Denisa Gdovinová
Keď pred tri a pol rokmi prišla prvá vlna covidovej pandémie, 11. marca 2020 Univerzita Komenského zatvorila internáty v Mlynskej doline. Veľká väčšina študentov odišla domov a učila sa dištančne – ostalo asi desať percent študentov.
Medzi nimi boli aj zahraniční študenti programu Erasmus+, ktorí sa nedostali domov. „Sme 33 dní izolovaní na internátoch a okolí a udržiavame kontakt iba navzájom,“ napísalo o mesiac neskôr 25 študentov v otvorenom liste.
V marci a apríli 2020 sa študenti dostávali do vyhrotených konfliktov s bezpečnostnou službou na internáte. Na bezpečnosť na internátoch nedohliadala žiadna externá SBS služba, ale interní zamestnanci vysokoškolského mestečka z oddelenia bezpečnosti a poriadku.
Spory boli podľa zahraničných študentov také vážne, že niekoľkokrát kontaktovali ambasády svojich rodných krajín na Slovensku. Sťažovali sa na šikanózne správanie – ochrankári študentom bez oznámenia vchádzali do izieb a použili na nich dokonca aj slzný sprej. V apríli 2020 študentom došla trpezlivosť a napísali list, ktorý adresovali deviatim veľvyslanectvám a pätnástim univerzitám vo svojich rodných krajinách.
Riaditeľ mal byť tvrdší, môžu ich vyhodiť, opice…
Zamestnanci internátnej ochranky si o týchto konfliktoch písali vo dvoch skupinách v aplikácii WhatsApp. Denník N má k dispozícii úryvky ich komunikácie, v ktorých sa objavilo aj meno Róberta Zsemberu. Ten sa minulý týždeň stal štátnym tajomníkom ministerstva školstva pod ministrom Tomášom Druckerom.
Zsembera je expertom strany Hlas na školstvo a kandidoval za ňu vo voľbách zo 43. miesta, do parlamentu sa neprekrúžkoval.
„…a riaditeľ môže a mal by byť tvrdší… stále sa ich týka, že ich môže vyhodiť z internátu a potom skutočne neviem, čo tie opice budú robiť…“
„…z intráku ho vy*ebte… nech ide domov kuknuť…“
To sú úryvky správ z roku 2020, pri ktorých je meno Róberta Zsemberu, a týkajú sa konfliktov ochranky so zahraničnými študentmi.
Doteraz bol Zsembera riaditeľom kancelárie rektora Univerzity Komenského, v roku 2019 bol niekoľko mesiacov aj riaditeľom internátov Mlyny. V roku 2020 mal na starosti manažment krízových situácií spojených s pandémiou, medzi ktoré spadal aj manažment krízy na internátoch.
Podľa dostupnej konverzácie bol Zsembera v čase týchto konfliktov v četovej skupine zamestnancov bezpečnostnej služby, kde spoločne nadávali na zahraničných študentov.
Zsembera tvrdí, že si nepamätá, či pred troma rokmi skutočne hovoril o študentoch z iných krajín ako o opiciach. Hovorí, že správy nevie potvrdiť, ale ani vyvrátiť – keďže konverzáciu už v mobile nemá. Tvrdí, že ak sa v minulosti vyjadril neprimerane, tak ho to mrzí a ospravedlňuje sa.
Študentka z Francúzska: aký bol začiatok pandémie na Mlynoch
„Bezpečnostná služba má dohliadať na našu ochranu, no jej vinou sa necítime bezpečne vo vlastných izbách,“ napísali zahraniční študenti. Do Bratislavy prišli študovať z Francúzska, Talianska, Turecka, Ukrajiny, Grécka či Portugalska.
Medzi nimi bola aj francúzska študentka medzinárodného obchodu Bilitis Ribot. Hovorí, že na svoj pobyt na Slovensku má dobré spomienky. „Určite však nie vďaka infraštruktúre a ubytovaniu na internátoch Mlyny,“ dodáva s tým, že ak by nešlo o program Erasmus, nikdy by sa na podobnom mieste neubytovala.
„Keď som dorazila na internát, moja izba bola taká špinavá, že som všetko musela čistiť predtým, než som sa tam vôbec mohla vyspať,“ spomína si Ribot. Pamätá si aj na to, ako sa pri jedle tlačili v malých spoločných kuchynkách, v ktorých spotrebiče ani nefungovali. „Raz sme videli holuba, ako objavoval kuchynskú rúru.“
„Raz v noci som zabudla zamknúť a do izby mi vošiel opitý muž. Nechápem, ako to bolo možné, keď pri vchode do budovy sa každý musel elektronicky prihlásiť (cez turnikety, pozn. red.),“ spomína si študentka.
