ADHD v dospelosti si môže vybrať daň na mozgu. Výskum ukazuje, že stimulanty pomáhajú
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Píše Richard Sima, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.
Porucha pozornosti s hyperaktivitou ADHD je často nepochopená a ľudí, ktorí s ňou žijú, vnímame ako svojráznych, dezorganizovaných, kreatívnych alebo zábudlivých. Mnohí ľudia s ADHD prežijú celý život bez toho, aby dostali diagnózu a prístup k liečbe.
Neliečené ADHD je podľa výskumu rizikovým faktorom pre veľa výziev vrátane nebezpečného šoférovania, zneužívania návykových látok či vyššieho rizika predčasného úmrtia.
Nový výskum teraz ukazuje, že ADHD u dospelých si môže vybrať daň na mozgu a je spojené s vyššou pravdepodobnosťou rozvoja demencie.
Štúdia publikovaná v časopise JAMA Network Open uvádza, že diagnóza ADHD v dospelosti je spojená s 2,77-násobne vyšším rizikom demencie. Štúdia ukázala iba súvislosť a nehovorí, či je ADHD priamou príčinou poklesu kognitívnych funkcií.
„Výsledky však naznačujú, že ak máte poruchu pozornosti, budete mať väčšie problémy s prirodzeným starnutím mozgu,“ vraví Sandra Blacková, kognitívna neurologička z Výskumného inštitútu Sunnybrook v Toronte, ktorá sa nepodieľala na štúdii. „Je to ďalší rizikový faktor.“
Výskum zdôrazňuje dôležitosť vyhľadania starostlivosti a potrebu ďalšieho výskumu. Liečba psychostimulačnými liekmi môže znížiť riziko, hovorí Stephen Levine, profesor z Fakulty verejného zdravia Haifskej univerzity v Izraeli a hlavný autor štúdie.
Zmeny životného štýlu – napríklad lepší spánok alebo udržiavanie sociálnych kontaktov – takisto môžu znížiť riziko demencie.
Dobré výsledky stimulantov
S cieľom preskúmať súvislosť medzi ADHD u dospelých a demenciou analyzovali Levine a jeho kolegovia elektronické zdravotné záznamy 109 218 dospelých Izraelčanov vo veku 51 až 70 rokov.
Účastníci nemali na začiatku štúdie žiadnu existujúcu diagnózu ADHD ani demencie.
Keď však výskumníci účastníkov skúmali o viac než 17 rokov neskôr,
