Singletrailov je už v Malých Karpatoch toľko, že ľudia radšej jazdia, než by pomohli na brigáde, vraví Müller z Trailu Biely Kríž

Trail Biely Kríž v Malých Karpatoch nad Bratislavou vznikol pred desiatimi rokmi. Patrí medzi tzv. singletraily, teda cyklotrasy, ktoré sprístupňujú horský a prírodný terén odlišným spôsobom ako bežné cyklotrasy. S Martinom Müllerom, členom občianskeho združenia TrailBK, ktoré sa o tento singletrail stará, sme sa rozprávali o týchto témach:

• Čo sú singletraily;
• ako sa budujú a ako sa treba o ne starať;
• kde boli prvé singletraily v Bratislave a aké sú tam dnes;
• kedy a ako vznikol Trail Biely Kríž;
• ako sa za 10 rokov posunula biková scéna;
• aké Martin odporúča zaujímavé bikové lokality na Slovensku, v Česku, Rakúsku a Poľsku.

Čo sú to singletraily?

Sú to cyklotrasy v prírodnom alebo čiastočne prírodnom prostredí, spravidla upravené na šírku bicykla. Sprístupňujú horský terén trochu odlišným spôsobom ako bežné cyklotrasy.

Prečo takéto cyklotrasy vznikli?

Podľa mňa to bolo tým, že ľudí už nebavilo sa voziť po tradičných cyklotrasách na cestách. Chceli niečo viac zábavné s viac zákrutami, a tak sa postupne začali presúvať na turistické chodníky. A potom vznikol dopyt po singletrailoch určených výhradne pre horské bicykle.

Aké typy singletrailov poznáme?

Asociácia IMBA (International Mountain Biking Association) sa zaoberá klasifikáciou trailov podľa určitých kategórií, ako je ich náročnosť, charakter, sklon, šírka, prekážky na trati. Traily sú rozdelené podľa farieb – biely je najľahší a najširší, potom sú modré a zelené a najťažšie sú čierne. Extrémne náročné, dvojité čierne, sú len pre skúsených pretekárov.

Od čoho závisí náročnosť trailov?

Náročnosť závisí napríklad od šírky trailu, terénu, v ktorom je vedený, od toho, aké sú tam prekážky atď.

Je aj rozdiel v tom, či traily idú po rovine, alebo hore a dole kopcom?

Sú tzv. XC traily (cross-country – pozn. red.), ktoré idú hore aj dolu kopcom, peknou krajinou. Potom sú tzv. flow traily, ktoré sú široké, vie po nich prejsť aj dieťa na odrážadle. V strmých kopcoch sú už náročnejšie traily, ktoré idú aj cez skaly. A potom sú extrémne ťažké traily, kde sú aj úseky, v ktorých hrozí pád do rokliny.

Aký bicykel je potrebné mať, ak chceme začať jazdiť na singletrailoch?

To záleží aj na náročnosti trailu, na ktorom chcete jazdiť. Základ je mať bicykel v dobrom technickom stave.

Musí ísť o horský bicykel alebo stačí napríklad aj Eska?

Určite by sa niektoré traily dali prejsť aj na Eske, ale primárne sa odporúča horský bicykel. Mal by to byť minimálne bicykel, ktorý je odpružený s prednou vidlicou, ale samozrejme, sú aj výnimky. Aj u nás v občianskom združení TrailBK máme aj bicykle so zdvihom 100 mm, aj  ťažké enduro mašiny so zdvihom 180 mm, s ktorými sa dajú lietať veľké skoky a ísť do najťažšieho terénu. Zdvih určuje, koľko bicykel dokáže absorbovať pri prejazde cez prekážku.

Dá sa začať jazdiť aj len s vpredu odpruženým bicyklom, tzv. hardtailom, alebo treba začať hneď s plne odpruženým?

Niekedy platilo, že začínať treba vždy na najjednoduchšom bicykli, dnes to už tak nie je. Nezáleží na tom, aký máte bicykel, záleží, ako a kde chcete jazdiť a ako vás to baví.

Čo okrem bicykla ešte potrebujeme? Chrániče, helmu?

Helma a technicky zdatný bicykel je úplný základ. Chrániče sú individuálne, najčastejšie sa nosia kolenačky, ale aj lakťové chrániče, chrbtové, krčné, chrániče bokov.

