Jana Sedláková
Keď Petra Vlhová na úvod novej sezóny obsadila v rakúskom Söldene v obrovskom slalome tretie miesto, pripomínala tú Petru Vlhovú, ktorá zvíťazila na začiatku tohto roka v rakúskom Flachau.
Vtedy mohli novinári vidieť lyžiarku, ktorá zažila úľavu, že konečne po dlhých mesiacoch bez výhry naozaj vyhrala.
Aj teraz bolo vidieť veľkú úľavu, lebo krátko pred sezónou ju trápil zápal hrdla, pre ktorý nemohla trénovať. V pretekoch však predviedla dve veľmi dobré jazdy, za víťaznou Larou Gutovou Behramiovou zaostala len o 0,14 sekundy.
Potom začala hovoriť o tom, že hoci nechce predbiehať, lebo sezóna je dlhá, jej cieľom bude vyhrať malý krištáľový glóbus za obrovský slalom. Bolo jasné, že sa niečo od minulej sezóny zmenilo.
Čím ste viac na výslní, tým viac ste sám
Vlhová sa musela vyrovnávať aj s očakávaniami verejnosti. Ľudia často úspešných športovcov vnímajú ako akési stroje na víťazstvá. Je pritom len málo pravdepodobné, aby niekto nemal aj slabšiu sezónu.
„Na mňa sú vysoké nároky, ale už s tým viem pracovať, mám svoju bublinu a neriešim, čo sa deje okolo mňa a čo hovoria ľudia. Aj ja mám sama od seba veľké očakávania. Je normálne, že človek niekedy zlyhá,“ povedala.
V Söldene bol aj bývalý americký lyžiar Bode Miller. Ten celkovo patrí k najúspešnejším a najuniverzálnejším lyžiarom všetkých čias. Tiež vyhral všetko, veľké aj malé krištáľové glóbusy, olympijské zlato aj tituly na majstrovstvách sveta.
Jeho ťažké obdobia však formovalo niečo iné, k čomu sa vracal v celom rozhovore pre Denník N – samota.
Preňho bolo mentálne ťažké obdobie po olympiáde v Turíne 2006. Zo Salt Lake City 2002 mal dve striebra, v Turíne však neuspel a medailu nezískal. Zlata sa dočkal o štyri roky neskôr vo Vancouveri z alpskej kombinácie.
„Ja som mal výhodu, že som nevyhrával, keď som sa cítil zle. Keď vyhrávate a stále sa tak cítite, je to jasný signál, že vám niečo chýba. U mňa ten pocit nenastal pre medaily, ale preto, že som sa cítil odlúčený od ľudí,“ vysvetľuje Miller.
„Zistil som, že strácam aj sám seba, chcel som byť výsledkami pred ostatnými pretekármi, ale u mňa to bolo špecifické. Veľa ľudí trápi, že nedokážu oceniť prácu ľudí okolo nich, oslavovať s nimi. Málokto však o tom hovorí,“ vysvetľoval.
Je to zvláštny paradox prakticky všetkých individuálnych športov. Na jednej strane na pretekoch či v zápase je vždy iba jediný človek, na druhej strane okolo každého je aj celý tím ľudí, ktorých často nevidieť.
„Veľa lyžiarov má problém, že sú na pretekoch, kde je veľa ľudí, všetci sa s nimi chcú rozprávať a zrazu prídu do izby, kde sú sami. Čím ste viac na výslní, tým viac sa potom môžete cítiť osamotený,“ hovorí.
Tento problém sa podľa neho často týka aj lyžiarov, ktorí práve ukončili kariéru. Mnoho športovcov nevie, čo má zrazu robiť so životom a voľným časom. Dvadsať či tridsať rokov mali rutinu, museli veľa trénovať, aby si splnili športové ciele. A zrazu sú v podstate dôchodcami v tridsiatke či štyridsiatke. Ani médiá sa o nich už toľko nezaujímajú.
„Je to výzva, s ktorou sa musia mnohí popasovať. Pre pretekárov vo Svetovom pohári to je veľký skok, majú veľa prestíže, sú na očiach a zrazu prídu do bežného života a všetko je pre nich ťažké,“ hovorí.
Miller skončil za inej situácie ako spomínaný Braathen alebo ako to zvažovala Vlhová. Kým oni dvaja sa trápili po veľkých úspechoch, americký lyžiar už dávno nepatril medzi špičku.
Svoje posledné preteky absolvoval na MS v roku 2015 v Beaver Creeku. Posledné víťazstvo si však pripísal ešte v roku 2012 a na pódiu stál naposledy v marci 2014. Celý ročník 2013 bol zas zranený a nesúťažil. Bolo teda prirodzené, že už oňho nebol taký veľký mediálny záujem, a dostal tak šancu vyrovnať sa s tým postupne už počas kariéry.
„Keď som skončil, pre mňa samota nebola téma. V tom čase som už bol dole, nemal som už veľké očakávania,“ povedal.
Slová Millera môžu tak trochu naznačovať, nad čím premýšľa aj slovenská biatlonistka Anastasia Kuzminová, ktorá ohlásila návrat k súťaženiu na rok 2024. Kariéru skončila v roku 2019, na poslednom podujatí v Osle vtedy vyhrala dva preteky, získala malý krištáľový glóbus a stala sa aj majsterkou sveta. Skončila teda na absolútnom vrchole.
