Denník N

High 5ive: Najkrajší kút v šírom svete? Ukrajinská televízia skúma Slovensko

Záber z filmu Najkrajší kút v širom svete.
Záber z filmu Najkrajší kút v širom svete.

Pravidelný osobný výber počinov z mora (pop)kultúry, ktoré by vás mohli zaujať.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

*

Zaváňa to trochu Boratom, ale smiešne to nie je. Lebo sa to týka nás. Po Slovensku putuje štáb (fiktívnej) ukrajinskej televízie a pýta sa politikov i bežných ľudí, ako vnímajú svoju krajinu. Redaktorka nepôsobí konfrontačne, a tak sa aj tí z okrajového spektra milo rozrozprávajú. Dozvieme sa, čo si myslia o pomoci Ukrajine i o fašizme.

Film Najkrajší kút v šírom svete mladého režiséra Roberta Mihályho ukazuje názorové spektrum, v ktorom žijeme. Snímka je súčasťou súťažnej sekcie Krátka radosť aktuálneho festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava. Všetky zúčastnené diela vrátane víťazného filmu Katino materstvo si do nedele pozriete zadarmo.

*

„Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho.“ Tak znie pasáž z Evanjelia podľa Matúša. Tieto riadky boli predlohou obrazu Pokrstenie Krista od holandského maliara Aerta de Geldera (1645 – 1727), ktorý mi padol do oka.

Netreba dlho skúmať, aby bolo jasné, že niečo nesedí. Nad scénou krstu čosi poletuje, ale zjavne to nebude holubica. De Gelder bol Rembrandtov žiak, veľkú kariéru však neurobil. Až na dodnes nerozlúsknutú otázku, čo sa to na jeho plátne vznáša. Koho zaujímajú ďalšie neidentifikovateľné objekty na obrazoch, skúma tu.

Pokrstenie Krista. Gelder, Aert (Arent) de (1645 – 1727). Olej na plátne, výška 48,3 cm, šírka  37,1 cm, cca 1710.

*

Ide o starodávnu techniku a medzi prominentmi sa jej venovala napríklad kráľovná Viktória. Napadlo jej, že by chcela mať blízkych stále pri sebe, a tak sa ich zuby stali súčasťou jej šperkov. Nešlo len o tých, ktorí zomreli. Aj vypadnuté mliečne zuby detí pekne vynikli v náušniciach a pripomínali šťastné udalosti z dospievania potomstva.

Viktória spustila trend, ktorý očividne pretrváva dodnes.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

High 5ive

Kultúra

Teraz najčítanejšie