Denník N

Urbáni: O eure na Slovensku som rozhodol ja, HZDS som pomáhal ako idiot

Šéf Strany moderného Slovenska Milan Urbáni . Foto – TASR
Šéf Strany moderného Slovenska Milan Urbáni . Foto – TASR

Okrem mojej ženy ma nik z našich mladých nelajkne, tvrdí šéf strany SMS Milan Urbáni.

MILAN URBÁNI sa narodil v roku 1944, vyštudoval Lekársku fakultu UPJŠ v Košiciach. Pôsobil ako primár v Zambii a Líbyi, od roku 1992 bol vedúcim gynekologického oddelenia polikliniky v Banskej Bystrici, v rokoch 1996 až 1999 kliniku viedol ako jej riaditeľ. V roku 2002 sa stal poslancom parlamentu za HZDS. V roku 2009 ho HZDS zo svojich radov vylúčilo, aktuálne kandiduje do parlamentu ako líder Strany moderného Slovenska.

V rozhovore s Milanom Urbánim sa dozviete aj:

  • prečo kandiduje, keď vie, že nemá šancu
  • či sa nehanbí, že bol v HZDS
  • ako vnímal kritiku za svoj výrok o vplyve na spravodajstvo STV
  • prečo to, čo chce presadiť dnes, nepresadzoval, keď mal možnosť
  • či by Slotu posadil do väzenia
  • čo si ako gynekológ a bývalý člen interrupčných komisií myslí o Kuffovi a Mikloškovi

Kandidujete vo voľbách, hoci viete, že nemáte šancu. V prieskumoch vás nik nezachytáva, a keď som sa pýtal ľudí, či im niečo hovorí strana SMS, nik sa nechytal. Aký to má potom zmysel?

A opýtali ste sa, či poznajú Urbániho? Keby mi takúto otázku dali obyčajní ľudia, vzal by som to, že sa ju však spýtate vy, ma teda prekvapuje. Mohli by ste vedieť, že kto niečo robí, ten má aj ambície. A ja som v mnohých oblastiach urobil veľa.

Nie všetko, čo som chcel v politike presadiť, sa pritom aj podarilo, preto som si založil vlastnú stranu. Tvrdíte, že vopred sa vie, že nebudem zvolený. Lenže na Slovensku sa byť zvolený ani nedá.

Dôvod?

Zvolený môžete byť len vtedy, ak dostanete od štátu milióny za hlasy z minulých volieb alebo ak je za vami oligarcha, ktorý vám platí kampaň. Ja na to nemám, nie som preto naivný, že môžem spraviť terno. Na volebnú kauciu som strane požičal z vlastných peňazí. Ani neviem, kedy mi ich vráti.

Prečo potom kandidujete? Nie je to strata energie?

Nie, lebo prichádzame s niečím novým. Socializmus aj kapitalizmus zlyhali, treba preto vytvoriť spoločnosť, kde budú pozitíva z oboch systémov. Rozhodovať musí občan, nie však cez 150 poslancov v parlamente, lebo to je blbosť. Na poslanca nik nemá dosah, každý ho vidí len pred voľbami.

Vymyslel som preto systém, ako to zmeniť – elektronické referendum. Dnešný spôsob referenda znamená, že sa naň čaká rok, stojí 10 až 15 miliónov eur a ešte je tam aj 50-percentné kvórum. Výsledkom je, že za celý čas bolo platné jediné, aj to s odretými ušami.

Elektronické referendum tu ešte dlho neprejde. Čo dovtedy?

Kým nie je uzákonené, pre vládu, parlament a prezidenta by bolo len indikatívne. Aj teraz by predsa bolo vhodné sa občanov spýtať, čo hovoria na výpovede sestier a štrajk učiteľov. Odpovedať by mohli esemeskou alebo cez internet.

Ak potom aspoň tri milióny voličov napíšu, že si neželajú niečo konkrétne, chcel by som vidieť parlament, ktorý si trúfne ísť proti. Tento systém by sa riadil výhradne názormi občanov. Samozrejmosťou by mali byť aj elektronické voľby. Garantujem, že účasť by bola minimálne 80 až 90 percent, a jednoduchšie by volili aj Slováci zo zahraničia.

