Denník N

Ultrabeh objavil len nedávno, už patrí k špičke. Veterán z Kremnice opisuje, ako vyhral 100-kilometrové preteky pod Mont Blancom

Vladimír Buchal. Foto N – Peter Kováč
Vladimír Buchal. Foto N – Peter Kováč

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Vladimír Buchal z Kremnice má 60 rokov, a hoci beháva od detstva, dlhé trailové behy v horskom teréne naplno objavil len pred štyrmi rokmi.

Napriek náročným začiatkom sa za krátky čas vo svojej vekovej kategórii vypracoval medzi špičku.

V septembri súťažil vo francúzskych Alpách na celosvetovo najprestížnejších trailových pretekoch UTMB (Ultra-Trail du Mont-Blanc) a na 100-kilometrovej trati bol vo svojej vekovej kategórii najrýchlejší.

O víťazstve rozhodol v záverečnom dlhom a technickom zbehu, pričom práve dĺžka a zbeh boli v začiatkoch jeho slabinou.

V rozhovore opisuje, čomu vďačí za vitalitu, ako sa v teréne zlepšil, prečo pridal v kompenzačných cvičeniach a čo by poradil tým, ktorí začínajú s behom po štyridsiatke.

Hovorí aj o tom, že by sa do Francúzska rád vrátil a na UTMB absolvoval najťažšiu 170-kilometrovú trať. Kvôli tomuto cieľu plánuje v príprave viaceré zmeny a prvýkrát v živote nevylučuje ani trénovanie pod dohľadom trénera.

„Keď si spomeniem na pohľad do alpského údolia, ešte teraz mám zimomriavky, no najkrajšie momenty som zažil na ceste SNP,“ hovorí.

UTMB alebo preteky okolo Mont Blancu pozná každý trailový bežec ako tie najprestížnejšie na svete a prezývajú ich aj neoficiálnymi majstrovstvami sveta. Vedeli ste pred piatimi rokmi, že takéto preteky existujú?

Nie. Svet trailového behu som prakticky nepoznal. Behával som pravidelne, ale bolo to hlavne na ceste. Vedel som síce, že existujú dlhé behy v horskom teréne, ale mal som pred nimi veľký rešpekt. Kopcov som sa nebál, veď som z Kremnice, kde takmer neexistuje rovina, no bál som sa vzdialenosti. Nevedel som si predstaviť, že sa dá tak veľa ubehnúť.

Aj realita mi to potvrdila, a kým som sa ako-tak pretransformoval na trailového bežca, trvalo to pomerne dlho. Prvý dlhší trailový beh som skúsil v roku 2017, meral 28 kilometrov. Ten som ešte ako-tak zvládol, ale potom som skúsil 46-kilometrové preteky Non-stop beh hrebeňom Nízkych Tatier a ledva som ho dokončil. Nedokázal som si ani rozviazať šnúrky.

Až postupne s ďalšími pretekmi som sa do toho začal dostávať. Najprv to boli päťdesiatky, v roku 2019 som bežal prvú stovku.

Ktorá to bola?

Ponitrianska stovka. Išlo o beh cez kopce z Handlovej do Nitry, celková dĺžka bola 107 kilometrov. Ako cestný bežec som nemal skúsenosti s rozložením síl na takej dlhej trati a tempo som prepálil. Prvú polovicu som začal veľmi rýchlo a druhú som si potom odtrpel. Záverečný zbeh zo Zobora do Nitry bol strašný. Povedal som si, že už nikdy takú vzdialenosť nepobežím. Ale ako to už býva, už na druhý deň som špekuloval, na aké ďalšie preteky sa začnem pripravovať.

Spomenuli ste beh na ceste. V čom je hlavný rozdiel medzi ním a trailom?

V intenzite. Počas polmaratónu človek za jednu hodinu vyžmýka zo seba maximum. Pri trailovom behu je námaha rozložená. Dá sa s ňou lepšie pracovať, no zároveň je vždy rizikom, ako bude reagovať pohybový aparát. Zo začiatku som svaly na nohách veľmi cítil. Najťažšie pre mňa boli zbehy z kopcov, tie som absolútne nezvládal.

Dnes je to už v poriadku, dokonca by som povedal, že zbehy sú mojou silnejšou stránkou.

Ako sa vám to podarilo?

Hlavne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Behanie

Radíme športovcom

Rozhovory

Turistika a outdoor

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie