Pavol Štrba
Jeden hovoril o migrantoch ako o „teroristoch“, druhý zase urážal Ukrajinu, ktorú označil za „jednu z najskorumpovanejších krajín na svete“.
Tým prvým je maďarský premiér Viktor Orbán, druhým staronový predseda slovenskej vlády Robert Fico. V oboch prípadoch to však boli len silné vyhlásenia, pravdepodobne najmä pre domáce publikum. Dokonca to otvorene priznávali aj viacerí európski lídri, ktorí museli vyhlásenia oboch premiérov „hasiť“ pred verejnosťou.
Orbán aj Fico sa včera po piatich rokoch opäť stretli na samite Európskej únie v Bruseli.
No všetko to pôsobilo tak, ako v ich prípade v minulosti už viackrát: v skutočnosti nezablokovali nič, hoci obaja pred domácim publikom rozprávali o nulovej vojenskej pomoci Ukrajine zo strany Európskej únie. Medzitým však pourážali svojich partnerov.
Nakoniec aj tak všetko odhlasovali
V prípade Fica urážky smerovali k susednej Ukrajine, Orbán sa zase ešte tesne pred samitom pustil do Európskej únie a sám seba označil za „jediného, kto hovorí v prospech mieru, ktorý by bol v záujme všetkých v Európe.“
Jeden záber to možno vystihoval za všetky – Fico na ňom debatuje celkom osamote len s Orbánom. Na inom zase Orbán stojí v kúte a pozerá sa do zeme, zatiaľ čo tri metre od neho sú iní štyria lídri v družnej debate. Pre férovosť – obaja sa ocitli aj v spoločnosti iných lídrov, vlastne nemali ani inú možnosť.
No možno najlepšie to dnes krátko po ukončení samitu vystihol český premiér Petr Fiala: „Pred rokovaním Európskej rady počujeme rôzne výroky rôznych premiérov. Počúvam v médiách, čo kto povedal, čo bude blokovať slovenský alebo maďarský premiér. Ale keď sa pozriete na závery Európskej rady, vidíte jasné potvrdenie všetkých záväzkov, ktoré Únia urobila.“
Napokon Orbán aj Fico zahlasovali za všetko. Migrácia sa neriešila a vojenská pomoc Ukrajine sa v záveroch samitu spomínala na viacerých miestach, konkrétne celkovo osemkrát.
Kedy bude Ficova tlačovka? Nikdy, prípadne možno zajtra
Fico sa na svoj prvý samit po vymenovaní jeho štvrtej vlády ponáhľal. Naposledy bol na vrcholnej schôdzke ako premiér ešte v predtým, ako musel vo februári 2018 odstúpiť po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Fico a Orbán sa často počas dvojdňového samitu spomínali aj medzi zahraničnými novinármi v Bruseli. Kedy budú mať tlačovky (Fico), ako mysleli reči o migrantoch a teroristoch (Orbán) alebo zastavia skutočne vojenskú pomoc Ukrajine (opäť Fico, Orbán to urobil už dávno)?
Odpoveď na to, kedy sa Fico v Bruseli prihovorí novinárom, ktorých so sebou zobral vládnym špeciálom do Bruselu, vyzerala asi takto: Možno teraz, možno neskôr a možno vôbec.
To posledné platilo prakticky po celý čas, až kým sa samit neskončil. Fico sa rozhodol svoje postoje nekomunikovať s nikým, jeho vyjadrenia sa celý čas objavovali len na jeho profile na Facebooku. Nedostali sa k nemu ani zahraniční novinári Guardianu či New York Times.
Niečo naznačil už tesne pred odchodom na samit, keď vystúpil na výbore pre európske záležitosti a následne odmietol novinárom počas letu do Bruselu povedať čokoľvek, s čím prichádza na samit. Za vlády predošlých premiérov (Heger alebo Radičová) bolo pritom dobrým zvykom, že premiér predstúpi aj pred novinárov. „Dnes sa začína SLOVENSKÁ zahraničná politika,“ napísal Fico na Facebooku krátko pred odletom na samit.