Máte prepočítané, koľko by stála technológia a infraštruktúra so zaistením bezpečnosti, tajnosti hlasovania, zabezpečením pred hackermi, proti zneužívaniu, viacnásobnému hlasovaniu, voleniu na príkaz a podobne? Ani v Estónsku to nebolo také jednoduché.

Stálo by to pár tisíc eur. Nič inšie.

Na internete nájdete dosť vyjadrení špecialistov, ktorí tvrdia opak.

Ktorých? Všetci len vravia, že je to hlúposť a že sa to nikdy nesmie zaviesť, lebo sa boja. Vrátane ministra vnútra. Nechcú to urobiť, lebo v tomto štáte je korupcia a bordel. Elektronické referendum sa dá urobiť okamžite za 10- až 20-tisíc eur.

Nehovorte mi teda, že to nejde, lebo to vravia len tí, čo to nechcú a boja sa toho. Nik dnes preto nepozná názor občanov na štrajky učiteľov a výpovede sestier, hoci sa tu páchajú obrovské školy.

Názor občanov sa dozvieme čoskoro – vo voľbách.

To je nič, nejde o názory občanov, ale o kúpený podvod. A do volieb idem aj preto, aby som mohol prezentovať svoj hlas. Na Slovensku je totiž cenzúra. Nikam sa nedostanem, nikam ma nepustia, nezavolajú. Do médií ma nepozvali pred žiadnymi voľbami.

Komerčné médiá obvykle volajú strany s preferenciami nad istou hranicou. Dávať priestor tým, čo sa ani nedajú namerať, je zbytočné, nehovoriac o tom, že kandiduje aj množstvo extrémistov.

Nebuďte smiešny. Demokracia je o tom, že sa vypočuje každý hlas. Teraz sa o zdravotníctve vyjadrujú dvaja ľudia, hoci ho zblízka ani nevideli. Mohli pritom z každej strany vziať štyroch až piatich odborníkov a debatovať s nimi. Kde sú okrúhle stoly, ktoré sa v médiách robili za Mečiara a Dzurindu? Ja sa môžem vyjadriť akurát tak na Facebooku.

V RTVS priestor určite dostanete, u nás tiež. V príčetných médiách však nie je dôvod poskytovať priestor Kotlebom, Magátom ani nikomu podobnému.

Prečo je mimoparlamentná SNS každý deň v TA3? Pred rokom som volal Bielikovi, ako je možné, že nevolajú aj druhých. Povedal, že to sa nedá. Čo je to za poriadok?

S tým, že TA3 nenormálne pretláča SNS, súhlasím.

A to je len jeden príklad. Koľko stojí polovica strany v novinách? Bugár ju má v každých a každý deň. Skade berie peniaze?

Od štátu za hlasy vo voľbách.

Toľko nemá, prerátajte si to. A práve preto chcem zrušiť aj zákon, ktorý umožňuje financovať strany z peňazí daňových poplatníkov. Nech si každý platí stranu sám.

Šéf Strany moderného Slovenska Milan Urbáni (vpravo). Foto – stranasms.sk
Šéf Strany moderného Slovenska Milan Urbáni (vpravo). Foto – stranasms.sk

Hovoríte, že je ťažké dostať sa do politiky bez oligarchov. Dlhé roky ste však boli v strane, ktorá tento systém vrátane oligarchov vytvárala.

V HZDS som bol ako funkcionár od roku 2000.

Vstúpili ste tam už v roku 1996, lebo ste chceli privatizovať banskobystrickú polikliniku.

Áno, však čo je na tom? Hovorím to aj teraz. Robil som tam riaditeľa, ešte keď som v strane nebol, a potom prišli za mnou, či nevstúpim. Povedal som, že nemám problém. A rovno vám poviem, že HZDS som volil aj predtým.

Polikliniku som dokonca sprivatizoval, len mi ju Mečiar nakoniec nedal. Keby som ju dostal, vyzerala by inak ako dnes. Nepleťte to však dokopy, lebo funkcionára som v HZDS začal robiť až v roku 2000. Dovtedy som bol radový člen.