Ak chce niekto začať s jazdením singletrailov, môže tak urobiť aj sám, alebo sa má radšej obrátiť na inštruktora?

Záleží, čo chce robiť. Ak sa niekto vie bicyklovať a chce sa len voziť na ľahších trailoch, môže ísť aj sám. Ak však chce ísť na náročnejšie traily, je lepšie sa nechať poučiť. Ako v každom športe, aj pri trailoch sa naučených chýb zbavuje ťažko.

Čo by mal jazdec na traili rešpektovať?

Úplný základ je slušnosť a ohľaduplnosť. Sú aj rôzne kódexy a pravidlá pre bajkerov, vždy treba rešpektovať aj konkrétne pravidlá danej lokality. Ale hlavné je vždy sa správať slušne, voči iným bajkerom, turistom, hubárom.

A čo voči trailom? Je v poriadku jazdiť na trailoch za akéhokoľvek počasia?

Každý trail je v tomto iný. U nás (na TrailBK, pozn. red.) nemáme problém s tým, keď niekto jazdí na mokrých či zľadovatelých trailoch, iní pre zlé počasie traily zatvárajú, aby sa im neničili.

Keď teda v Karpatoch štyri-päť dní prší a na ďalší deň je pekne, môžem ísť jazdiť, aj keď je mokro?

Ak by v Karpatoch toľko pršalo, bolo by už čo oslavovať. Väčšinou je sucho, takže u nás s týmto vôbec nie je problém.

Uzatvárajú sa niekedy traily sezónne?

Áno, napríklad kvôli ťažbe alebo na zimu. My máme traily otvorené aj sami jazdíme celoročne.

Ako prebieha výstavba nového trailu?

Na začiatku je väčšinou partia ľudí, ktorí chcú jazdiť mimo ciest a majú vyhliadnutú lokalitu, kde by to bolo možné. Otázne potom je, či sa rozhodnú ísť legálnou alebo nelegálnou cestou.

Môžeme si to predstaviť tak, že ak je niekde pekná skala, cez ktorú by mohla ísť lávka, tak sa okolo nej urobí trail? Alebo je na to vhodný nejaký konkrétny typ lesa?

Traily sa dajú stavať v podstate všade. Ja mám radšej zmiešané lesy, ktoré sú hlavne na východe, odkiaľ pochádzam, a v ktorých je členitejší terén. Tu na západe sú skôr listnaté lesy, ale aj v nich sa zas dajú využiť iné danosti terénu.

Ako vyzerá povoľovací proces pred samotnou stavbou singletrailu?

Terén sa musí zmapovať, odhadnú sa jeho možnosti a vytypuje sa koridor, kade by trail mal viesť. Ak už je koridor vytypovaný, nasleduje tá ťažšia časť – vybavovanie povolení. Treba sa dohodnúť s vlastníkom pozemku, či vôbec dovolí trail na svojom pozemku.

Ak už získate povolenie od vlastníka, má slovo aj niekto iný, napríklad ochrana prírody? 

Najpodstatnejší je vlastník. S výstavbou trailu však musí súhlasiť aj okresný úrad, ktorý je za danú oblasť zodpovedný, potom treba vybaviť aj povolenie od Štátnej ochrany prírody. Len tento proces trvá spravidla šesť až dvanásť mesiacov.

Ako prebieha samotná výstavba? Mám les, viem, že tam chcem trail, mám povolenia. Čo ďalej?

Ak máme povolenia, máme presne povolený koridor v nejakej šírke a vieme, kade bude trail viesť. A pri výstavbe už o detailoch (poza ktorý strom trail pôjde, cez akú skalu) rozhodujeme sami. A tak sa postupne zhora dole stavia trail.

Pri výstavbe počítate aj s konkrétnymi polomermi zákrut, aby sa na traili dobre jazdilo?

V začiatkoch nám aj veľa vecí nevyšlo, potom sme traily prerábali. Teraz už po rokoch máme nejaký feeling na to, aký rádius je dobrý, aká zákruta je dobrá. A keď nám to nevyjde, tak to prerobíme.

Ako vyzerá upravovanie terénu? Môže sa použiť napríklad aj bager?

Áno, ak je na tom území povolená technika. Môže sa použiť bager, tatrovky s hlinou, motorové píly, fukáre.

U vás ťažká technika povolená nie je. Ako teda postupujete?

