Ako sa dá zmeniť Bratislava na európske veľkomesto? Aj špičkovou hudbou

Introdukcia – piatok. Violista Paul Cassidy s notami Sláčikového kvarteta č. 1 a svojím nástrojom La Delfina z roku 1720. Zo šatne pred úvodným koncertom v pyramíde Slovenského rozhlasu vyšiel ako prvý: „Túto skladbu Šosta (pozn. tak ho familiárne volajú britskí hudobníci) napísal, keď sa stal otcom. Je neoklasicky čistá a veselá, no už mal za sebou prvú tvrdú kritiku Stalinovho režimu a onedlho vypukla druhá svetová vojna,“ vysvetľuje.Pred každým vystúpením si treba poriadne rozhýbať nielen prsty na rukách. Štvorica britských muzikantov ani v Bratislave pri maratóne pätnástich sláčikových kvartet za tri dni neporušila svoju tradíciu hrávať postojačky. V zákulisí sa pri rozcvičke vždy aj prechádzali.Vzápätí prichádza druhý huslista Ian Belton. S violončelistkou Jacqueline Thomas sú v Brodsky Quartet od vzniku súboru v roku 1972. Aj na skúsených hudobníkoch je však badať napätie a totálnu koncentráciu. Piatkový večer vysielalo v priamom prenose rádio Devín, ktoré si spravilo aj pár záznamov z vybraných koncertov súboru.Zo šatní do sály na pódium je dokopy 34 schodov. Túto cestu museli hudobníci s nástrojmi absolvovať 15-krát. Daniel Rowland sa stal členom súboru v roku 2007, a hoci je najmladší, je kapelníkom. Priniesol mladícku energiu, no zároveň vie o skladbách takmer všetko, pozná dôkladne noty aj príbehy ich vzniku. Okrem toho má ešte aj zmysel pre humor –„Ďakujeme, že ste prišli a odtrpeli si to“, hovorí po úplnom závere.

On strávil v Bratislave najviac času. Zahral si ešte v stredu, na pridanom koncerte so slovenskými hudobníkmi. Bola to ideálna overtúra, ktorá navodila festivalovú atmosféru – odznelo Šostakovičovo Klavírne trio aj kvinteto a cez víkend prišlo na skladby pre štyri sláčikové nástroje.

Ešte finálna úprava nástrojov (na pódiu pred ľuďmi sa Brodsky Quartet ladia minimálne) a ide sa na posledný koncert. „Najťažšie je dobre začať a dobre skončiť,“ tvrdia britskí hudobníci. Im sa to v Bratislave podarilo.

Brodsky Quartet už odohral kompletný cyklus Šostakovičových kvartet už vyše 10-krát a urobil aj štúdiovú nahrávku. Hoci v Bratislave mali muzikanti za tri dni pät koncertov, stihli si medzi ne vložiť aj niekoľko skúšok, na ktorých pilovali detaily. O mesiac sa chystajú do Amsterdamu, kde vznikne live album.

Zhmotnený sen každého skladateľa, aj diváka – veľké diela, veľké interpretačné výkony. Brodsky Quartet bravúrne previedli publikum životom a skladateľským vývojom Šostakoviča aj zvukovým obrazom Ruska od 30. do 70. rokov minulého storočia. Ako štýlové prídavky  v sobotu večer vytiahli dve prelúdiá z cyklu 24 vo všetkých tóninách, pretože vedia, že skladateľ „mal rovnaký zámer aj so sláčikovými kvartetami, len to nestihol“. Pre veľký úspech pridali ešte aj veselú Polku, ktorú dirigent Leonard Bernstein považoval za jednu z najvtipnejších skladieb v dejinách hudby.

„Tieto diela ostávajú stále nesmierne silné vďaka svojim kontrastom. Viaceré časti prinášajú intímne a krehké výpovede, celkovo však ide o hudbu veľkých emócií,“ povedal nám v rozhovore Daniel Rowland.

„Vonku je príjemne, ale verím, že aj tu vnútri,“ uviedol jeden z koncertov riaditeľ festivalu Konvergencie Jozef Lupták. Výnimočný zážitok si nenechalo ujsť ani množstvo známych muzikantov a opakujúce sa standing ovations neboli nekritické, boli len reakciou na Brodsky Quartet, ktorí na publikum preniesli svoje nasadenie aj úžasnú dynamiku. Také elektrizujúce diminuendo, s akým napríklad ukončili Sláčikové kvarteto č. 3, sa na koncertoch na Slovensku často zažiť nedá.

Zahrať noty je jedna vec, oživiť cez ne skladateľa a jeho dobu je to, čo dokážu len dobrí interpreti.

Dôkaz vášne a nasadenia – vytrhané vlásie zo sláčika Daniela Rowlanda.

Priestory Slovenského rozhlasu sedeli k celkovej atmosfére hudby.

Posledné sekundy pred vstupom na pódium.

Každý z nich je iný, a práve preto sa dobre dopĺňajú. Rôzne povahy dobre vidno aj z tejto fotografie. Tá nedokázala zachytiť len občas až tanečné choreografie Daniela Rowlanda, ktorými vťahoval spoluhráčov aj publikum do hudby na spôsob Bohdana Warchala. Ani to nie je náhoda, s legendárnym huslistom a jeho orchestrom si zahral na Slovensku ešte ako mladík v polovici 90. rokov.

Aj keď najväčší záujem bol o večerné koncerty, najväčšia sála Slovenského rozhlasu bola solídne zaplnená aj v sobotu popoludní a v nedeľu predpoludním. Zatlieskať treba aj publiku a gestu organizátorov, ktorí dali štrajkujúcim učiteľom vstup zdarma. Využilo ho 38 pedagógov.

Kóda – posledné kvarteto s číslom 15 Šostakovič skomponoval pár mesiacov pred smrťou. Tvorí ho šesť tichých častí s rovnakým označením Adagio. Mrazivú atmosféru ešte umocnilo minimálne osvetlenie a sviečky za chrbtami muzikantov. Sporadické kašľanie divákov, ktoré obvykle ruší, tentoraz vyznelo štýlovo v duchu rozlúčky ťažko chorého skladateľa so svetom. Bol to presne ten koncert, ktorý už nepotrebuje žiadny prídavok ani ďalšie slová.