Spomínam to, lebo HZDS oligarchov vytváralo a umožnilo im prerásť do politiky. Boli ste súčasťou systému.

Vtedy som tam nebol. V roku 1996 som nemal funkciu ani nič, Mečiara som do roku 1999 osobne ani nevidel. Ani nepoznám všetkých, čo tam vtedy boli, lebo zbabelo ušli. Až ja som v HZDS začal robiť na tom, aby sa dostalo do európskych štruktúr a trochu sa povznieslo. Pomáhal som mu ako idiot.

Vstúpili ste tam, hoci ste museli vidieť, čo sa deje za tretej Mečiarovej vlády. Dokonca ste mi vraveli, že najväčším privatizérom na Slovensku je Gašparovič.

Ja som sa to všetko podozvedal až potom. Dovtedy som sa do chodu politiky nestaral, robil som si svoje ako lekár a riaditeľ. Až potom som prišiel na to, ako to beží. A keď som to videl, chcel som to spraviť inak. Aj teraz to chcem spraviť inak.

Nikdy ste nemali pocit hanby za členstvo v HZDS? Ako ho vidíte s odstupom? Súhlasíte, že to bolo to najhoršie, čo sme tu vôbec mali?

Rozlišujte veci do roku 1998, keď som bol iba radový člen, a po ňom. Na ničom som sa nezúčastňoval. Začal som až vtedy, keď všetci zutekali, dostal som ho do európskych štruktúr. Robil som to v nádeji, že HZDS sa zmení, ale sklamal som sa. Niečo alebo niekto sa zmeniť nedá.

V roku 2007 ste tvrdili, že deväťdesiatdeväť percent odchodov z HZDS bolo spojených s nenaplnenými ambíciami a s uspokojením, že tí ľudia už majú dosť veľký majetok. Zabudli vraj, kto im ho umožnil získať. Priznali ste teda, že za vernosť sa u vás rozdávali majetky.

A tvrdím dnes, že to nie je pravda?

Ubehli dva roky a šli vyraziť aj vás. Mečiar vás obvinil, že hráte na dve strany.

Nieže ma šli vyhodiť, oni ma aj vyhodili. To však nie je podstatné. Mečiar sa vtedy začal niečoho báť, hoci som jeho pozície nikdy neohrozoval. O ňom sa však už nechcem rozprávať, odvtedy som mu nepodal ruku ani sa na neho nepozrel. Stačí?

Nemala by od vás zaznieť sebareflexia za HZDS? Vedeli ste, čo Mečiar vystrájal, a po roku 2000 nebol iný ako do roku 1998, len už nemal tie možnosti.

Rozprávate hlúposti, ja sa za Mečiara nemám čo ospravedlňovať. Som Milan Urbáni a budem sa vyjadrovať len k tomu, čo som robil ja.

Boli ste jeho podpredsedom.

Lenže ja som pre HZDS aj pre Slovensko urobil veľa. Keby som sa aktívne nezapojil do niektorých vecí, tak by neboli.

Kedysi ste mi povedali, ako bolo za prvej Ficovej vlády dohodnuté, že politické strany budú mať vplyv na STV. HZDS chcelo spravodajstvo. Z toho výroku ste mali veľké problémy.

Rozprávate zle, lebo ja som hovoril niečo iné.

Mám to tu presne napísané.

Nie. Hovoril som, že sme si mali rozdeliť kontrolu STV. A to je veľký rozdiel. Vtedy ste ma, žiaľbohu, nepochopili ani vy, ani vám podobní v novinách, ani politici.

Citujem vás: „Bolo dohodnuté, že politické strany v koalícii budú mať vplyv na niektoré aktivity v STV a preberú za ne zodpovednosť. Dohodli sme sa, že časť politického spektra bude kontrolovať isté oblasti. Preto sme chceli mať spravodajstvo.“

Áno, aby spravodajstvo neslúžilo jednej strane, ktorá vtedy mala väčšinu. To bol môj cieľ. A neberiem to späť, hoci to bolo pochopené tak, že chceme STV politicky riadiť. My sme ju chceli politicky kontrolovať, aby neslúžila Smeru.