Študentka z Francúzska tvrdí, že spory s ochrankou sa začali po vypuknutí pandémie. Študentom zrušili hodiny v škole a museli byť v izbách, mohli vychádzať, iba keď si potrebovali nakúpiť alebo niečo vybaviť. Vždy však museli vysvetliť dôvod, prečo idú von, kedy sa asi vrátia, a skontrolovali im aj teplotu.
Študentom zakazovali navštevovať sa medzi izbami, Ribot však dodáva, že aj tak sa delili o spoločnú kuchynku.
„Otvorene nám povedali, že už tu na Slovensku nemáme čo robiť a máme sa vrátiť domov,“ hovorí študentka.
Študenti museli byť už od desiatej hodiny večer ticho a ochranka im zakazovala aj „malé párty“, hoci by sa ich zúčastnili iba ľudia z tej istej izby. „Umlčovali študentov, ktorí nemohli chodiť von. O desiatej večer,“ spomína.
Treba dodať, že na začiatku marca 2020 celý svet ešte presne nevedel, ako reagovať na pandémiu, a krajiny skúšali rôzne opatrenia. Na Slovensku boli pandemické opatrenia skutočne prísne a platil zákaz vychádzania s výnimkami.
Čo sa stalo na internátoch: slzný sprej a prehliadky bez klopania
Študenti v liste opísali tie najvážnejšie konflikty s ochrankou internátov. Napríklad ako im ochrankári bez varovania vchádzali do izieb a dokonca niekedy aj bez zaklopania, keďže majú kľúče. Napríklad 7. apríla 2020 takto vtrhli ráno do izby, kde spala študentka bez oblečenia.
„Ospravedlňujú to tým, že ide o hygienické kontroly, ale také drastické narušenie súkromia považujeme za disproporčné opatrenie, ktoré nie je potrebné,“ písali študenti v otvorenom liste. Kópiu listu má Denník N k dispozícii.
Na to si spomína aj študentka Bilitis Ribot z Francúzska. „Jedna z mojich kamarátok sa im postavila, pretože občas vchádzali do izieb bez zaklopania, keď sme sa mohli práve prezliekať. Často prichádzali ráno, aby skontrolovali, koľkí sme na izbe. Niekedy zaklopali, skontrolovali nás a niekedy jednoducho vošli dovnútra,“ spomína si.
O deň neskôr, 8. apríla, sa stal vážny incident – bezpečnostná služba použila na študentov slzný. Študenti v otvorenom liste opisujú, že ochrankári vtrhli na izbu, kde bolo šesť študentov, s tým, že sú príliš hluční. Študenti v liste tvrdia, že sa začali s ochrankármi dohadovať a vysvetľovali im, že nerobia nič nelegálne. Na chodbu začali vychádzať študenti z iných izieb a situácia eskalovala.
Medzi študentmi bola aj Ribot, hovorí, že tam bola s ďalšími štyrmi či piatimi študentkami. „Prešli okolo našej izby a zrazu sme začali kašľať a štípali nás oči. Museli sme odísť z izby, pretože sa tam nedalo dýchať. Bol to zjavne sprej,“ hovorí študentka.
Na ďalší deň, 9. apríla, podľa listu vtrhli ochrankári do izby jednému zo študentov – zaklopali, no nedali mu ani niekoľko sekúnd na to, aby im stihol otvoriť, a otvorili si sami. Študent tam bol s priateľkou, ktorú ochrankári vyhodili. Študentovi zobrali mobil, aby ich nemohol nakrúcať. „Jeden z ochrankárov, ktorý stál naľavo odo mňa, zobral boxerskú rukavicu, ktorú som mal na polici, a hodil mi ju do hlavy,“ opísal študent.
Tvrdí, že sa mu vyhrážali, že k nemu prídu počas toho, ako bude spať, a že sa má správať podľa ich pravidiel. „Chlapík, čo po mne hodil rukavicu, na mňa stále kričal po slovensky,“ opisoval.
Aj na túto udalosť si Ribot pamätá. „Bol to môj kamarát Ayo, ktorý bol v tom čase jediný študent čiernej pleti. Ochrankári ho často obviňovali z úplne náhodných vecí,“ hovorí študentka.
„Skoro každý deň bol nejaký konflikt. Zakaždým nám povedali, nech sa vrátime domov,“ hovorí študentka. Po tomto incidente znova kontaktovali ambasádu, pretože sa báli, aby nedošlo na internáte aj k fyzickým útokom.
Ambasáda podľa nej kontaktovala vedenie internátov a odporučila študentom vrátiť sa do Francúzska. Ribot tvrdí, že spolu s troma kamarátmi sa vrátili domov vyčleneným autobusom.
V otvorenom liste študenti nepísali, že by mali problém osobne s Róbertom Zsemberom, ani ho nemenovala francúzska študentka.
Študenti sa v liste sťažovali na to, že nedostávajú dostatočné informácie o pandemických opatreniach, čo bolo základom väčšiny sporov medzi nimi a ochrankou.
Študenti na internátoch dostávali za porušenie pravidiel čierne body, pričom štyri takéto body znamenali vyhodenie z internátu.
V liste ešte opísali, ako si išli zahrať na neďaleké ihrisko basketbal, kde videli aj slovenských študentov. „Predpokladali sme, že slovenskí študenti poznajú pravidlá lepšie (než my), a navyše sme nevedeli o žiadnom vládnom či internátnom pravidle, ktoré by to zakazovalo,“ hovoria študenti. Po chvíli za nimi prišla bezpečnostná služba a dala im tri čierne body – teda len jeden bod ich delil od vyhodenia. S vysvetlením, že aj ihrisko patrí do areálu internátov a vedenie nedovoľuje takéto stretávanie.
„No túto informáciu sme sa dozvedeli v ten istý deň, keď sme za to boli potrestaní, a doteraz sme nevideli tieto pravidlá nikde spísané,“ napísali. Na druhý deň videli na ihrisku slovenských študentov – a nikto ich neprišiel vyhnať.
Univerzita: Sťažnosti študentov sme preverili, boli oprávnené. Ochrankári už nosia kamery
Po sťažnostiach študentov sa viacero ambasád aj zahraničných vysokých škôl ozvalo vedeniu Univerzity Komenského. Rektor Marek Števček sa hneď so študentmi v Mlynskej doline stretol, bolo to už 11. apríla.
„Následne prebehlo interné vyšetrovanie, ktoré niektoré sťažnosti študentov vyhodnotilo ako oprávnené,“ vysvetľuje teraz s odstupom času univerzita v stanovisku.
V čase konfliktov v roku 2020 sa tieto spory nedostali na verejnosť.
Podľa informácií z univerzity sa potvrdilo, že ochrankári vážne prekročili svoje právomoci a naozaj použili slzný sprej či porušovali súkromie a vchádzali do izieb bez klopania.
Výsledkom bolo, že niektorí zamestnanci bezpečnostnej služby prišli o prácu.
Univerzita tvrdí, že urobila aj systémové opatrenia. Zaviedla pre ochrankárov „bodycams“ – teda osobné kamery, ktoré zaznamenávajú zásahy. Vypracovala aj manuál pre pracovníkov poriadkovej služby.
Rektor podľa stanoviska požiadal o dodržiavanie pravidiel. „Vrátane povinnosti klopať pri vstupe do izieb či prísneho zákazu používania akýchkoľvek dráždivých látok alebo sprejov v uzavretých priestoroch,“ tvrdí univerzita. Dodáva, že odvtedy nezaznamenala ďalšie sťažnosti.
Aká bola úloha Zsemberu?
Róbert Zsembera je už roky riaditeľom kancelárie rektora Univerzity Komenského, v minulosti mal viackrát aj funkcie spojené s internátmi v Mlynskej doline. V roku 2018 bol predsedom Komisie pre vysokoškolské internáty a ubytovanie akademického senátu – je to komisia, ktorá dohliada na efektívne prerozdeľovanie kapacít či internátne zmluvy.
V roku 2019 sa Zsembera na pár mesiacov stal riaditeľom internátov v Mlynskej doline. V máji 2019 odvolal rektor Števček dovtedajšieho riaditeľa, a kým hľadali náhradu, vedením bol poverený do novembra 2019 práve Zsembera.
Po nástupe nového riaditeľa internátov sa Zsembera vrátil šéfovať kancelárii rektora. Od vypuknutia pandémie na jar 2020 mal ďalšiu funkciu spojenú aj s internátmi – bol zodpovedný za manažovanie krízových situácií, od covidu až neskôr aj pre vojnu na Ukrajine.
Krízové situácie bolo treba riešiť aj na internátoch. Keď sa v marci po prvýkrát prerušilo vyučovanie, študenti odišli domov s tým, že sa po dvoch týždňoch na internátne izby vrátia. To sa však nestalo a Zsembera mal vtedy na starosti vyriešiť logistiku, ako sa môžu študenti bezpečne „odubytovať“ z internátov.
V roku 2020, teda v období, keď vznikli aj predmetné konverzácie v diskusných skupinách ochranky, už Zsembera nešéfoval internátom. Stále mal však kontakty so svojimi predošlými zamestnancami.
Denník N má k dispozícii úryvky konverzácie poriadkovej služby, ktorí si písali v spoločnej skupine cez WhatsApp, medzi nimi je aj meno Róberta Zsemberu. Členovia skupiny si písali aj v marci a apríli 2020, počas vyhrotených konfliktov so zahraničnými študentmi.
Správy sú vulgárne – ochrankári nadávali na študentov, písali, ako ich vyhodia, že na nich už nemajú nervy alebo že sú to „osadníci“. Nazývali ich aj omnoho vulgárnejšími menami.
S menom Róbert Zsembera je v konverzácii správa: „…a riaditeľ môže a mal by byť tvrdší… stále sa ich týka, že ich môže vyhodiť z internátu a potom skutočne neviem, čo tie opice budú robiť…“
Takisto správa so Zsemberovým menom hovorí: „…z intráku ho vyj*bte… nech ide domov kuknuť.“
V konverzácii vidno aj to, ako členovia skupiny reagujú na to, že sa na ich správanie sťažovali vysoké školy zo zahraničia.
Z konverzácií, ktoré má Denník N k dispozícii, vyplýva, že Zsembera ochrankárom posúval informácie od vedenia univerzity a že ich informoval aj o tom, že sa už škole ozvali zo zahraničia.
„Vašu akciu na izbe erazmaka už rieši prorektor“, „už o tom vie šéf… išiel som za ním, osobne radšej,“ píše sa v správach s autorom Róbertom Zsemberom.
„Volá rektor z Francúzska nášmu“ a „vraj prišlo aj k vyhrážaniu sbsky francúzsky… vtrhli na izbu a sprejom izbu posprejovali a ona prosilo o pomoc a šikanujete ich tam,“ písal ešte.
Tieto správy potvrdzujú aj slová študentky z Francúzska, ktorá hovorí o tom, ako nemohli dýchať na izbe po použití slzného spreja.
V správe z 10. apríla sa takisto píše o tom, že vedenie univerzity sa chce stretnúť so zahraničnými študentmi, čo sa na druhý deň naozaj stalo – rektor sa so študentmi stretol 11. apríla. „Toto nemá dobrú dohru, stretneme sa so všetkými erazmakmi,“ píše sa v správe.
Zsembera: Ak som sa pred rokmi vyjadril neprimerane, mrzí ma to
Róbert Zsembera už ako štátny tajomník na ministerstve školstva na tieto správy reaguje, že nevie potvrdiť, či ich skutočne napísal on. Tvrdí, že už v mobile nemá spomínanú konverzáciu a nepamätá si všetky správy spred troch rokov. Nepopiera, že niekedy bol v spoločnej whatsappovej skupine so zamestnancami poriadkovej služby.
„Mrzí ma vyťahovanie screenshotov a útržkov z akýchkoľvek súkromných konverzácií, ktoré nie som schopný preveriť. Považujem to za neprijateľné,“ napísal Zsembera v stanovisku.
„Ak som sa však pred rokmi súkromne vyjadril neprimerane, samozrejme, mrzí ma to a ospravedlňujem sa,“ dodáva.
Nový minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) sa nevyjadril k správaniu svojho štátneho tajomníka a tlačové oddelenie ministerstva školstva zaslalo iba reakciu Róberta Zsemberu.
Univerzita Komenského spochybňuje autenticitu konverzácií medzi ochrankármi a tvrdí, že útržky sa objavovali aj predtým na sociálnych sieťach, ktoré sa snažili univerzitu zdiskreditovať. Ide napríklad o facebookovú stránku Univerzita Nahlas. Univerzita Komenského vysvetľuje, že ide o vyústenie starších sporov s bývalým obchodným partnerom, ktorý so školou viedol „sériu súdnych sporov pre bezdôvodné obohatenie (užívanie priestorov univerzity), doteraz tieto spoločnosti univerzite dlhujú sumu blížiacu sa k 100-tisíc eurám,“ tvrdí univerzita.
Vedenie Univerzity Komenského dodáva, že nekompromisne odsudzuje akékoľvek rasistické a vulgárne vyjadrenia voči študentom. „Ale tieto screenshoty s osobnou komunikáciou údajne prebiehali v uzavretej súkromnej skupine v sociálnej sieti, takže nemáme žiadnu možnosť overiť ich autenticitu a zdroj screenshotov je vysoko nedôveryhodný,“ tvrdí v stanovisku.
Tento profil pritom nezverejnil správy s menom Róberta Zsemberu, ktoré má k dispozícii Denník N.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
