Denník N

Vojnu s Putinom prehrávame. Podcenili sme jeho mocného spojenca – čas

Vladimir Putin počas prejavu v Pekingu. Foto - TASR/AP
Vladimir Putin počas prejavu v Pekingu. Foto – TASR/AP

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]

Autor je diplomat a poradca českého prezidenta Petra Pavla pre zahraničnú politiku

Európu obchádza strašidlo vojny. Aspoň zatiaľ to nie je jedna z klasických európskych a neskôr svetových krvavých vojen, ktoré zdevastovali kontinent, pripravili o životy desiatky miliónov ľudí a o životné istoty stámilióny.

Nie je to však ani studená vojna, v ktorej sa dva po zuby ozbrojené tábory navzájom strážili zadrôtovanými a zamínovanými územiami železnej opony. Je to niečo medzi.

Táto vojna sa začala 24. februára 2022 útokom z niekoľkých smerov proti územnej celistvosti, suverenite a nezávislosti členskej krajiny OSN – Ukrajiny – a proti medzinárodnému poriadku, ktorého piliere sa vytvárali po konci druhej svetovej vojny počas helsinských rokovaní o bezpečnosti a spolupráci v Európe v 70. rokoch a po páde železnej opony na konci studenej vojny.

Je dobré uvedomiť si, že veľká časť týchto prácne vyrokovaných dohôd je v troskách. A to vrátane Zmluvy o konvenčných silách, Zmluvy o obmedzení zbraní stredného doletu, Helsinských dohôd o dodržiavaní ľudských práv, Budapeštianskeho memoranda o rešpektovaní hraníc Ukrajiny a dnes už aj Zmluvy o zákaze skúšok jadrových zbraní.

Medzi rysujúce sa obete tejto vojny sa dá v súčasnosti už takmer s istotou počítať prácne budovaný medzinárodný poriadok, ktorý vzišiel z popola druhej svetovej vojny a z hrôzostrašných skúseností európskych aj neeurópskych národov, ktoré ju rozpútali alebo do nej boli postupne zatiahnuté.

Prvá fáza súčasnej vojny sa skončila pre Vladimira Putina fiaskom. Nepodarilo sa mu dosiahnuť prakticky žiadny z vojenských cieľov „špeciálnej vojenskej operácie“ ani „demilitarizácie a denacifikácie“ Ukrajiny.

Naopak, podarilo sa mu vytvoriť a dotvoriť ukrajinské národné vedomie aj tam, kde dovtedy v plnej miere neexistovalo, a zjednotiť Európu a Severnú Ameriku v miere, ktorá je od najnapätejších období studenej vojny nevídaná.

Mylný dojem z Ruska

Súčasne sa však Putinovi podarilo vytvoriť v Európe značne optimistický a nie celkom presný dojem o ruskej slabosti a izolácii. Vyvolali ho ukážky predpotopného

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Komentáre, Svet

Teraz najčítanejšie