Svetový newsfilter: Na Ukrajinu sa vracia politika. Zelenského exporadca bude kandidovať za prezidenta

Dobrý deň,

blíži sa zima, boje na Ukrajine sa dostali do slepej uličky, a ako hovorí veliteľ ukrajinskej armády, ani jedna strana momentálne nemá prostriedky na to, aby to zmenila. Ukrajinu teda čaká veľmi ťažká zima – dá sa očakávať, že ruská armáda znovu urobí všetko pre to, aby bol každodenný život čo najnáročnejší.

Aj vzhľadom na priebeh ofenzívy a v súvislosti s tým, čo sa deje na Blízkom východe, bude pre Volodymyra Zelenského čoraz komplikovanejšie udržiavať takú mieru podpory, akú mala Ukrajina doteraz. Svedčí o tom aj kritika jeho bývalého poradcu, ktorý ohlásil prezidentskú kandidatúru.

Európa: Na Ukrajinu sa vracia politika

V mediálnom priestore tento týždeň upútal veľkú pozornosť článok časopisu Time o Volodymyrovi Zelenskom. Americký magazín ho vykresľuje ako odhodlaného lídra, ktorý však stratil kontakt s realitou.

Text sa opiera o výpovede viacerých nemenovaných zdrojov z okolia ukrajinského prezidenta. Je možné, že kritika niektorých z nich súvisí s ich vlastnými mocenskými záujmami.

Čo sa stalo: Nešlo by o jediný dôkaz, že na Ukrajinu sa vracia vnútropolitická súťaž. Napriek výraznej polarizácii sa krajina od vypuknutia totálnej ruskej vojny mimoriadne zjednotila. Aj Zelenského najväčší politickí súperi verejne podporovali vládu a sľubovali, že na hádky príde čas až po vyhratej vojne.

V posledných mesiacoch aj vzhľadom na limitované úspechy dlhoočakávanej ofenzívy však pribúda čoraz viac kritických hlasov. Jedným z najprominentnejších kritikov je Olexij Arestovyč, ktorý do začiatku tohto roka pôsobil ako Zelenského poradca.

Momentálne na sociálnych sieťach tvrdo napáda ukrajinské vojenské velenie a Zelenského v nadväznosti na článok v Time prirovnal k diktátorovi.

Tento týždeň Arestovyč potvrdil to, o čom sa špekulovalo dlhšie: v najbližších voľbách sa bude uchádzať o post prezidenta. Voľby by sa mali uskutočniť budúci rok v marci, ale skutočný termín vzhľadom na vojnu nie je známy.

Na koho bude cieliť: Arestovyč nebude žiadnym „béčkovým“ kandidátom. Z jeho vyjadrení je pomerne jasné, na ktorú časť ukrajinskej spoločnosti cieli a čo bude chcieť dosiahnuť: jeho ambíciou bude zaujať predovšetkým ruskojazyčných Ukrajincov, ktorí sú síce jednoznačne proti vojne, ale zároveň sa nadobro nechcú vzdať všetkých väzieb s Ruskom.

V tejto otázke bude v nasledujúcich rokoch jednou z určujúcich tém jazyk: Arestovyč vo verejnom priestore dodnes komunikuje prakticky výlučne v ruštine, za čo od nacionalistickejšie ladených Ukrajincov čelí ostrej kritike.

S odkazom, že napriek hrôzam totálnej vojny derusifikácia všetkých aspektov ukrajinskej spoločnosti nemá byť taká radikálna, môže uspieť predovšetkým na juhovýchode krajiny, kde je ruština prvým jazykom obrovského množstva Ukrajincov. Naopak, dá sa očakávať, že na západe Ukrajiny ho budú mnohí vnímať ako kremeľského agenta.

Olexij Arestovyč, bývalý poradca ukrajinského prezidenta. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aký je jeho program: Arestovyč je na Ukrajine veľmi dobre známy predovšetkým z prvých dní totálnej vojny, keď svojimi pravidelnými prejavmi upokojoval ľudí. Okrem iného neustále sľuboval, že vojna sa skončí do „dvoch až troch týždňov“. Vlani bol v jednej chvíli po Zelenskom druhým najdôveryhodnejším človekom v krajine.

Bývalý prezidentský poradca už stihol zverejniť prvých štrnásť bodov svojho programu. Najväčšiu pozornosť upútal návrhom získať členstvo v NATO s podmienkou, že Ukrajina nebude vojensky dobýjať územia, ktoré v čase vstupu nebude mať pod kontrolou.

