Denník N

Slová Martiny Šimkovičovej

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autorka je poslankyňa NR SR za PS, podpredsedníčka Výboru NR SR pre kultúru a médiá

„Ja list Vám píšem – no a čože? Čo môžem riecť ja listom tým?“ povedala si čerstvá ministerka kultúry Tatiana Larina, pardon, Martina Šimkovičová a list svojmu českému kolegovi nielen zaslala, ale podelila sa oň aj s nami všetkými. A aj s následnými myšlienkami, ktoré jej napadli po tom, ako sa jej slohový útvar nestretol práve s nadšenou reakciou tých, ktorým sa chcela pochváliť.

Ku gramatike, štylistike, syntaxi a obsahu ministerkinej korešpondencie už bolo asi povedané všetko. V princípe stačí odcitovať ktorúkoľvek vetu z oboch opusov a netreba ani komentár. A hoci búrlivú reakciu pani ministerka pravdepodobne považuje za progresívne sprisahanie, bude sa musieť naučiť, že ako „čelnému predstaviteľovi rezortu“, v ktorom sa mnohí živia slovom, jej už nebude stačiť slovná prietrž a konšpirácie, ktorými sa tak úspešne prezentovala v TV Slovan. Bude sa musieť naučiť, že slová majú nielen význam, ale nesú so sebou aj zodpovednosť, že písané slovo má svoje zákonitosti a pravidlá, a že z postu, na ktorý sa zvláštnou zhodou okolností dostala, už nestačí len hromadiť ničnehovoriace frázy, bizarné slovné spojenia a kauzálne konštrukcie, v ktorých všetko so všetkým tak nejak súvisí.

Nuž áno, niekomu trčí slama z topánok, niekomu z čižiem a niekomu „predispozícia kolísky“ zo syntaxe. Sú politici, ktorí si sebakriticky uvedomujú, čo majú v hlave, a práve preto si najímajú copywriterov a komunikačný aparát. Nechcú, aby sme im tam nahliadali. Listáreň ministerky Šimkovičovej je vzácnym príkladom, keď sme mohli v plnej miere nahliadnuť do jej mentálneho priestoru. Užili sme si ho „na čo najvyššej možnej kultúrnej úrovni naprieč celým spoločenským spektrom“.

To, čo ma na tejto sonde do prázdnoty zaujalo najviac, je až slepá viera čerstvej ministerky v to, že s úradom, ktorý jej spadol do lona, prichádzajú aj božské vnuknutie, kompetencia a rešpekt. Že vďaka funkcii, ktorú jej vykšeftovali politickí partneri, sa z nej stáva mystický „čelný reprezentant kultúry“, zosobnenie celého sektora, že vďaka nemu je náhle ona kultúrou samotnou. Že úrad jej dáva do léna rezort ako taký a z jeho pracovníkov sa automaticky stávajú „jej ľudia“, poddaní, ovečky. Táto stredoveká predstava o verejnom úrade síce asi u predstaviteľov SNS neprekvapí, je však paradox, že jej reprezentantov vyniesla na najvyššie posty v štáte práve liberálna demokracia.

Stačilo by si však prečítať tú najtradičnejšiu knihu kníh, aby pani ministerka pochopila, že božské vlastnosti, ktoré pripisuje svojmu úradu, nestačia, lebo aj Boh stvoril svet slovom. Slovo vytvára z chaosu systém a poriadok, slovo je obrazom o tvorcovi sveta. Aký je ten, ktorý sa nám tu chystá vytvoriť, „pri všetkej úcte“, Martina Šimkovičová…?

Nič dnes nepotrebuje Slovensko viac ako novú politickú kultúru a tá sa začína práve slovami. Potrebujeme slová, ktoré hovoria o tom, kto sme a kým sa chceme stať. Slová, ktoré pomenúvajú našu minulosť, definujú prítomnosť a kreslia víziu budúcnosti. Slová, ktoré dávajú zmysel našej existencii tu a teraz, v tomto politickom a geografickom priestore. Slová, ktoré hovoria o modernom a hrdom Slovensku, krajine prívetivej ku všetkým, ktorí v nej žijú. Takéto slová môžu tvoriť z chaosu lepšiu krajinu.

Slová, slová, slová. Tak ešte jeden Martell, madam Šimkovičová…

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie