Denník N

Politológ Tomáš Jahelka: Masaryk bol aj slovenský politik, nedajme si ho vziať

Tomáš Jahelka. Foto N - Tomáš Benedikovič
Tomáš Jahelka. Foto N – Tomáš Benedikovič

Od vzniku Československa uplynulo 105 rokov. Podobne ako v Česku, aj na Slovensku k nemu prispeli významní politici prvej polovice 20. storočia. Politológ Tomáš Jahelka hovorí o ich rolách.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Tomáš Jahelka (43) je odborný asistent na Katedre politológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, venuje sa aj československým politickým dejinám. V rozhovore hovorí:

  • ktorí slovenskí politici zohrali rolu pri vzniku ČS;
  • ako na vznik republiky reagovala bežná verejnosť;
  • prečo sa preceňuje význam Pittsburskej dohody;
  • aj či existoval v októbri 1918 iný scenár ako Československo.

Keď si človek na Wikipédii otvorí stať o vzniku Československa, medzi fotografiami nájde obrázok masovej manifestácie z pražského Václavského námestia z 28. októbra 1918. Máme nejaký podobný obrázok, ktorý by vyjadroval masové oslavy vzniku novej republiky, aj z územia dnešného Slovenska?

Takéto masové oslavy na území Slovenska neboli. Bola tu úplne odlišná politická, spoločenská a kultúrna situácia. Pražské prostredie vnímalo zápas proti Habsburskej monarchii, pre Slovensko bola charakteristická politická pasivita. Boli tu, samozrejme, politici, ktorí sa snažili viac či menej úspešne aktívne sa zúčastňovať politického zápasu v Uhorsku.

Druhým momentom je prísun informácií. Na území Slovenska, ktoré bolo v rámci monarchie súčasťou Uhorska, bola prísnejšia cenzúra. Informácie, ktoré mali ľudia v Prahe a ku ktorým sa mohli dostať ľudia na Slovensku, boli značne odlišné. Bežná verejnosť na Slovensku v podstate ani nevedela, že sa v Prahe niečo deje.

O udalostiach v Prahe nevedeli ani slovenskí politickí reprezentanti, ktorí sa zúčastnili Martinskej schôdzky, na ktorej sa 30. októbra 1918 prijala Deklarácia slovenského národa. No keď hovoríme o bežnom slovenskom obyvateľstve, ako prijalo vznik republiky v neskorších dňoch a týždňoch?

Treba si uvedomiť, že sa nachádzame na konci roka 1918, ale najmä na konci prvej svetovej vojny. Vojaci sa postupne vracajú domov. Nevedia sa začleniť do spoločnosti a nájsť si prácu. Roky vojny spôsobili veľký hospodársky rozvrat. Priemysel bol zameraný na vojnovú výrobu, no vojna sa skončila a transformácia na mierovú výrobu trvala.

Ekonomická situácia je zložitá a ťažká, na rôznych miestach na území Slovenska vypukajú lokálne vzbury, dochádza k rabovaniu k obchodov, vznikajú sociálne nepokoje. Obyvateľstvo Slovenska má na prelome rokov 1918 a 1919 úplne iné problémy, ktorými žije.

Ľudia neriešili štátoprávne otázky.

Navyše od vyhlásenia republiky

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Československo

História

Rozhovory

V redakcii

  • Rozhovory o politických a spoločenských témach V redakcii vedú každý pracovný deň redaktori Denníka N Monika Tódová, Dušan Mikušovič, Veronika Folentová a ďalší
  • V sobotu vychádza špeciálne vydanie, kde udalosti týždňa s Monikou Tódovou preberajú vybraní členovia redakcie Denníka N
  • Nové vydania publikujeme každý deň okrem nedele ako 1) článok, ako 2) podcast na webe, v aplikácii Denník N a na najväčších podcastových platformách a 3) ako video na kanáli Denníka N na youtube.com
  • Ak chcete podporiť autorky a autorov relácie V redakcii Denníka N, objednajte si naše predplatné.

Slovensko

Teraz najčítanejšie