Bol som prekvapený, že opoziční politici ani novinári to nepochopili. Nikto tu nemá rád pravdu. Chceli sme ju kontrolovať, nie riadiť. Aby sme pred ľuďmi mohli povedať, že STV to nerobí dobre, a preto tam budeme robiť poriadky.

Zažili sme, ako vyzerala kontrola STV zo strany HZDS za Kubiša, Kapustu a im podobných.

Vtedy som tam nebol, nezaujíma ma to.

Vďaka tomu však vieme, ako vyzerá kontrola zo strany HZDS.

Vtedy STV kontrolovala jedna strana, to bol celý problém. Väčšinová politická strana však nesmie obsadzovať všetko, musí mať kontrolu koaličných partnerov. Nešlo nám teda o to, aby si niekto bez škrupúľ robil všetko ako za Kubiša.

Nemôžem však za to, že ste moje slová nepochopili ani vy, ani opozícia. Bol som veľmi proti tomu, aby si vtedy Smer doniesol za šéfa spravodajstva človeka, ktorého meno si už ani nepamätám, ale vtedy som ho nazval „červeným“.

Prečo ste potom od tých požiadaviek ustúpili?

Lebo som počul reakcie opozičných politikov a novinárov, od ktorých som čakal, že sa postavia na moju stranu, keď už sa tak bili za demokraciu. Keď som však videl, že sú to blbci a nič nechápu, vykašľal som sa na to. Chcel som len, aby v STV nedochádzalo k anomáliám.

Politici nemajú čo pchať prsty do verejnoprávnych médií.

Vy kde žijete? Na Marse? Politici do týchto vecí zasahujú všade. Dnes ovládajú nielen verejnoprávne, ale už aj súkromné televízie, stačí sa pozrieť na reklamné zákazky. Veď to je tragédia. A panuje tu ešte aj cenzúra.

Šéf Strany moderného Slovenska Milan Urbáni (vpravo). Foto – stranasms.sk
Šéf Strany moderného Slovenska Milan Urbáni (vpravo). Foto – stranasms.sk

Na stránke uvádzate, že kto chce za vás kandidovať v komunálnych voľbách, má sa prihlásiť. Vážne tvoríte kandidátku tak, že kto sa prihlási, ten na nej je?

Áno.

Veď tých ľudí nemáte preverených a nemôžete vedieť, čo sú zač.

Preveria sa, najskôr sa však musia prihlásiť. Nová strana predsa nemôže hneď získať ľudí na celom Slovensku a mať stotisícovú základňu.

Nie ste nová strana.

Dali sme šancu ľuďom, ktorí sa prihlásili z regiónov. Tam sme si ich však preverili, každý člen musel súhlasiť s našou politikou. Nie je to tak, ako si myslíte. Prečo by sme nemohli robiť nábor?

Tak vznikla aj vaša kandidátka do parlamentných volieb?

Nie, lebo parlamentné voľby sú o inom. Tam sa ľudia vyberali podľa nahlasovania z regionálnych štruktúr. Výsledkom je, že tam máme 33 percent žien, vekový priemer kandidátov je 42 rokov, najmladší má 22 rokov, najstarší 74, pričom sú tam všetci od profesorov až po robotníkov.

A jedenásť nezamestnaných.

Áno, máme tam aj takých.

Spomínam to, lebo v tézach máte uvedené, že chcete zabezpečiť plnú zamestnanosť. To sa dá ako? Návratom pred rok 1989?

Plnou zamestnanosťou sa nemyslí stopercentná zamestnanosť. Ide o to, aby mali prácu všetci, ktorí chcú, vedia a môžu robiť. Samozrejme, v každom štáte máte aj alkoholikov či lenivcov, tých sa to však netýka.

Kde chcete všetkých zamestnať?

Ak mi niekto povie, že na Slovensku nie je čo robiť, dám mu tisíc príkladov od verejných až po súkromné zákazky. Je tu toľko práce, že ľudí na ňu je dokonca málo. Treba pomôcť podnikateľom a spraviť diverzifikáciu hospodárstva tak, že sa vrátime k drevárskemu a chemickému priemyslu.

