Denník N

Vďaka sopke mal Hrušov krásne podzemie plné vína (+fotogaléria)

V obci s vinohradníckou tradíciou, bohatou ľudovou architektúrou a kultúrnym životom sú opustené pivnice takmer všade.

Text: Zuzana Mitošinková, foto: Jana Makroczy

V regióne Hont na juhu Slovenska sú stovky pivníc a podzemných skrýš, takzvaných dúpeniec. Mnohé z nich vytesali miestni obyvatelia do mäkkých sopečných hornín pred stovkami rokov zo strachu pred tureckými nájazdmi a inými vojskami. Ich obľúbenou funkciou však bolo a dodnes je skladovanie vína.

Hovorieva sa, že medzi niektorými pivnicami existovalo susedské prepojenie alebo rôzne bočné únikové chodby. V povesti sa tiež dočítate o podzemnom kostole v Hrušove. Najpravdepodobnejšie však išlo o pivnicu, ktorá bola provizórne zariadená ako modlitebňa.

Práve v Hrušove, obci s vinohradníckou tradíciou, bohatou ľudovou architektúrou a kultúrnym životom sú opustené pivnice takmer všade. V obci, v lese a na lazoch ich narátali vyše dvesto, spomínajú sa už v 16. a 17. storočí. Mnohé sú už zničené a zasypané, viaceré sa však dodnes dajú preskúmať.

02 03

Víno pre vlastnú spotrebu

Cestou sem nevidíte ani jeden bilbord. Rozľahlé lúky, polia, koruny stromov pri ceste a husté lesy. Je to málo objavený kraj. V Hrušove vyzváňajú zvony a miestny rozhlas hlási správu o otváracích hodinách pošty. Babky v krojoch okoloidúcich pozdravia.

Vydávame sa po náučnom chodníku južnej časti, obchádzame školu, kostol, ovocinársky sad a vchádzame do lesa. Stromy v Hrušove sú naozaj zvláštne – čo strom, to iný úkaz.

Prejdeme zoskupenie pivníc v Stráničke, kde sa nachádza aj „Brindzovi pivnica“, ktorá je prístupná cez murovanú chyžku a na portáli bola datovaná vročením DJ MF 1763. Ocitáme sa vo vinohradoch. Je čas zberu a na hroznových kríkoch visia strapce hrozna už iba zriedkavo.

Vinohradníctvo má v Hrušove dlhú tradíciu – existenciu vinohradov v Honte dokladá zakladacia listina kláštora v Bzovíku z roku 1135 – a väčšina pivníc slúžila občanom práve na výrobu a uskladnenie vína.

Vinohradníctvo tu však nikdy neslúžilo ako hlavný zdroj obživy, Hrušovčania obrábali vinice a vyrábali víno predovšetkým pre vlastnú spotrebu a iba časť predávali. Príčinou bola vysoká poloha vinohradov, pre ktorú tunajšie vína nedokázali konkurovať vínam z južnejších oblastí Hontu. Aj napriek tomu predstavovalo vinohradníctvo pre Hrušov významnú súčasť poľnohospodárstva.

04

Cukrom dlho nesladili

Najväčší rozmach dosahovali vinice v 17. storočí, keď Hrušov obsadili Turci. Neskôr došlo k úpadku, no víno sa dorábalo ešte počas celého 19. storočia. V priebehu osemdesiatych rokov 19. storočia postihla vinohrady invázia vošky viničovej – fyloxéry –, ktorá zapríčinila, že niektoré skončili. Do začiatku 20. storočia prežilo iba zopár.

Takisto zmizli vzácne odrody, ktoré sa už nepodarilo prinavrátiť. Výsadbe nových ušľachtilých štepových odrôd sa nedarilo, a preto roľníci začali používať odolné hybridy, takzvané samorodáke odrody.

„Do roku 1979 bol Hrušov súkromnou dedinou, to znamená, že každý tu mal svoje pole, vinicu, jednoducho svoj rytmus. Ľudia sa tu zdržiavali a pestovali pre svoju potrebu. Keď prišlo združstevnenie a ľudia museli začať chodiť do práce, narušil sa kolobeh. Vinice prestali byť pre väčšinu obyvateľov rentabilné, takže začali zanikať. Nemá sa o ne kto postarať a ľudia majú lacnejší zdroj obživy,“ hovorí Hrušovčan Ján Brloš, spoluautor viacerých publikácií o obci.

O projekte Čierne diery: Sme nadšenci. Postupne mapujeme zabudnuté miesta na Slovensku, ktoré sa nám zdajú byť zaujímavé napríklad kultúrnym presahom. Tvoríme grafiky a sem-tam organizujeme exkurzie. Viac na ciernediery.sk alebo na Facebooku.