Prinesieme si motyky, krompáče, hrable, sekery, píly a makáme. Kopeme, prenášame kamene, hlinu, padnuté drevo na zemi. Jednoducho využívame materiál, ktorý poskytuje les.

Nosíte si aj nejaký materiál navyše?

Tomu sa snažíme vyhýbať, až na pár výnimiek. Z vlastného dreva sme si napríklad postavili dropy (väčšie lávky, z ktorých sa skáče), lebo tie sa z dostupného materiálu v lese postaviť nedali.

Ak sa ľudia alebo združenia zodpovedné za trail prestanú o trail starať, aký je jeho osud? Je to veľká záťaž pre prírodu?

Pokiaľ sa na traili jazdí, chodníček síce ostáva vyjazdený, ale dreviny naďalej rastú, listy padajú a do roka sa trail stane v podstate neprejazdným.

Aké singletraily sú v okolí Bratislavy a ako tu komunita trailistov vznikla?

Ja som prišiel do Bratislavy a začal som bajkovať okolo roku 2000, už vtedy tu zopár trailov bolo. Všetci si asi pamätajú legendárnu Rohatku a Kameňák na Kolibe, ktoré začínali ako nelegálne a až postupne sa zlegalizovali. Tiež je známy bývalý poľovnícky chodník Cerová dráha, ktorý je taký jednoduchší. Postupne sa začali nielen legalizovať staré, ale aj vznikať nové traily. Teraz z novších sú známe napríklad Päťbojár, Priamy, Krasňanský, Vydrický.

Dá sa teda povedať, že v Malých Karpatoch nad Bratislavou máme vybudovaný bikepark?

Áno, tak sa aj oficiálne nazýva. Pracuje sa tiež s myšlienkou pospájať  všetky už existujúce traily.

Pospájať ich inými trailmi?

Áno, aby vznikla pekná sieť, na ktorej sa dá jazdiť dookola.

Trailov je veľmi veľa, kto sa o ne stará?

Nie je to riešené centrálne, každý trail má väčšinou na starosti nejaké občianske združenie alebo partia ľudí, ktorá ho postavila.

Funguje tento systém?

Funguje, našťastie sa stále nájde niekto, kto sa o traily postará, inak by zapadli prachom.

Ako vnímate súčasný trend elektrobikerov na trailoch?

S e-bikarmi nemám problém a myslím si, že patria do bajkerskej komunity, hoci ja osobne e-bike nevlastním ani neplánujem. E-bike vám umožní si traily a zjazdy viac užiť, menej sa unaviť, prejsť viac kilometrov.

Skôr som narážal na to, či e-biky neničia traily.

Nemyslím si. E-biky sú síce ťažšie, ale nevnímame, že by nejak viac ničili traily.

Venujme sa teraz vášmu OZ Trail Biely Kríž. Vaše traily oslávili 10 rokov. Ako sa to začalo?

Naším prvotným cieľom bolo postaviť trail v lokalite Biely Kríž, na ktorom by sme mohli jazdiť bez toho, aby sme ohrozovali turistov. Budovať sme ho začali niekedy v roku 2010 ako TBK, v roku 2013 sme dostali všetky povolenia a premenovali sme vrchnú menej náročnú časť na TBK jedna a spodnú časť na TBK dva. Potom sme už budovali ďalšie traily, pri ktorých sme najskôr čakali na povolenie, a potom začali s výstavbou trailu. Vznikli TBK tri a Slalomka. Podarilo sa nám vybaviť aj nejaké peňažné dotácie. A legendárny Baník sme postavili pre naše prvé preteky v roku 2019.

Je teraz výstavba nových trailov jednoduchšia?

Áno, keď sme začínali, traily ešte neboli také známe a na úradoch nevedeli, o čo ide. Museli sme im vysvetľovať, aké benefity prinesú. Teraz je už celkovo o trailoch väčšie povedomie, poznáme sa s ľuďmi na úradoch, ide to ľahšie.

Stretli ste sa s nejakými vyloženými zlomyseľnosťami?

Áno, s tým má skúsenosť asi každý. Stretli sme sa so zhodenými skokmi na traili a podobne, ale všetko bolo v rámci normy. Naši známi inde na Slovensku sa už stretli aj s klincami zakopanými na trati alebo s natiahnutým oceľovým lanom, to už je horšie.