Nie je mysliteľné, aby sme sa spoliehali len na výrobu áut, ktorá môže hocikedy vybuchnúť. Potrebujeme domácu produkciu a domácu spotrebu. Máme rozbité cesty aj špitály. Je tu toľko práce, že škoda hovoriť. Mám dokonca metódy, ako pracovať s Rómami, z ktorých sme tu dlho chceli spraviť bielych, čo je hlúposť.

Konkrétne?

Bavme sa o tých, čo žijú v slumoch. Náš návrh spočíva v tom, že ak ako podnikateľ zamestnáte Róma na stavbe, nemusíte zaňho platiť odvody ani dane, lebo to za vás urobí štát. Vy mu dáte len robotu a výplatu. Štát tak ušetrí sumu, ktorú mu dnes platí na podpore. Odvody zaňho platí tak či tak už teraz, takže tam sa nič nezmení.

Treba tiež investovať do ich vzdelania, výstavby škôlok, do rómskych policajtov. Ak nič nezmeníme, o chvíľu tu budeme mať 500-tisícovú skupinu nezamestnaných a nafetovaných, robotníkov sem budeme voziť zo zahraničia. Čo je to za logika?

Prečo ste tieto veci nepresadzovali, keď ste mali možnosť?

Presadzoval som.

Ale no…

Nemôžete presadiť všetko, čo chcete. V parlamente som bol predsedom európskeho výboru, takže som presadzoval veci potrebné v európskom kontexte. Ja som bol ten, kto u nás politicky rozhodol, že máme euro!

Keby som nebúchal po stole a nebil sa za to, garantujem vám, že Fico by chcel euro prijať až po voľbách 2010. To je veľký výdobytok. Mám svoj podiel aj na rýchlostnej ceste R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou.

A že máme v Bystrici kardiocentrum a zdravotnícku univerzitu, je tiež moja zásluha. Okrem toho som do európskych štruktúr dostal HZDS, hoci Mečiara v Európskej únii nenávideli.

Prvá Ficova vláda v téme Rómov neurobila nič.

Keby som sedel v sociálnom výbore, tak by ste videli. Nemohol som sa venovať všetkému.

Nejde o vás, mali ste množstvo kolegov.

Nechceli počúvať, lebo do toho treba investovať. Rómska otázka sa nedá vyriešiť tak, že dáte jedného Cigána za splnomocnenca vlády. Čo tým dosiahnete? On sa napakuje a tam sa to skončí.

Prečo ste sa venovali európskym témam, keď ste do politiky prišli ako lekár?

Nechcel som byť politik, nikdy som si nemyslel, že budem sedieť v parlamente. Chcel som byť ministrom zdravotníctva. Pripravoval som sa na to dlhé roky už od socializmu, mal som na to aj vzdelanie.

Zistil som však, že ak nemáte politickú moc, nepresadíte nič, lebo vám do toho bude hovoriť aj stavbár či sociológ. To som hovoril aj Rudovi Zajacovi – nič nepresadíš, lebo nemáš politickú moc. Prečo nie si aspoň podpredseda Ruskovej strany ANO? Potom prišiel s tým, že som mal pravdu. Keď prišlo k vážnym veciam, vždy ho „odpinkali“.

Preto som ani neodmietol byť podpredsedom HZDS. Vedel som, že ak budem chcieť byť ministrom zdravotníctva, musím byť politicky silný, inak mi odrežú hlavu, ako to neskôr urobili iným.

Na stránke uvádzate zámer vytvoriť legislatívu na zákaz daňových rajov. Ako chcete dosiahnuť niečo, na čo nemajú vplyv ani Obama s Putinom dokopy?

Citujete len tézy. Prečítajte si články, kde som o tom písal. Je to ťažká otázka a spomínal som aj to, že sa na všetkom musí podieľať aj OSN, Svetová banka a inštitúcie EÚ, Ázie aj Afriky.

Ak však má šéf Európy pán Juncker najväčší daňový raj priamo v Luxembursku, čo chcete urobiť? Ako ho chcete zakázať? Nijako. Dá sa však urobiť aspoň to, že nik z daňových rajov sa nebude môcť zúčastňovať na našich tendroch. Kto bude chcieť súťažiť, musí ísť cez naše banky a hotovo.

