Denník N

Mediabriefing logoMediaBrífing: Osem spôsobov, ako môže Ficova vláda škodiť médiám

Robert Fico. Foto - TASR
Robert Fico. Foto – TASR

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Viacerí predstavitelia koalície sa netaja nepriateľským postojom k novinárom. V kampani na médiá útočili a vyhrážali sa im, svoju rétoriku nezmenili ani po voľbách.

Je preto legitímne pýtať sa, čo môže nová vláda urobiť v oblasti médií. Po rozhovoroch s viacerými odborníkmi sme spísali osem bodov, ktoré stoja za pozornosť. Ukazujú, ktoré inštitúcie sú v ohrození, ktoré zákony sú dôležité a čo môže Robertovi Ficovi brániť v tom, aby napodobnil Viktora Orbána.

Nechceme dávať novej garnitúre návody, ale skôr upozorniť na piliere či citlivé miesta slovenských médií, ktoré treba strážiť. Nezávislé, slobodné a kritické médiá sú totiž pre fungujúcu demokraciu nevyhnutné.

1. Ovládnutie verejnoprávnych médií

Prvá na rane je jednoznačne RTVS. V koalícii už uvažujú o rozdelení média na samostatnú televíziu a rozhlas. Týmto spôsobom by sa koalícia zbavila riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja, mohla by si podeliť vplyv v televízii a rozhlase a dosadiť si do ich vedenia a kontrolných orgánov vlastných ľudí. Podrobnejšie sa téme venujeme v samostatnom článku.

Za pozornosť stojí aj verejnoprávna agentúra TASR, ktorá má nezastupiteľnú úlohu, pretože od nej čerpajú informácie prakticky všetky slovenské médiá. Prípadne politické zásahy do fungovania TASR by mali vážne dôsledky na celý mediálny trh.

2. Útoky na novinárov a zahraniční agenti

Pred týždňom sme písali o bojkote tradičných médií, ktorý avizujú politici novej koalície. Tí chcú niektoré informácie dávať len dezinformačným a propagandistickým médiám, ktoré politikov Smeru, Hlasu a SNS dlhodobo podporujú. Väčším problémom však môžu byť koordinované útoky politikov a dezinfowebov namierené proti kritickým žurnalistom či médiám.

V minulosti boli novinári lustrovaní, sledovaní a odpočúvaní. Dnes nemajú žiadnu istotu, že sa to nemôže zopakovať.

Fico už avizoval aj zavedenie zákona o zahraničných agentoch. Ten má byť namierený proti mimovládnym organizáciám, ale ak bude vláda chcieť, môže zákon napísať tak, aby sa „zahraničnými agentmi“ stali aj niektoré médiá.

3. Ovládnutie mediálneho regulátora

Rada pre mediálne služby je mediálny regulátor, ktorý dozerá na televízie, rádiá, audiovizuálne mediálne služby na internete, ale má dosah aj na sociálne siete a ďalšie online platformy na zdieľanie obsahu. Kancelária rady je riadená odborníkmi a má veľmi dobrú reputáciu aj v zahraničí.

Samotná rada má podľa zákona deväť členov, lenže v súčasnosti je obsadených len sedem pozícií. Ďalšiemu členovi – Györgymu Battovi – sa končí v decembri funkčné obdobie. Nová koalícia si tak už o pár týždňov môže v parlamente zvoliť troch členov a získať v rade tretinu. V rokoch 2024 a 2025 končia v rade ďalší traja členovia.

Rada bola nadizajnovaná tak, aby v nej členovia postupne rotovali, no Ficova vláda dostala príležitosť obsadiť v nej väčšinu, a to aj bez znásilňovania procesov.

Rada má kontrolovať, či médiá dodržiavajú zákony, no pri „správnom“ obsadení môže slúžiť aj na ich šikanovanie. V extrémnom prípade môže politicky ovládaný regulátor blokovať vydávanie autorizácií na vysielanie a prideľovanie frekvencií.

Známy je prípad

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ficova vláda

Médiá

Mediabriefing logoMediaBrífing

RTVS za Machaja

Voľby 2023

Komentáre, Slovensko

Teraz najčítanejšie