viacerí politológovia predpokladajú, že vo funkcii nemusí vydržať dlho.

Čo ďalšie sa stalo: V čase, keď si snemovňa zvolila nového lídra – mimochodom, tretieho najvyššieho ústavného činiteľa Spojených štátov -, v amerických správach rezonovala aj ďalšia správa ukazujúca stav Republikánskej strany.

V utorok aj stredu sa Donald Trump pred súdom stretol s bývalým právnikom Michaelom Cohenom, ktorého dnes označuje za úhlavného nepriateľa. Exprezident čelí občianskoprávnej žalobe, podľa ktorej manipuloval s odhadovanou hodnotou svojho majetku. Takto o tom vypovedá aj Cohen.

Súd naznačuje, že ho v tomto prípade môže poslať do väzenia. Prieskumy verejnej mienky aj napriek tomu ukazujú, že Trump má reálnu šancu stať sa o rok opäť americkým prezidentom.

Latinská Amerika: Aké budú voľby vo Venezuele?

Režim vo Venezuele urobil ústretový krok voči opozícii aj zahraničiu. Na budúcoročné voľby pustí pozorovateľov, no nebude to zadarmo.

O čo ide: Nicolás Maduro vládne vo Venezuele už desať rokov. Madurovu dekádu vo funkcii sprevádzajú útoky voči opozícii, neférové voľby aj výčitky zo zahraničia.

Medzi najväčších kritikov jeho režimu patria Spojené štáty, ktoré zase Maduro pravidelne obviňoval z toho, že môžu za všetko zlé, čo sa vo Venezuele deje.

Napriek dlhodobo zlým vzťahom sa USA teraz rozhodli uvoľniť sankcie na venezuelský ťažiarsky priemysel – týka sa to ropy, plynu aj zlata. Venezuela bude môcť predávať ropu napríklad štátom v Karibiku.

Nejde však o plošné uvoľnenie sankcií. Mnohé reštrikcie, ktoré boli reakciou na zničenie demokracie vo Venezuele, ostávajú v platnosti.

Čo dohodli: Pre rozhodnutie americkej vlády bola kľúčová dohoda medzi Madurom a opozíciou. Podpísali ju na Barbadose a má 12 bodov.

Medzi tie najdôležitejšie patrí, že štát na voľby pustí pozorovateľov zo zahraničia. Režim sa zaviazal aj k tomu, že aktualizuje voličské zoznamy a umožní opozícii, aby postavila kandidáta, ktorého si vyberie.

Dohoda však nehovorí nič o tom, že by sa zrušili obmedzenia pre viacerých známych politikov, ktorým režim zakázal uchádzať sa o verejné funkcie. Netýka sa ani ľudských práv či prepustenia politických väzňov.

Čo bude ďalej: Niektorí predstavitelia opozície preto dohodu, ktorú vyrokovala iná časť opozície, kritizujú.

Patrí medzi nich aj María Corina Machado, ktorá v nedeľu vyhrala primárky opozície. 56-ročná politička by sa tak mala stať súperom Nicolása Madura. Je tu však jeden zásadný problém – režim jej len nedávno na 15 rokov zakázal výkon verejných funkcií.

Teraz sa teda naozaj ukáže, či to Madurov režim s aspoň čiastočne slobodnými voľbami myslí vážne. Voľby budú v druhej polovici budúceho roka.

Afrika: Keď hlavné mesto nemá na elektrinu

Bezproblémový prístup k elektrine stále na mnohých miestach sveta nie je samozrejmosťou – a to nielen po prírodných katastrofách alebo v situáciách, keď v krajine prebieha konflikt. Dokazujú to aj nedávne udalosti v hlavnom meste Guiney-Bissau.

O čo ide: Takmer 500-tisícové hlavné mesto Bissau sa minulý týždeň ocitlo vo veľkých problémoch. Dôvod je jednoduchý, vedenie mesta nezaplatilo účty za elektrinu. Celkovo išlo o vyše 14 miliónov eur.

V Bissau preto takmer dva dni nefungovala elektrina, čo sa nedotklo len bežných ľudí a ich spotrebičov, ale aj verejných budov, nemocníc či médií.

Najväčšie ťažkosti to, prirodzene, spôsobilo nemocniciam, ktoré museli zapojiť generátory, aby sa ďalej mohli starať o svojich pacientov.

Dlhodobý problém: Guinea-Bissau patrí podľa HDP na obyvateľa medzi dvadsiatku najchudobnejších štátov na svete. Odráža sa to aj v prístupe k elektrickej sieti. Ten má iba tretina ľudí.

Pre mnohých ľudí je teda elektrina nedostupná aj za normálnych okolností. Výpadky elektriny sú však v krajine bežné, niektoré časti Bissau sú bez elektriny niekoľko hodín každý deň.

Výrazné zlepšenie je v nedohľadne; ako vyplýva aj zo spomínaných ekonomických štatistík, krajina nemá na to, aby vo veľkom investovala do zlepšenia infraštruktúry. A tak sa podobná situácia môže v budúcnosti zopakovať.

Turecká spoločnosť, ktorá do krajiny dodáva energiu, je v tomto vcelku striktná. Minulý mesiac prerušila aj dodávky elektriny do hlavného mesta štátu Sierra Leone, takisto pre nezaplatený účet.

Prístup k elektrine v štátoch Afriky. Najtmavšou farbou sú krajiny s najhoršou dostupnosťou. Zdroj – Our World in Data

Širší kontext: Globálne sa síce situácia v uplynulých rokoch zlepšila a elektrina je už dnes dostupná pre 90 percent ľudí. Afrika a najmä tá západná a subsaharská je však regiónom, kde je problém s elektrinou najvypuklejší. Niektoré štáty sú na tom ešte horšie ako Guinea-Bissau.

V Južnom Sudáne má prístup k elektrine iba 7 percent ľudí, v susednom Čade je to vyše 11 percent, v Stredoafrickej republike 15 percent. V celej subsaharskej Afrike je bez prístupu k elektrine približne polovica ľudí.

To je veľký kontrast s krajinami, ako napríklad Tunisko, Egypt či Maroko, kde je tento problém minimálny.

Meno týždňa: Katrín Jakobsdóttir

Predsedníčka islandskej vlády. Foto – TASR/AP

Islandská premiérka sa v utorok zapojila do štrajku, ktorý mal poukázať na rodovú nerovnosť v platoch. Desaťtisíce žien na ostrove odmietli pracovať, aby upozornili na to, že ženy nezarábajú toľko, ako by mali.

Jakobsdóttir povedala, že nebude pracovať, a vyzvala na to aj ostatné ženy vo vláde. Boj za rovnosť má v krajine dlhú tradíciu a aj vďaka tomu je Island na prvom mieste v Indexe rovnosti Svetového ekonomického fóra. Ostrov má v tomto hodnotení 91,2 bodu zo 100.

Slovensko je na 64. mieste so skóre 72. Napríklad Česko je na tom výrazne horšie, umiestnilo sa až na 101. priečke (68,5 bodu). Maďarsko je o dve pozície vyššie, Poľsko je 60.