Ako je to dnes? Miliardári si kupujú jachty, lietadlá a vozia sa pomaly na Mars. Desať percent ľudí na svete zhrabne produkciu deväťdesiat percent pracujúcich. Nie som komunista, som však za sociálnu spravodlivosť. Miliardy sa totiž nedajú poctivo zarobiť, iba nakradnúť.

Aký máte postoj k výpovediam zdravotných sestier?

Keď pred pár rokmi robili cirkus doktori, nebol som im príliš naklonený. Nakoniec si vymohli nejaké peniaze, sestry však nedostali nič.

Čiže ste na ich strane?

Nie, nefandím im. Nech sa vrátia do roboty. Verejne sme im sľúbili, že s nimi budeme rokovať, a ja osobne pri tom budem, aj keby som mal Ficovi vykopnúť dvere. Teraz mi však ich kroky smrdia, lebo je pred voľbami.

Navyše poznám psychológiu sestier. Sú nešťastné, nevedia, čo robiť. Ak majú doma deti, kde sa zamestnajú? V Česku, aby si rozbili rodiny? Alebo pôjdu robiť predavačky? Veď boli zvyknuté na istý štandard, dokonca ich nezmyselne donútili porobiť si ďalšie školy.

Okrem toho, že sa mali ozvať skôr, mi prekáža, že ich šéfka je starostkou. Výpoveď teda dať nemusela a je do budúcnosti zabezpečená. A ešte tie hlúpe sestry donútila podpísať papiere, že ak stiahnu výpovede, zaplatia pokutu tritisíc eur. Takéto vydieranie neznášam a tie, čo protest vedú, by som žaloval za teror.

To znie, akoby Fico s Čislákom za nič nemohli.

Samozrejme, že so sestrami mali rokovať, hneď ako sa to začalo. Mali spraviť serióznu debatu a povedať si zásady. Viete však, čo by som ako minister spravil ja, keby sestry nesúhlasili? Vzal by som dve či tri agentúry, aby mi sem doniesli sestry z Ukrajiny.

Doniesol by som ich desať či dvadsať autobusov. Ak by teda nepočúvali, vypiekol by som s nimi. Bola by to krajná metóda, lebo inak chcem, aby tu pracovali naše sestry, nie Ukrajinky.

Zamestnávate 80 ľudí. Platíte im dobre?

Platím im málo, lebo málo vyrábam. Okrem iného mám kuchyňu, varím jedlá. Aby som ľudí dobre zaplatil, potreboval by som, aby obed stál 4,50 eura. Ak ho však dáte nad tri eurá, nik nepríde. A prečo? Lebo ľudia majú nízke platy, zlý je teda systém.

Mal som reštauráciu, pred dvomi rokmi som ju prenajal inému, lebo sme prerábali milión korún ročne. So ženou sme to ťahali osem rokov. Na druhej strane nikomu nie som nič dlžný ani na odvodoch, ani na daniach, nikoho som nepodviedol.

Koľko platíte svojej zdravotnej sestre v ambulancii?

Tej platím dobre. Keby bola nespokojná, nepracovala by u mňa 40 rokov.

Šéf Strany moderného Slovenska Milan Urbáni . Foto – TASR
Šéf Strany moderného Slovenska Milan Urbáni . Foto – TASR

Čo hovoríte na to, že váš bývalý koaličný partner Slota nesedí vo väzení, hoci opakovane šoféruje opitý a ohrozuje životy iných? Poznáte ho zblízka.

Keď sme vstupovali do vlády, Slota mi povedal, ako dúfa, že už sa do neho nebudem navážať. Už predtým som sa totiž o ňom vyjadroval tak, ako si zaslúžil. Neskôr sme si aj potykali a môžem povedať, že držal slovo.

K vašej otázke nie je o čom – zákony majú platiť pre každého. Na alkohol som mimoriadne citlivý, v ústach som ho nemal 45 rokov, a to nehovorím o situáciách, ak si opitý sadne za volant.

