Denník N

Slovensko a Peklo

Nikto už ničomu nerozumel, ale všetci vraj všetko chápali, dokonca aj to, že slová úplne stratili svoj význam.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je spisovateľ a riaditeľ Slovenského literárneho centra

V nedostavanom diaľničnom pripájači ku karpatskému oblúku dostal predseda nemenovanej politickej strany nápad, ako ju premenovať: Slovensko. Nebolo zhodou okolností, ale zámerom, že to bol zároveň názov onej jednosmerky. Predsedovi sa zdalo, že to je zámer geniálny, lebo veď za Slovensko sú všetci voliči, dokonca aj tí, ktorých iní predsedovia nazývajú protislovenské živly. Všetci voliči zároveň v tom čase boli proti chaosu, ktorého synonymom sa stal pôvodný názov predsedovej strany. Premenovať ju na Slovensko bolo ako zabiť dve muchy jednou ranou, a ešte sa tváriť, že ide o širokospektrálne všeľudové a jediné inkluzívne hnutie, na rozdiel od progresívneho klubu fanúšikov ovseného latté vedeného cykloteroristami. A cykloteroristkami, samozrejme.

Pár rokov išlo všetko podľa plánu a voličom sa naozaj začala strana s Ľ v názve vytrácať z pamäti. Joker s pološialeným úsmevom v nej prežíval ďalej, no mozog už k nemu priraďoval značku hnutia Slovensko. Percentá pomaličky rástli, napriek všetkým záborom a remízkom v hlavách jej predstaviteľov, ktoré bránili prúdeniu myšlienok a iba v nich konzervovali zatuchlinu. Lenže potom prišiel deň, na ktorý bola krátka aj Jokerova fantázia.

Iný predseda inej a ešte viac skompromitovanej strany svoju partaj premenoval, a teraz sa podržte, na Peklo.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

OĽaNO

Smer

Komentáre

Teraz najčítanejšie