No to, čo chápe pod slovom „slovenská“ v skutočnosti pripomínalo tú „maďarskú,“ aspoň pokiaľ ide o obdobie, keď nášmu susedovi vládne Orbán (od roku 2010 nepretržite až doteraz).
Orbán je známy tým, že počas samitov EÚ nezvykne komunikovať s novinármi a robí to až po ich skončení. Aj to často len s vybranými novinármi a mimo pôdy, kde sa uskutočňuje samit.
Podobné to bolo teraz pri Ficovi. Pred novinárov predstúpil, až keď bolo po všetkom, v tomto prípade po zasadnutí Európskej rady, prezývaného aj samit EÚ. Jednotlivé delegácie zvyknú novinárom v Bruseli, ktorí sa na rokovania nemajú ako dostať, posielať aspoň takzvaných šerpov, teda svoje „pravé ruky“ pri rokovaniach. Robila to tak premiérka Iveta Radičová či jej neskorší nástupca Eduard Heger.
Fico sa však tentoraz úplne uzavrel, ak nepočítame spomínaný Facebook. Do Bruselu si zobral bývalého veľvyslanca vo Francúzsku Mareka Eštoka, ktorý sa spomínal ako jeho možný budúci minister zahraničných vecí. Ani ten však medzi novinárov nechodil. Eštok napokon bude štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí pod vedením Ficovho nominanta Juraja Blanára. Ten však v Bruseli nebol.
Fico napokon komunikoval, ale to už bolo po samite a ponáhľal sa naspäť do Bratislavy.
Čo je vlastne samit EÚ
- Samit EÚ je zasadnutie Európskej rady, ktorá je skupinou vedúcich predstaviteľov krajín Únie. Tu si treba najskôr vysvetliť názvy jednotlivých inštitúcií, ktoré si často zamieňajú aj médiá či samotní politici.
- Európska rada (samit) sa občas zamieňa za Radu Európskej únie. Na tej sa stretávajú ministri členských štátov a zaoberajú sa legislatívou a politickými otázkami v konkrétnej oblasti, teda napríklad v bezpečnosti, zdravotníctve či vo financiách.
- Hlavy 27 štátov a predsedovia vlád sa stretávajú v Bruseli väčšinou šesťkrát ročne, aby určili smerovanie politiky EÚ. Nevyjednávajú ani neprijímajú zákony, určujú politickú agendu. Schôdzky sú občas označované ako „neformálne samity“, vtedy sa od nich zvyčajne nič prevratné neočakáva. Aktuálny samit bude niečo medzi týmito kategóriami.
- Rokovania vedie predseda Európskej rady s cieľom prijať závery a je mediátorom medzi jednotlivými záujmami a štátmi.
- Od roku 2009 samity vedie predseda Európskej rady, ten zasiela oficiálnu pozvánku, v ktorej uvádza naliehavé problémy bloku. Súčasným predsedom je bývalý belgický premiér Charles Michel. V minulosti ním bol bývalý belgický premiér Herman Van Rompuy, ktorého vtedajší líder britských „brexitérov“ Nigel Farage označil za muža „s charizmou mokrej handry“. Rompuya si však v kuloároch vážili ako síce „suchého“, ale schopného vyjednávača.
Fico: Mám ísť do Moskvy, aby ste ma upálili? Poznám vás
Najskôr relatívne pokojným tónom vysvetľoval, prečo Slovensko zastaví vojenskú pomoc Ukrajine. Neskôr spomenul Čínu, Vietnam a Latinskú Ameriku, s ktorými chce jeho vláda rozbehnúť „obchod“.