Okamžite by som ho dal do basy a ani by som sa nepýtal, koľko mu namerali. Mali ho zavrieť, hoci len na pár týždňov. Keď chce, nech sa, hlupák, zabije, ale takto ohrozuje iných.

Ste gynekológ. Nedávno tu bol pokus Kuffu, Kvasničku a Mikloška zatvárať ženy za interrupcie na doživotie. Čo si o ich snahe myslíte?

V jednom sa s tými tromi zhodnem – všetci chceme, aby sa tu zvýšila pôrodnosť, lebo detí je málo. Štát preto musí pomáhať mladým. Pomaly nerobím iné, ako sa hádam s mladými dievčatami po tridsiatke, nech majú konečne deti, lebo všetky chcú rodiť až po štyridsiatke.

Ako najstaršiu som rodil 53-ročnú ženu, lenže tá mala 23 detí. Dnes za mnou hocikedy príde 45-ročná a chce mať prvé decko. Niečo s našimi mozgami nie je v poriadku.

S podmienkami na život, nie s mozgami.

Aj s nimi, ale najskôr s mozgami, lebo ja som mal druhé dieťa už po 16 mesiacoch, hoci som zarábal 1200 korún a šesť rokov býval v bunke bez vane. Varili sme na dvojplatničke na chodbe. A tu sme.

Lenže v Líbyi ste za socializmu mali 100-tisíc korún mesačne.

Ešte predtým som si predsa ako 26-ročný na Slovensku postavil dom a kúpil chatu. Do zahraničia som šiel až potom. V Zambii som mal 500 dolárov, v Líbyi už 130- až 150-tisíc korún. Bol som však šéfom tímu na oddelení s počtom 7500 pôrodov ročne, takže to boli zaslúžené peniaze.

Vráťme sa k interrupciám.

Štát s vysokou populáciou má aj vysoký hospodársky rast, za každú cenu preto treba podporiť mladých, aby sa dostali k lacným bytom a aby mali lacné pôžičky ako za Husáka. Materská na tri roky musí tvoriť minimálne 90 percent platu a dúfam, že sa dožijem aj toho, keď raz bude tvoriť 100 percent.

Mikloška a ďalších však nezaujíma pôrodnosť, nikdy neprišiel s projektom pre mladé rodiny. Nikdy nepostavil jediný byt, kým ja som ich pre mladé rodiny v Banskej Bystrici postavil päťdesiatšesť. Oni to hlásajú len preto, lebo sa chcú zapáčiť Vatikánu. Ferka mám rád, nie je to však z jeho strany systémové riešenie.

Pod návrhom nebol podpísaný František Mikloško, ale jeho brat Jozef.

Jožo? Aha, tak to je jasné, ten absolútne pochlebuje Vatikánu. Ako gynekológ a bývalý člen interrupčných komisií hovorím, že interrupcie musia byť, lebo inak budú ľudia zomierať na ilegálne potraty cez anjeličkárky.

Pamätám si, ako také ženy zomierali na sepsu, teda otravu krvi. Jedna mala sedem detí, nešla na legálnu interrupciu, nakoniec zomrela pri neodbornom zásahu. Na rozdiel od mnohých doktorov som totiž videl všeličo. Vrátane ľudí, ktorí zomreli od hladu.

Súčasný zákon, ktorý povoľuje interrupcie do prvého trimestra, je v poriadku?

Áno, zákon je dobrý, dokonca sa vylepšil tým, že žena má čas na premyslenie. Nikoho to tiež nič nestojí, lebo ženy si to musia zaplatiť samy.

Pre veriacich je to však vražda, teda zabitie človeka.

Nech si robia protipotratovú politiku medzi katolíkmi. Nepoznám lekára, ktorý by s radosťou vypisoval žiadosť na interrupciu. Vždy sa teším, keď si žena odo mňa pýta tehotenskú knižku a keď na ultrazvuku vidím tlkot srdiečka.

Len Mikloško a jemu podobní si myslia, že sú tu aj lekári, ktorí sa z toho tešia. Nik nikoho nenúti chodiť na interrupcie, a ak je katolícka cirkev proti nim, nech si robí intenzívnu kampaň medzi svojimi a nestará sa do ostatných.