Môžeme sa len domnievať, čo stojí za jej návratom, ale je možné, že úlohu zohráva aj to, že bola zvyknutá víťaziť a naraz zo dňa na deň odišla od súťaženia a ťažko sa jej v niečom inom v živote hľadá podobný pocit.
Prečo sa trápiť, ak nie ste šťastný?
„Je to niečo úplne odlišné ako minulý rok. Teraz už mám motiváciu. Aj Mauro (Pini) povedal, že som v situácii, ako som bola dva roky dozadu. Toto leto som sa cítila super, všetko išlo podľa plánu,“ hovorila Vlhová iba deň pred štartom sezóny.
Keď ona aj jej tréner zdôrazňovali, že je tam, kde bola pred dvoma rokmi, narážali na to, že na začiatku sezóny 2021/2022 si slovenská lyžiarka dala jasný cieľ – vyhrať olympijské zlato. Od začiatku sezóny až po februárovú olympiádu v Pekingu videla len tento jediný cieľ. Chcela získať to posledné veľké ocenenie, ktoré ešte v kariére nemala.
Ibaže keď ho získala, pocítila prázdnotu. Opisuje to mnoho športovcov. Pred niekoľkými mesiacmi mi o tom hovorila iná lyžiarka Tina Mazeová, pre ňu bolo zlomové, keď vyhrala veľký krištáľový glóbus.
Rovnaké pocity mi potvrdil aj tenista Dominic Thiem po tom, čo po niekoľkých rokoch túžby po grandslamovom titule vyhral US Open.
Vlhová teraz dokonca priznala, že zvažovala, či má vôbec pokračovať s lyžovaním. „Mala som minulú sezónu ťažkú, chodila som na preteky, aj keď ma to nebavilo, a premýšľala som, či vôbec pokračovať,“ povedala ako reakciu na prekvapivý koniec kariéry 23-ročného Nóra Lucasa Braathena.
Ten to oznámil iba deň pred začiatkom sezóny. Zdalo sa pritom, že je na vrchole, v minulej sezóne dosiahol tri víťazstvá, dokopy sedemkrát stál na pódiu a získal malý krištáľový glóbus za slalom. Celkovo bol štvrtý najlepší pretekár ročníka.
Hoci presné príčiny vie iba málokto, zrejme uňho zohral úlohu spor s nórskou lyžiarskou federáciou, ktorej prekážalo, že sa objavil na módnej prehliadke značky, ktorú mu nórska federácia neschválila.
Dôvody boli teda iné ako u Vlhovej, ale myšlienky zrejme podobné. „Ako športovkyňa ho chápem, ak nebol šťastný, prečo sa má trápiť a lyžovať?“ komentovala slovenská lyžiarka.
Miller: V Európe sa ľudia vzďaľujú menej
O samote je aj dokument, na ktorom sa Miller podieľal, a volá sa The Paradise Paradox (Paradox raja). Hovorí v ňom o tom, že ľudia v horských mestách často duševne trpia práve pre samotu.
„Žiaľ, nedeje sa to len v horských mestách. Len je to tam ešte bežnejšie, lebo sú tam malé skupiny ľudí. Čo je hlavný problém, v posledných štyridsiatich či päťdesiatich rokoch sme sa stali väčšími individualistami. Ľudia však potrebujú spoločné aktivity. V horských mestách sa síce stretávate s inými ľuďmi pri lyžovaní, potom však môžete ísť iba do baru, kde si dáte pivo, ale to je všetko, nemáte veľa miest, kam môžete ísť ako rodina či komunita. Vo filme sa snažíme pozerať nielen na problém, ale aj na jeho riešenie,“ hovorí Miller.
Podobný problém by sa dal vidieť aj u mnohých ľudí na Slovensku. Menšie mestá či dediny často neponúkajú žiadne kultúrne či spoločenské vyžitie. Často potom stojí len na aktívnych jednotlivcoch, či vytvoria nejaké komunitné aktivity. Práve k tomu sa snaží inšpirovať v dokumente aj Miller.
„Stále všetko berieme, že je to ja a ty. Mali by sme sa viac snažiť hľadať, aby z toho bolo my,“ hovorí.
Myslí si, že v Európe je tento problém trocha menší a Američania by si v tomto mali brať príklad.
„V USA je viac polarizácie v spoločnosti, ľudia sa od seba oddeľujú. V Európe fungujú rodinné štruktúry lepšie. Ak by sme sa niečo mohli naučiť od Európy, je to práve toto, aby sme si viac vážili ľudí, na ktorých veľa vecí v pozadí stojí,“ opisuje.
Zo svojich pozorovaní si totiž všíma, že Európania si viac vážia napríklad aj ľudí pracujúcich v lyžiarskych rezortoch. Celkovo je dnes podľa neho lepšia doba pre debaty o samote či duševnom zdraví.
„Ľudia dnes viac hovoria o duševnom zdraví, ak sa necítia dobre. V minulosti o tom podľa mňa ľudia príliš nehovorili, lebo nepovažovali za normálne o tom rozprávať, nechávali si to pre seba. Podľa mňa je to skvelý prvý krok,“ dodáva.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
