Päť kníh o výchove a o tom, ako na nás vplýva detstvo, vyberá špeciálna pedagogička Zimová

V rubrike a newslettri s názvom Päť kníh odporúča vybraná osoba päť knižiek z oblasti, ktorej rozumie. Cieľom nie je zviditeľniť len nové tituly, ale upriamiť pozornosť aj na staršie knihy, ktoré stoja za prečítanie.

Dnes vybrala päticu kníh špeciálna pedagogička Zuzana Zimová, jedna z nich opisuje vývoj ľudského mozgu. „My si niekedy myslíme, že to, ako sa cítime, má akúsi ezoterickú povahu. No ono je to dôsledkom toho, aké spoje sa nám vyvinuli v mozgu,“ vysvetľuje Zimová.

Na vývoj detského mozgu pritom vplýva rodičovský prístup v ranom detstve. Napríklad ak sme sa ako deti v niektorých situáciách cítili opustení, ten pocit môžeme mať potom na celý život.

Terapeutka nevybrala len odborné knihy, ale aj beletriu. „Ja ju odporúčam aj kolegom, ktorých vzdelávam, lebo si myslím, že dobrá beletria alebo dobrý film nám pomáhajú vcítiť sa do iných ľudí a lepšie im rozumieť,“ vraví.

Keď sme vás vyzvali, aby ste vybrali 5 kníh o výchove, vy ste si tému trochu upravili a odporučili ste knihy o tom, ako na nás vplýva detstvo. Ako teda vás ovplyvnilo vaše detstvo?

Ovplyvnilo ma veľmi ako každého človeka, a to vo viacerých ohľadoch. Moji rodičia mali dobré súrodenecké vzťahy, takže sme boli taká veľká rodina. A keď je veľa ľudí pohromade, nemôžu byť rovnakí. To ma naučilo, aký rôznorodý je svet, že sa netreba uzatvárať do svojej bubliny a že môžem mať rada aj ľudí, ktorí majú inú životnú perspektívu ako ja. Zároveň som sa cítila byť milovaná mnohými ľuďmi, a to je veľký dar do života.

Väčšina rodín je dnes asi menšia. Blízki príbuzní často nie sú nablízku, ale žijú v iných mestách či krajinách. Aký to má vplyv na detstvo?

Strácajú sa napríklad aj detské spoločenstvá, v ktorých boli pohromade väčšie aj menšie deti, a tie menšie sa od väčších niečo učili. Nemám štatistiky, ale z môjho pozorovania mám pocit, že dnes sa deti viac učia od dospelých než od iných detí. To môže byť aj veľmi preťažujúce, lebo dospelí kladú na deti aj iné nároky ako vrstovníci.

Zároveň sú dospelí veľmi ochranárski, takže deti sa nenaučia bojovať. No pre život je dôležité, aby sme sa naučili férovo bojovať a postaviť sa za seba. Na to sú detské skupiny veľmi dobré tréningové ihrisko. Dnes sa často stáva, že deti síce sú spolu v interakcii, ale vždy sú pod dohľadom nejakého dospelého človeka. Málokedy sú bez dospelých len tak.

Prečo sa to deje? Rodičia nenechajú deti na dvore či ihrisku osamote?

Aj preto. Ale vstupuje do toho aj veľký dôraz na výkonnosť. Odráža sa to v tom, že deti musia mať zaplnenú každú minútu voľného času, chodia z krúžka na krúžok, doma ich čaká ďalšia intelektuálna práca, napríklad pri učení. Ale vybláznenie sa na dvore bez evidentného cieľa dnešným deťom chýba.

Treba sa vedieť aj nudiť. Nuda je dôležitá, pretože keď mozog nepracuje na tom, aby sa rozvíjal, tak ukladá to, čo dovtedy nazbieral. Prípadne sa prepne do iných módov a vytvárajú sa iné spojenia v mozgu.

V médiách sa stále častejšie hovorí o epidémii duševných chorôb u detí. Vplyv na to môžu mať pandémia, vojna, klimatická kríza, sociálne siete a mnohé ďalšie faktory. Sú dnešné deti menej šťastné?

Nemyslím si, že sú menej šťastné. Podľa mňa sú viac vystavené podnetom, ktoré musia spracovávať bez toho, aby na to boli zrelé. Hoci trávia veľa času s dospelými, tí im nerobia ochrannú vrstvu. Informácie neprechádzajú cez dospelých tak, aby to deti upokojilo. Možno aj preto, že dospelí dnes prežívajú veľa strachu a neistoty, tak nemajú kapacitu alebo si ani neuvedomujú, že deti by nemali dostávať také nefiltrované informácie. Mali by od rodičov radšej počuť, že sú zlé časy, ale dáme to.

Takže pri deťoch by sme večer ani nemali pozerať televízne správy?