Rozčúlila ho až slovná výmena so slovenským redaktorom, ktorý sa ho pýtal na to, ako chce dosiahnuť mier na Ukrajine. „A zase sme tu, hovorím o mieri a už na mňa zase pozeráte ako na vojnového zločinca.“ začal sa rozčuľovať Fico. „Mám ísť teda do Moskvy a hovoriť o mieri? Tak pôjdem do Moskvy, tak všetci ma budete zapaľovať. Viete, ako to s vami funguje. Vy ani tak, ani tak.“
Fico pritom minulý týždeň pochválil Orbána za to, keď sa zúčastnil na samite takzvanej Belt and Road Initiative v Číne. Únia schôdzku bojkotovala a Orbán si tam dokonca spravil spoločnú fotografiu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Fico ešte vtedy nebol premiérom, ale vyhlásil, že ak by ním bol, „cestoval by tam tiež“.
Orbána dokonca pochválil, že v Číne „zabodoval“.
Orbán na Twitteri takto privítal Fica: „Návrat do budúcnosti.“
Back to the future 😎 #RobertFico #EUCO pic.twitter.com/dkxs1fdYfq
— Orbán Viktor (@PM_ViktorOrban) October 26, 2023
Ako Fico vystrašil zahraničných partnerov
Späť však k Ukrajine. Tá nemala byť najhlavnejšou témou uplynulého samitu, aspoň to tak pôsobilo pri pohľade na pozývací list, ktorý verejnosti aj lídrom rozposlal šéf Európskej rady Charles Michel.
Napokon však k tomu, aby sa Ukrajina a Slovensko dostali na titulky zahraničných médií, prispel aj Fico. Zahraničie vystrašili jeho komentáre o tom, že Slovensko by mohlo zablokovať spoločnú vojenskú pomoc Ukrajine v rámci takzvaného mierového plánu. Ten umožňuje finančne hradiť z európskych zdrojov časť vojenskej pomoci, ktoré členské štáty poskytujú ukrajinskej armáde. Z fondu čerpá aj Slovensko, keďže Ukrajine poskytlo protivzdušný systém S-300 či sovietske migy.
„Hradenie“ jednotlivým členským krajinám zabezpečuje Európsky mierový nástroj (European Peace Facility). Peniaze z neho sa však členským štátom vyplácajú len postupne, v rámci takzvaných tranží. Jednu z nich vo výške asi 500 miliónov eur pred necelým polrokom zablokoval práve Orbán. Podľa zdrojov z prostredia EÚ tým chcel zatlačiť na Brusel, ktorý mu zase blokuje časť eurofondov.
Fico na záverečnom stretnutí s novinármi po samite:
Fico o Ukrajine vyhlásil, že s navýšením rozpočtu EÚ by mohol súhlasiť, ak sa vyrieši „korupcia na Ukrajine“. Nášho východného suseda označil za „jednu z najskorumpovanejších krajín“. Pravdou je, že Ukrajina je vo vlaňajšom rebríčku Transparency International na 116. mieste, Slovensko na 49. a napríklad Rusko na chvoste na mieste číslo 137 zo 180 krajín.
Bývalý minister zahraničia Miroslav Wlachovský Fica skritizoval takto: „To vyjadrenie je určené pre domácu konzumáciu a poškodzuje bilaterálne vzťahy s naším susedom ešte skôr, ako stihol nadviazať kontakty so svojimi ukrajinskými partnermi. Je to vec štýlu a vkusu, ale nie je to rozumný prístup. Bolo by možno vhodné, keby Ukrajinu najprv navštívil a až potom vynášal súdy.“
No opäť dvojtvárna politika z oboch strán – v záveroch uplynulého samitu sa Orbán aj Fico podpísali pod navýšenie Európskeho mierového nástroja o ďalších 3,5 miliardy eur.
Únia vrátane jednotlivých členských štátov doposiaľ Ukrajine od napadnutia Ruskom vyčlenila asi 80 miliárd eur. Na tomto samite sa hovorilo o ďalších 50 miliardách, no tie mali putovať výlučne na obnovu vojnou zničenej krajiny.
Muselo by sa to udiať až po tom, ako sa otvorí viacročný rozpočet EÚ, ktorý platí na roky 2021 až 2027.
Fico aj Orbán chceli údajne blokovať týchto nových 50 miliárd na obnovu Ukrajiny podľa diplomatických zdrojov, ktorých cituje bruselský portál Politico.eu.
Holandský premiér Mark Rutte však opäť musel upokojovať verejnosť, že sa to nestane. „Myslím, že to dopadne v poriadku,“ citoval ho Politico. „Nikto z nich neblokuje rozhodnutia. Neblokujú ani jednotu EÚ a myslím, že pokiaľ ide o peniaze, takisto to nebudú robiť,“ dodal Rutte.
Fico vo svojom stanovisku finančnú podporu podmieňoval aj garanciou, že peniaze nebudú spreneverené a že z obnovy Ukrajiny budú profitovať aj slovenské firmy a prihraničné oblasti.
Reči sa hovoria, rozhodnutia sa rozhodujú
Na revízii rozpočtu Únie sa lídri tentoraz ani nedohodli, no to sa ani neočakávalo. Rozhodnúť má ďalší samit EÚ, naplánovaný na december tohto roka.
Najtvrdšie sa do Fica a Orbána pustili pobaltskí politici a urobili to mimoriadne otvorene. Bývalý lotyšský minister obrany Artis Pabriks špeciálne Ficovi odkázal z Rigy toto: „Ak Robert Fico vyhlásil, že Slovensko nedoručí zbrane na Ukrajinu a Ukrajina nebojuje za naše záujmy, mohlo by to byť preložené ako slovenská pozícia, ktorá ide v protiklade k lotyšským bezpečnostným záujmom a de facto ich podkopáva.“
Podobne reagovala aj estónska premiérka Kaja Kallasová, ktorá sa s Ficom stretla aj osobne v Bruseli. Hoci pre ich tvrdé vyhlásenia voči Ukrajine mala pochopenie, aspoň diplomatické.
Obaja, Orbán aj Fico boli v skutočnosti odvážnejší, keď hovorili pre médiá, ako keď hovorili so svojimi európskymi partnermi, parafrázoval Kallasovú rešpektovaný bruselský portál EU Observer.
„Kým hovoria nesprávne veci a robia veci správne, myslím, že sme v pohode,“ uzavrela Kallasová.
Mala pravdu. V záverečnom stanovisku európskych lídrov sa hovorí o pokračujúcej vojenskej pomoci Ukrajine zo strany EÚ osemkrát.
Ak by s tým Fico a Orbán nesúhlasili, samit by trval pravdepodobne až doteraz, prípadne by sa skončil fiaskom. To sa však nestalo.
Čo sa v záveroch samitu píše o Ukrajine (vybrané citáty):
1. Európska rada jasne odsudzuje agresívnu vojnu Ruska proti Ukrajine a podporuje Ukrajinu v medzinárodne uznaných hraniciach.
2. EÚ bude pokračovať v silnej finančnej, ekonomickej, humanitárnej aj vojenskej pomoci Ukrajine tak dlho, ako si to bude želať jej ľud.
3. EÚ a členské štáty budú pokračovať v dodávaní vojenskej pomoci Ukrajine, predovšetkým cez Európsky mierový nástroj… aj bilaterálne. EÚ bude Ukrajine pomáhať brániť sa.
4. EÚ a členské štáty sa budú usilovať o mier na Ukrajine.
5. Rusko je zodpovedné za obrovské škody spôsobené jeho agresiou proti Ukrajine. Je nutné zaistiť, aby sa obrovské zisky zaistené súkromnými entitami, ktoré získali z Ruska, využili na priamu podporu Ukrajiny a jej obnovu.
7. Rusko a jeho lídri musia byť braní na zodpovednosť za vedenie agresívnej vojny proti Ukrajine.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
