Denník N

Halloween s keltskými zvykmi nesúvisí. Je to skôr spôsob, ako ho spraviť zaujímavejším, hovorí etnológ

Etnológ Juraj Zajonc. Foto N - Tomáš Benedikovič
Etnológ Juraj Zajonc. Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Vedec Juraj Zajonc skúma sviatky v postmodernej spoločnosti a to, ako sa u nás darí presadiť takzvaným novým sviatkom – Halloweenu a Valentínu.

V rozhovore vysvetľuje, že Halloween sa v druhej polovici 20. storočia stal akýmsi „sviatkom naopak“.

„Na zásadný význam hodnoty ľudského života, rodiny alebo obdarovávania poukazoval karnevalovou burleskou a inscenovaným zosmiešňovaním hodnôt, ktoré ostatné sviatky uctievajú a oslavujú. Aj postava strigy nebola ničím iným než burleskným zobrazením kľúčovej postavy amerických rodín – matky,“ hovorí.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • čo sa dialo počas keltského sviatku Samhain, s ktorým sa Halloween často mylne spája;
  • ako sa Halloween dostal na „čiernu listinu“ cirkvi;
  • či je problém, že Halloween je najmä komerčným sviatkom;
  • či môžeme nájsť v súčasnom slávení Halloweenu aj nejaké tradičné slovenské zvyky.

Skúmate nové sviatky ako Halloween a ich prienik na Slovensko. Oslavujete nejako tento sviatok aj vy alebo nie?

Nie, lebo Halloween vnímam skôr ako sviatok tínedžerov a mladých dospelých. Možno keby som bol mladší, keď tento sviatok prišiel na Slovensko, patril by medzi sviatky, ktoré oslavujem. Ako etnológa ma však zaujíma, ako ľudia sviatkujú. Halloween je pre mňa zaujímavý aj preto, že je na Slovensku ešte stále považovaný za nový sviatok. A tak mám možnosť pozorovať rôznorodé prejavy jeho prijímania aj odmietania.

Halloween nebol vždy sviatkom detí a mladých dospelých a s jeho pôvodom sa spája veľa povier. Často sa mu pripisuje napríklad pôvod v keltskom sviatku Samhain. V jednom z odborných textov však píšete, že žiadne vedecké prepojenie týchto sviatkov sa nepotvrdilo. Ako to teda medzi Keltmi a Halloweenom je?

Halloween k nám prišiel v 90. rokoch minulého storočia ako nový sviatok a jeho obsah nebol obyvateľom Slovenska známy. O jeho význame sme sa dozvedali postupne. Napríklad aj od obchodníkov, u ktorých sa predaj tovaru v rámci reklamy často spája so zaujímavými príbehmi, aby zaujali zákazníkov. Pritom nie je dôležité, ako ďaleko má takýto príbeh k údajom, ktoré možno historicky doložiť. Preto nie je zriedkavé, že to, čo o pôvode sviatkov vedia odborníci, sa často výrazne líši od toho, čo si o nich myslia rôzne skupiny obyvateľov.

Vzťah Halloweenu a Keltov je klasickou ukážkou takejto odlišnosti. Kelti sú viac neznámou než známou kultúrou. Spája sa s nimi veľa predpokladov až legiend a aj vďaka tejto tajomnosti sú zaujímavou témou. Preto je aj ich priame spojenie s počiatkami Halloweenu exkluzívne lákavým vysvetlením pôvodu sviatku.

Korene

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Veda

Teraz najčítanejšie