„Kedysi bolo víno, hrozno, ale i vinica to jediné, čo si tu ľudia mohli dopriať. Keď začali cestovať do práce, udržiavať vinicu a pivnicu bolo časovo náročné a ten čas už nemali. Každá vinica mala svojho gazdu, bol to taký kolorit, išlo sa hromadne do viníc strihať, oberať. Teraz, keď už má na to každý iba sobotu a nedeľu, jednoducho na to nie je čas a vinice aj pivnice pustnú.“

Na oberačku do vinice chodila celá rodina. Hrozno oberali neskôr (október, november), ako je zvykom dnes, aby malo viac času dozrieť a zosladnúť. Až do druhej polovice 20. storočia sa vôbec neprisládzalo cukrom a úspešnosť výroby závisela len od prirodzenej cukornatosti hrozna.

„Hrušov bol jednou z najväčších vinohradníckych oblastí. Vtedy sa to meralo na kopáčov. Jeden kopáč predstavoval veľkosť vinohradu, ktorý jeden človek obrobil za deň. Vtedy tu bolo okolo 800 kopáčov na celú dedinu,“ pokračuje Ján Brloš.

„V minulosti tu boli aj pieskové bane. Keď sa prestal ťažiť piesok, začali sa robiť pivnice. V 80. rokoch sa tu za jednu zimu vykopalo až päť-šesť pivníc. Bola to vtedy taká vlna,“ spomína pán Brloš, ktorý v tých rokoch taktiež pomáhal s kopaním pivníc.

05 06 07 08

Žiadaná pleseň

Najmladšie pivnice sú z 80. a 90. rokov 20. storočia a na rozdiel od tých pôvodných sa úprava stien robila kamenárskymi nástrojmi. Veľa mužov v tom období pracovalo v bani vo Veľkom Krtíši a na kopanie používali banskú techniku. Charakter pivníc však ostal zachovaný.

Ešte aj dnes je veľa funkčných. Mnohí z tých, ktorí žiadnu nemajú, si buď odkúpia starú, alebo vyrobia novú.

Vstupujeme do vinohradníckeho domčeka, za ktorým nasleduje tufopiesková pivnica s dvoma poschodiami. Táto pivnica slúži najmä na prezentáciu pre hostí.

„Vrchná miestnosť nemá natoľko ustálenú klímu ako spodná, kde sa skladuje víno, preto prvá miestnosť často slúžila aj na uskladnenie zeleniny, prevažne zemiakov,“ sprevádza nás starosta obce Pavol Bendík. Niektorí vinári však vo svojich pivniciach neradi skladovali čokoľvek iné ako víno. Verili, že to môže ovplyvniť chuť a vôňu vína.

„Tufopiesok je kombinácia vulkanickej činnosti a usadenín mora. Väčšina pivníc je vytesaná v tufopiesku, no každá je iná. Sopka chrlila do mora rôzne andezity a tufy, ktoré sa usadzovali. Morskou činnosťou tu vznikali sedimenty. Konkrétne táto pivnica je jednoznačne vulkanického pôvodu a je to savý materiál. Vyzerá to síce ako kameň, ale len čo to oblejete vodou, ihneď sa stratí. Zároveň to vytvára dobré predpoklady na to, že sa to tu nezatopí,“ vysvetľuje starosta Bendík a popri tom obleje stenu vodou, ktorá sa okamžite stratí.

Doba vzniku tufopiesku sa datuje do obdobia mladších treťohôr, keď sem od juhu začalo prenikať more. Po jeho ústupe sa podnietila sopečná činnosť, nastalo usadzovanie pieskovcov s prvkami tufov a územie opäť zalialo more. Táto hornina je pomerne mäkká a rýchlo podlieha erózii, preto majú súčasné pivnice vstup do hrtana vymurovaný kamenným, tehlovým alebo betónovým múrom.

Vstupujeme do ďalšej pivnice, kde nás víta domáci aj s pohárikom červeného burčiaku. Vo vrchnej miestnosti nás zaujali pivničné pavúky a v spodnej všadeprítomná čierna pleseň, ktorá je pre vínne pivnice prirodzená a žiadaná. Okrem vína tu domáci skladuje aj zemiaky a zaváraniny.

09 10 11 12

Gazda musel šetriť

Nie všetky pivnice sú viacmiestne. Niektoré nemali prvú časť, kde sa víno dorábalo, a druhú, kde sa skladovalo, ale mali iba priestor na uskladnenie so vstupným hrtanom. Také pivnice mali neďaleko vinohradnícku chyžku.

V súčasnosti sa chyžky z Hrušova takmer vytratili. Ich zástavba sa nachádzala priamo vo vinohradoch a slúžili ako úložný priestor na náradie, výrobu a dorábanie vína. Až vyzreté víno z chyžky sa presúvalo do pivnice. Niekedy tvorila chyžka jeden celok s pivnicou. Chyžka však nebola súčasťou všetkých vinohradov, mali ju len väčší gazdovia.

V Hrušove možno nájsť i množstvo podpivničených domov. „Ľudia sa snažili o zjednodušenie roboty, a preto si začali presúvať pivnice čo najbližšie k domu. Aj keď sa hovorilo, že to nie je dobré, lebo potom sa víno rýchlo minie. Keď máte víno dva kilometre ďaleko, tak vám prestane aj chutiť,“ smeje sa pán Brloš.

Článok pôvodne vyšiel v Egreši, magazíne o umení, životnom prostredí, ľuďoch a vede. Sledujte Egreš na Facebooku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie