Ján Volko: Už si nemôžem dovoliť rezeň, rozcvičujem sa aj hodinu a pol a v posteli strávim aj desať hodín
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Rozhovor je súčasťou knihy Pohyb je liek – Návod na život bez bolesti so silovým a kondičným špecialistom Tomášom Mihalíkom, ktorú si môžete kúpiť v obchode Denníka N. Mihalíka nájdete aj na Instagrame, rovnako aj Michala Červeného, ktorý mu v knihe kladie otázky.
Ako sa rozcvičujete pred tréningom?
Volko: Záleží na tom, či to je tréning šprintérsky alebo napríklad prekážkarský. Teraz už v každej rozcvičke dávam oveľa väčší dôraz na zadné stehenné svaly. V rozcvičke využívam valcovanie, aby som povolil svalové vlákna. Nasleduje dynamický strečing, aby som mal dobrý rozsah kĺbov. Potom robím atletickú abecedu, rovinky na rozbehanie sa a až potom sa prechádza do maximálnej rýchlosti do tretier. Robím akceleračné úseky a idem na 90 percent, lebo v tréningu sa nikdy nedá ísť na sto percent, pokiaľ človek nevyužíva urýchľovač.
Čo je urýchľovač?
Volko: Asi viete, že cez kladku ľahšie vytiahnete debnu na tretie poschodie, ako keby ste ju mali ťahať bez kladky. My máme špeciálnu kladku na lane. Jeden človek ma na lane ťahá, v jednom momente sa to vypne. Prvých dvadsať-tridsať metrov teda bežím s podporou v supermaximálnej rýchlosti. Je to viac, ako som schopný vyvinúť sám. Je to spôsob, ako sa pripraviť na preteky, lebo tam sa takmer vždy ide na sto percent.
Koľko ubehne času, kým na tréningu začnete šprintovať?
Volko: Niekedy aj hodina a pol, hlavne v období pred pretekmi, keď kladieme dôraz aj na prácu s fyzioterapeutom, kde ma rozcvičuje. V bežnom tréningu trvá rozcvička od 45 do 60 minút, kým som stopercentne pripravený. Čím som starší, tým dlhšie trvá, kým som rozcvičený.
Máte v rámci prípravy aj nejaký ľahší beh?
Volko: V úvodnej fáze máme fartlekové úseky (striedanie intenzity behu podľa pocitu – pozn. autora) maximálne do 10 kilometrov pod 150 úderov srdca za minútu. Nechodím si však zabehať do lesa pre zábavu – nemám na to čas a ani to nezapadá do tréningového plánu.
Ako sa rozcvičujete pred ľahkým behom?
Volko: To je len ľahký dynamický strečing kĺbov, keď bežím okolo šesť minút na kilometer, veľmi ťažko sa tam zraním. Samozrejme, nevybehnem v zime len tak von bez rozcvičky, ale netreba sa na to pripravovať ako na šprintérsky tréning. Pre mňa je to samo osebe rozcvičenie.
Pre vás možno áno, ale teraz určite Tomáš zasiahne a povie, ako to majú hobby bežci. Asi neplatí pre každého, že pri takomto tempe sa len ťažko zraní.
Mihalík: Paradoxne ľuďom, ktorí bežia výletným tempom šesť minút na kilometer, dá veľmi veľa, keď si predtým aktivujú svaly. Treba si uvedomiť, že pri každom dokroku na podložku nás svaly zastavia a podržia náš členok, koleno a bedro, aby sme nespadli smerom dopredu. Treba urobiť pár aktivačných cvičení, no ľudia často nerobia vôbec nič. Odporúčam napríklad rozs
