Teraz je čas na spájanie 

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Prišiel tam ako rozzúrený Robinson. Aspoň tak to malo vyznieť z jeho statusu, v ktorom nám oznámil, že „vyslovil kritiku na adresu Európskej komisie za to, ako odignorovala hrubé porušovanie ľudských práv a zneužívanie trestného práva proti opozícii na Slovensku“.  Nevieme, ako na to zareagovala jej predsedníčka Ursula von der Leyen, poznáme však dôvod, pre ktorý Európska komisia nijako nezasiahla do vyšetrovaní korupčných káuz, ku ktorým došlo za jeho vlád. Je prostý: vyšetrovanie prebiehalo v súlade so zákonom a k žiadnemu porušovaniu ľudských práv a zneužívaniu trestného práva nedochádzalo a ani nedochádza. Ak je niečo porušené, tak je to morálny kompas staronového predsedu vlády.

A potom v Bruseli došlo k ďalšej trápnosti. Slovensko podľa očakávania ňou rezko vykročilo z tábora demokratických krajín napríklad Nemecka a Česka, ktoré majú kľúčový význam pre slovenskú zamestnanosť. „Rovnako som informoval predsedníčku EK, že nová slovenská vláda nebude vojensky podporovať Ukrajinu a že sa sústredíme len na humanitárnu pomoc,“ oznámil. Už vieme, prečo na funkciu ministra zahraničných vecí nezohnal žiadneho kvalifikovaného diplomata. Prekvapujúco rýchla však bola reakcia Kremľa. Jeho hovorca Dmitrij Peskov vyhlásil, že zámer novej slovenskej vlády zastaviť vojenskú pomoc Ukrajine konflikt len sotva zmení, lebo „podiel Slovenska na dodávkach zbraní nebol v skutočnosti až taký veľký“.

Ak za slovami predsedu vlády budú nasledovať aj s nimi zhodné skutky, výsledkom budú len ťažké straty. Straty na reputácii Slovenska, straty slovenských zbrojoviek a prehĺbenie polarizácie krajiny. „Nikdy v modernej histórii Slovenska vláda nepreberala takú rozvrátenú spoločnosť ako dnes,“ vyhlásil v prezidentskom paláci pri odovzdávaní premiérskej štafety, opomenúc svoj leví podiel na tomto údajnom rozvrate. Odmietnutie vojenskej pomoci Ukrajine spoločnosť na Slovensku však nijako nescelí. Naopak. Ešte viac sa od seba vzdialia jej rozhádané časti. Pretože ľudia, ktorí vidia v Rusku bytostné ohrozenie svojej individuálnej slobody, štátnej suverenity a prosperity, len ťažko nájdu reč s tými, ktorí tento kontext nechápu alebo odmietajú pochopiť. A štvornásobný premiér ich nijako nepomáha vyviesť z omylu. Naopak, utvrdzuje ich v chybnom názore, lebo ich potrebuje mať za každú cenu na svojej strane, keď sa znovu pokúsi so svojimi komplicmi demontovať právny štát. Ide to presne v línii, keď sám na vlastnej koži zistil, že covid je strašná choroba, ale svoju skúsenosť pred svojimi voličmi zatajil. Obrazne povedané, nechal ich brať vodu zo studne, o ktorej vedel, že je otrávená.

Pozrime sa na svetlo na konci temnej uličky   

Kedysi – za vlád Mikuláša Dzurindu a Ivety Radičovej – to bolo tak, že si k slovenským demokratickým silám musela prisadnúť maďarská strana, aby spoločne prevážili tých na druhej strane pomyselnej hojdačky-kvargle. Lenže ani po septembrových voľbách nie je v parlamente politický subjekt, ktorý zastupuje záujmy maďarskej menšiny. Všetky tri strany – Maďarské fórum, Most-Híd a Aliancia – prepadli. O tých prvých dvoch sa dá povedať, že sa postarali o to, aby sa emisári Viktora Orbána, ktorý si potuteľne nárokuje časť slovenského územia, do slovenského parlamentu nedostali.

Fajn, ale čo ďalej? Ten občiansky maďarský element, ktorý odmieta Orbánovu neliberálnu demokraciu ako spoločenský poriadok založený na nespravodlivej majetkovej nerovnosti a nezaslúžených privilégiách, v slovenskej demokracii chýba. A ak má sám ambíciu aktívne zasahovať do politického života, treba vzhľadom k jeho početnosti urobiť dva kroky: zjednotiť sa na jednej politickej platforme a súčasne sa prepojiť so slovenskými demokratickými silami. Povedané jednou vetou: treba sa vrátiť k myšlienke Bélu Bugára a vybudovať nový most-híd.

Obdobný kryštalizačný proces je potrebný aj na slovenskej konzervatívno-liberálnej scéne. To je zas oživenie myšlienky Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša pod označením SDKÚ. Nič nemení na veci, že sa o to neúspešne pokúsili Demokrati i samotný zakladateľ konvergencie. Progresívne Slovensko so svojím iskrivým liberálnym konceptom na preváženie tej slovenskej kvargle jednoducho nestačí. Inými slovami, teraz je čas na spájanie. Na spájanie tých, čo majú v zásade rovnaký pohľad na svet, a tento svet je v principiálnej opozícii k svetu, ktorý predstavuje zúrivý Robinson a jeho bizarná suita trestne stíhaných nepriateľov slobody, vazalov Kremľa a popieračov klimatickej zmeny.