Narážam na to, že istý čas ste mali na konci Slalomky vyvesenú tabuľu s informáciou, že tento trail je povolený. Prečo to bolo práve tam?

To bolo hlavne kvôli turistom, keďže Slalomka končí hneď vedľa turistickej trasy, aby turisti nezablúdili na trail. Tam sme mali viacero problémov aj počas pretekov, keďže v blízkosti trailu je záhradnícka oblasť, ale všetko bolo stále v rámci normy.

Ako vyzerá starostlivosť o traily a s akou pravidelnosťou sa treba o ne starať?

Ako partia sa dohodneme, ktoré úseky treba spraviť, a spoločne ich spravíme. To robíme nie príliš pravidelne, pretože nie je dosť času. Ale sú obdobia, keď je údržba nevyhnutná. Napríklad teraz na jeseň, keď padajú listy, ich musíme vyfúkať, lebo keď zmoknú a potom primrznú, ostanú na zemi celú zimu a na trailoch sa nebude dať jazdiť. V lete zas treba ostrihať kríky kvôli viditeľnosti. A celoročne robíme drobné úpravy, aby boli traily jazditeľné, ako úprava nejakých skokov a podobne.

Ako vám môžu ľudia pomôcť s údržbou trailov?

Najlepšie by bolo, keby nám prišli pomôcť na brigády, ktoré vždy dopredu ohlasujeme na našom Facebooku. Tiež by nám veľmi pomohli 2 % z daní či finančný dar na účet nášho OZ.

Uvažovali ste už o vstupnom, tzv. trailovnom, aké je napríklad v Moravskom Krasove v Jedovniciach?

Niekedy sme o tom uvažovali, ale dnes už vieme, že povolenia na nové traily v tejto oblasti nedostaneme. Snažíme sa preto hlavne udržiavať tie staré. Na to nám väčšinou stačia príjmy, ktoré dostaneme z 2 % z daní.

Ako sa za 10 rokov zmenila bajková scéna?

Náš predseda by to zhrnul slovami – lepšie podmienky, menej nadšenia. Za 10 rokov vidíme neuveriteľný pokrok, trailov je oveľa viac, využíva ich viac ľudí. Na druhej strane, záujem o budovanie či udržiavanie trailov vzhľadom na ich vysoký počet upadá. Možností je už toľko, že ľudia radšej jazdia, ako by pomohli na brigáde.

Takže spomínate na vaše začiatky ako na staré dobré časy?

Dá sa to tak povedať. Keď sme začínali, bol som mladý, mal som veľa času, ktorý som trávil v lese. Teraz mám manželku, deti a čas zajazdiť si na traili si nájdem trikrát do roka. Ak by som nedochádzal na bicykli do práce, tak už v podstate nejazdím.

Aké traily by si odporučil na Slovensku mimo Bratislavy?

Nové traily sa teraz začali budovať na Pezinskej Babe, známe bikeparky sú napríklad v Kalnici, Malinnom Brde.

Toto sú už náročnejšie trasy, čo tak niečo jednoduchšie?

Na východe sú napríklad košické KE.CY, prešovský AM.EN, traily na Branisku, Oko Trails v Žiline, Hradská Hora v Liptovskom Hrádku, v Rožňave sú veľmi pekné Mine Trails.

A v Čechách? Známe sú napríklad Rychlebské cyklostezky.

Tie pozná každý, ďalej sú tam Sušice, Plešivec, Trutnovské skaly. Potom ešte Blinduro, ale tá je pre skúsených pretekárov.

A v Rakúsku?

Blízko sú tzv. Wexl Trails, to sú traily aj s lanovkou, ktoré ponúkajú veľké klopky a veľké skoky. Jazdiť sa dá aj na Semmeringu či v iných bikeparkoch. Ak sa nemýlim, v Rakúsku sa dá ísť aj na bajku aj po turistických trasách a ponúka veľa pekných lokalít.

Dobre sa jazdí aj v Poľsku, napríklad Bielsko-Biała ponúka bikepark Szczyrk alebo technicky náročnejší bikepark Czarna Góra.

Kde sa dajú nájsť informácie o trailoch, ak niekto ide prvýkrát do novej lokality?

Najlepší spôsob je asi spojiť sa cez Facebook alebo internet s lokálnymi bajkerskými komunitami, ktoré nám môžu pomôcť naplánovať trasy a ukázať traily.