Interrupcia predsa nie je povinnosť, nemáme tu Mengeleho. Snaha zakázať to je absolútne scestná, žiadna prohibícia nikdy neuspela. Ani si neviete predstaviť, čo sa v ženách odohráva, keď sa rozhodujú pre taký zákrok. Žiadna tam nejde s radosťou.

Veď práve preto…

Lenže každá je do toho donútená biedou, trápením, týraním, samotou. Takých je 99 percent. Ak chce Mikloško zákaz, nech sa páči do kostola, môže robiť propagandu katolíckej mládeži.

Lenže dnes sa stáva aj to, že príde veriaca žena a chce, aby som jej vybral vnútromaternicové teliesko, lebo pán farár povedal, že Boh to vidí. Zdá sa vám to korektné? Sama sa zodpovedne rozhodla pre antikoncepciu a v kostole jej vravia, že robí chybu. Kto vlastne s tým zákazom prišiel?

Kuffa.

To je ten, čo mu jedna pani dala facku, lebo bol drzý?

Áno.

Nepoznám ho, ale keď niečo chce, nech navrhne, ako poskytovať mladým byty. Lenže títo sú takí, že ženu v nešťastí nechajú decko porodiť a potom sa na ňu vykašlú. Koľko farárov by jej reálne pomohlo?

Mnohé katolícke organizácie takým ženám pomáhajú.

Viete, koľko som sa hádal na interrupčnej komisii? Jej predsedníčka raz chcela zakázať potrat chudobnej pani s tromi deťmi, na ktorej bolo od začiatku vidieť, že je úplne biedna a týraná, lebo ju doma mláti ožran.

Odmietli jej to podpísať, lebo jej chýbal nejaký papier. Kde však popri troch deťoch mohla behať po úradoch a zháňať ho? Len som na nich nakričal, či nevidia, že je to celé tragédia.

Jej by to nedovolili, hoci všelijakým paničkám, čo si to vedeli vybaviť, všetko odsúhlasili. Veľmi som sa na to hneval. Tým nechcem povedať, že komisie boli dobrý systém. Rozhodnúť by sa vždy mala sama žena.

Čo chcete urobiť s daňami?

Bohatých by som zdanil oveľa viac v duchu toho, čo hovoria Angličania – zaplať, koľko zarobíš. Bez pardonu. Zdanil by som aj banky. V dlhšej perspektíve som však za zníženie daní a nakoniec za rovnú daň. Tá 19-percentná sa mi páčila, treba si však počkať, kým na to budeme mať. To isté platí aj pre odvody.

Na koľko percent si trúfate vo voľbách?

Na málo, hoci chceme 5,1 percenta. Už dávno som povedal, že túto stranu nebudujem pre seba, ale pre mladších kolegov. Ja už nepotrebujem nič. Ich však chcem vytrénovať, aby vedeli, ako sa to robí. Máme totiž veľa mladých a šikovných.

Na práci s webom sa to neodráža. Na Facebooku má dokonca vaša strana menej ako 800 fanúšikov. Zjavne nevedia pracovať s modernými technológiami, čo je pri názve Strana moderného Slovenska čudné.

Nekupujeme si hlasy a kliky, hoci mladým každý deň vyčítam, že s tým Facebookom poriadne nerobia. Napíšem článok a oni to ani nelajknú, urobí tak len moja žena. Taká je pravda.

Trápim sa s tými mladými štyri roky, lebo niečo o politike už viem. Najhoršie je, že keby som zajtra zostavoval vládu, ľudia by sa aj po plotoch vešali, len aby mali funkciu. Každý by chcel hneď osoh, najskôr však musia zasadiť, čakať, starať sa o to, až potom príde úroda. Preto stranu pripravujem na dlhšie obdobie.

Úspechom je, že sme sa zúčastnili všetkých doterajších volieb, dokonca z posledných komunálnych máme množstvo poslancov aj starostov buď v koalícii, alebo samostatne. Také výsledky nemajú ani tí, čo investovali milióny.

Rozhovory

Voľby 2016

Slovensko

Teraz najčítanejšie