O ich návrat by sa chcel pokúšať iba „politickým spôsobom“, čo v praxi znamená rokovaniami s Ruskom. Tie pritom nateraz ukrajinská vláda odmieta.

Ázia: V čom zlyhala izraelská vláda

Po informačnom chaose z minulého týždňa môžeme s určitosťou napísať, že Izrael v Pásme Gazy spustil pozemnú operáciu. Zatiaľ nie je taká masívna, ako mnohí očakávali, ale izraelskej armáde sa darí z viacerých smerov postupovať k mestu Gaza na severe územia. Vo štvrtok večer sa objavili správy, že ho obkľúčili.

Aký je kontext: Izrael tvrdí, že má dva hlavné ciele, a to oslobodiť viac než 200 rukojemníkov a zničiť teroristickú organizáciu Hamas. Nie je však jasné, čo presne tým myslí, pretože Hamas okrem niekoľkých desiatok tisíc militantov tvorí aj množstvo úradníkov či sociálnych pracovníkov.

Ak by sa aj Izraelu podarilo oslabiť operačné schopnosti Hamasu natoľko, aby preň nepredstavoval bezpečnostné riziko, vôbec nie je jasné, čo by sa s Pásmom Gazy dialo ďalej. Tento týždeň americký minister zahraničných vecí Antony Blinken navrhol, že by ju mohla kontrolovať Palestínska samospráva, ktorá momentálne vládne na okupovanom Západnom brehu.

Lenže Palestínska samospráva to s veľkou pravdepodobnosťou nebude ochotná prijať, kým nebude mať kontrolu nad celým územím Západného brehu. Okrem Palestínčanov tam žijú aj státisíce židovských osadníkov, ktorých odsunutie by sprevádzal silný odpor.

Čo ďalej: Zdá sa, že analytici, ktorí majú na mnohé aspekty prebiehajúcej vojny rôzne pohľady, sa zhodujú na jednom: je zlou správou, že o týchto veciach rozhoduje Benjamin Netanjahu. Napríklad časopis The Economist o ňom otvorene napísal, že je „nesprávnym človekom na nesprávnom mieste“.

Netanjahu napríklad minulý víkend z ničoho nič v noci napísal, že za zlyhanie zo 7. októbra nenesie zodpovednosť on, ale bezpečnostné zložky, ktoré ho neinformovali o hrozbe teroristických útokov. Vyvolal tým obrovskú vlnu kritiky, po ktorej svoj príspevok zmazal a ospravedlnil sa. Takéto gesto je od neho prakticky nevídané.

V skutočnosti čoraz viac zistení naznačuje, že neospravedlniteľné útoky Hamasu dopustil práve Netanjahu svojou politikou.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Foto – TASR/AP

O čo presne ide: Tento týždeň o tom podrobne písal denník New York Times. Ten okrem iného spomína, ako Netanjahu v posledných mesiacoch ignoroval výstrahy bezpečnostných zložiek. Namiesto toho celá krajina riešila politickú krízu spôsobenú súdnou reformou jeho krajne pravicovej vlády.

Netanjahu a spolu s ním aj mnohí ďalší Izraelčania boli presvedčení, že Hamas pre Izrael nepredstavuje existenčné riziko a namiesto toho sa treba sústrediť na Irán a libanonský Hizballáh.

Izraelský premiér dokonca ako odporca dvojštátneho riešenia vnímal Hamas ako nástroj na oslabovanie Palestínskej samosprávy.

Ako uzatvára New York Times, izraelský pocit bezpečia súvisel aj s presvedčením, že Hamas by nebol schopný prekonať viac než 60 kilometrov dlhú a uzavretú hranicu, ktorá oddeľuje Gazu od Izraela. Lenže tieto domnienky sa ukázali ako chybné, čo malo fatálne dôsledky.

Severná Amerika: Pence Trumpa neporazí

Zo súťaže o prezidentskú nomináciu odstúpil kandidát, ktorý by podľa svojho životopisu mal patriť medzi hlavných favoritov. Bývalý viceprezident Mike Pence končí dlho pred začiatkom skutočného boja.

O čo ide: Konzervatívec, dlhoročný kongresman, bývalý guvernér, no hlavne viceprezident. Mike Pence na prvý pohľad pôsobí ako človek, ktorý mal ak nie vyhrať, tak aspoň bojovať o nomináciu Republikánskej strany do poslednej chvíle.

Pence si však po necelých piatich mesiacoch kampane uvedomil, že sa to nestane. Jeho podpora sa v prieskumoch pohybuje okolo piatich percent a všetkým je jasné, že investovať do ďalšej kampane by bola strata času aj peňazí.

Pence aj tak hovorí, že svoj prvý pokus kandidovať za prezidenta neľutuje. Vraj od začiatku vedel, že to bude náročné. Dôvodom je najmä Donald Trump.

Starí (ne)priatelia: Pence a Trump síce spolu strávili štyri roky v Bielom dome a prvý menovaný tomu druhému vždy kryl chrbát, no po voľbách sa od neho v kľúčovom momente emancipoval.

Pence sa pri formálnom sčítavaní hlasov v kongrese odmietol postaviť proti tomu, aby bol Joe Biden vyhlásený za víťaza volieb. Odvtedy je pre Trumpa aj pre jeho podporovateľov zradcom.

V strane, kde tento exprezident dominuje, je preto pre Pencea momentálne veľmi ťažké získať väčšiu podporu.

Čo bude ďalej: Republikánske primárky sa síce začnú až po Novom roku, no zatiaľ sa nič nemení na tom, že v pozícii jednoznačného favorita je Donald Trump.

V prieskumoch má podporu okolo 60 percent, kým druhý v poradí – guvernér Floridy Ron De Santis – dosahuje približne pätinu z toho.

Trumpova pozícia sa zdá neohrozená, no v posledných týždňoch počas kampane zažil niekoľko horších momentov. 77-ročný exprezident, ktorý ako jednu z hlavných línií útoku na 80-ročného Joea Bidena využíva jeho vysoký vek, mal viacero prerieknutí podobných tomu, za čo sa politikovi Demokratickej strany posmieva.

Napríklad si pomýlil názov mesta, v ktorom mal míting, a mylne tvrdil, že vo voľbách porazil Baracka Obamu.

Afrika: Do Kene bez víz

Keňa ruší víza pre obyvateľov všetkých štátov Afriky. Vláda tak chce podporiť biznis a cestovný ruch na kontinente a aspoň jednostranne začať plniť plán, ktorý si pred rokmi dal celý kontinent.

O čo ide: 55-miliónová Keňa je siedmy najľudnatejší štát v Afrike, na rovnakej priečke je aj z hľadiska veľkosti ekonomiky. Zároveň má dobrú strategickú polohu – má prístup k moru, susedí s viacerými veľkými krajinami a leží približne v strede kontinentu.

Bezvízové cestovanie by mohlo pomôcť kenskej ekonomike a vláda verí, že zároveň bude slúžiť ako inšpirácia pre ďalšie štáty.

Keňa však nie je prvou africkou krajinou, ktorá takýto krok urobila. Už v roku 2016 víza pre občanov všetkých štátov kontinentu zrušili Seychely, neskôr sa pridali aj Gambia a Benin.

Ani jedna z týchto krajín však nedosahuje strategický význam Kene.

Čo sa zmení: Víza sa zrušia od budúceho roka. Prezident Kene hovorí, že je najvyšší čas, aby si v Afrike uvedomili, aký dôležitý je vzájomný obchod a možnosť, aby sa ľudia, ale aj tovary a služby medzi krajinami pohybovali bez obmedzení.

K tomu však vedie ešte veľmi dlhá cesta a doterajšie plány dosiahnuť niečo, čo by sa podobalo európskej verzii slobodného trhu, zatiaľ na úrovni celého kontinentu zlyhali.

Dôvodom nie je len zložitá koordinácia či nepripravenosť mnohých štátov na takýto krok. Problémy sú aj praktické – vzdialenosti v Afrike sú násobne väčšie ako v Európe, infraštruktúra je výrazne horšia a aj letecké linky sú omnoho drahšie.

Čo bude ďalej: Bezvízový styk funguje napríklad medzi niektorými štátmi na západe kontinentu. Africká únia chcela dosiahnuť, aby to už v roku 2020 bolo na celom kontinente, no to sa nepodarilo.

Organizácia dokonca v roku 2016 prišla s projektom takzvaného afrického pasu, ktorý by mali všetci občania 55 členských štátov. Ani to zatiaľ nie je realitou.

Medzičasom sa však štátom Africkej únie podarilo dohodnúť aspoň na vytvorení zóny voľného obchodu, ktorá je najväčšia na svete. Zatiaľ však skôr na papieri ako v praxi.

A voľný pohyb po kontinente zostáva súčasťou vízie predstaviteľov Africkej únie. Je aj súčasťou strategického dokumentu organizácie Agenda 2063.

Latinská Amerika: Únosy z Kolumbie nezmizli

Prípad známeho futbalistu Luisa Díaza znovu upozornil na problém, ktorý roky trápi Kolumbiu. Hráčovi Liverpoolu v domovskej krajine uniesli rodičov.

O čo ide: Únosy ľudí sú v Kolumbii realitou roky. Veľký podiel na tom mali drogové kartely a ich boj so štátom aj medzi sebou a povstalecké skupiny.

Vrchol to dosiahlo na prelome tisícročí, keď sa únosy počítali v tisícoch. V roku 2000 to bolo vyše 3500 ľudí.

Odvtedy sa situácia výrazne zlepšila, vláda sa dohodla s povstalcami na zložení zbraní a v uplynulých rokoch sa počet únosov pohyboval medzi sto a dvesto. To je neporovnateľne menej ako pred 20 rokmi, ale stále viac, ako by to malo byť v bezpečnej krajine.

Čo sa zmenilo: Za prvý polrok 2023 uniesli 32 ľudí, vlani to od januára do konca júna bolo 23 unesených. Podľa kolumbijských vyšetrovateľov sú za väčšinu únosov zodpovední povstalci z ľavicovej organizácie ELN či bývalí členovia povstaleckého hnutia FARC, ktorí sa po dohode s vládou odmietli vzdať.

Dnes už viac ako o útoky na ideologických nepriateľov ide o formu, akou únoscovia z týchto organizácií získavajú peniaze na svoju činnosť.

Za únosom rodičov Luisa Díaza podľa kolumbijskej vlády stojí práve ELN. Pre krajinu je to veľmi zlá reklama. Do pátrania sa preto zapojili vojaci aj policajti a osobne ho komentoval aj prezident Kolumbie.

Luis Díaz je hviezdou FC Liverpool. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Díazových rodičov uniesli v sobotu. Jeho matku rýchlo pustili, no otca vzali na neznáme miesto. Futbalistova rodina žije na severe krajiny blízko hraníc s Venezuelou, preto je v hre aj možnosť, že Díazovho otca zobrali tam.

Únos znepokojil aj ľudí v jeho rodnom meste, kde Díaz trénoval mladých futbalistov. Na jeho podporu usporiadali sprievod, v ktorom žiadali, aby ho únoscovia prepustili.

Kolumbijská vláda hovorí, že robí všetko pre to, aby sa to stalo, a prehľadáva aj hornaté oblasti pri hranici s Venezuelou, no zatiaľ bez úspechu.

Meno týždňa: Princezná Leonor (Leonor de Todos los Santos de Borbón y Ortiz)

Princezná Leonor a jej otec kráľ Felipe VI. Foto – TASR/AP

Dedička španielskeho trónu dovŕšila 18 rokov a pri tejto príležitosti v utorok zložila slávnostný sľub na ústavu. Princezná Leonor už vďaka tomu môže aj oficiálne zastupovať svojho otca Felipeho VI., ak nebude schopný vykonávať funkciu kráľa.

Princezná zložila prísahu počas spoločného zasadnutia dolnej a hornej komory španielskeho parlamentu. Na ceremoniáli však chýbali viacerí politici, ktorí zastupujú krajnú ľavicu, či predstavitelia regionálnych separatistických strán z Katalánska alebo Baskicka. Tieto dve skupiny politikov predstavujú najväčších kritikov monarchie.

Očakáva sa, že Leonor sa od tohto momentu omnoho častejšie bude objavovať na verejnosti a aj pri oficiálnych povinnostiach. Otázkou je, o akú agendu sa bude zaujímať najviac. V máji ukončila dvojročný medzinárodný študijný program vo Walese a v lete nastúpila na trojročnú vojenskú školu v Zaragoze.

Foto týždňa

Bývalý poslanec Dominik Feri, ktorý bol považovaný za vychádzajúcu hviezdu českej politiky, je vinný zo znásilnení. Feri dostal tri roky väzenia, no proti rozsudku sa odvolal, a tak bude ešte rozhodovať vyšší súd.

Viac čítajte tu.