Denník N

Dôvodov na radosť máme menej, musíme ich hľadať aktívnejšie, hovorí laureátka Anasoft litery Soňa Uriková

Laureátka Anasoft litery 2023 Soňa Uriková. Foto N - Tomáš Benedikovič
Laureátka Anasoft litery 2023 Soňa Uriková. Foto N – Tomáš Benedikovič

Radosť a smútok sa zvyknú stavať do jasného protikladu, ale ja to tak nevnímam, tvrdí ocenená literárna autorka.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Na stretnutie prišla z Úradu vlády SR, kde ešte zatiaľ pracuje. Nielen preto, ale aj v súvislosti s jej vyjadrením pri preberaní ocenenia Anasoft litera sa politika obísť nedala.

Navyše aj témy, o ktorých Soňa Uriková vo svojich ocenených poviedkach píše, sú dnes navýsosť politické.

Nie je to tak, že by si ich preto vybrala. Jej východisko pri písaní je skôr osobné. Politikum z tých tém spravilo nastavenie spoločnosti. Ako to vníma?

Vaša prvá reakcia pri udelení ocenenia Anasoft litera bola, že za finančnú odmenu si dáte opraviť zuby. Znelo to ako vtip, ale dá sa to vnímať aj ako vyjadrenie k pozícii literárnej autorky. Zdá sa, že pri všetkom honore je u nás literárna cena aj formou sociálnej pomoci. Súvisel váš komentár aj s týmto?

Pred ceremoniálom som uvažovala, čo urobím, ak cenu získam. Chcela som to otvoriť nejakým vtipom. Ale áno, je za tým aj realita – nemám síce nejaké akútne problémy, ale viem, že ak sa chcem venovať svojmu zdraviu a zmeniť niečo k lepšiemu, tak to stojí peniaze. A to v štáte, v ktorom je na papieri zdravotníctvo zadarmo.

Vždy som si myslela, že pre autora je ideálne byť na voľnej nohe a venovať sa len písaniu. Ale pravda je taká, že u nás sa to nedá. Preto môže trvať aj desať rokov, kým niekto zosmolí knižku so siedmimi poviedkami. Autori musia pracovať a nie všetci majú také zamestnania, kde po ôsmich hodinách zatvoria dvere a môžu si robiť, čo chcú. Ktosi povedal, že keď mladý herec absolvuje VŠMU a dostane sa napríklad do Národného divadla, tak pokiaľ sa nič zlé neudeje, vyjde odtiaľ až nohami napred.

Spisovatelia a spisovateľky takúto možnosť nemajú. Jediný spôsob je mať kontrakty s vydavateľmi, dostávať honoráre či štipendiá vopred a z toho nejakým spôsobom žiť. Ale takto u nás fungujú asi piati alebo desiati ľudia. Čitateľský okruh nedokážeme nafúknuť, a preto sa ani nezvyšuje počet takýchto autorov. V takejto situácii by mal nastupovať štát, uvedomujúc si, že umenie a kultúra sú dôležité. A že ľudia, ktorí sa takejto činnosti venujú, chcú sa zlepšovať a nebodaj preraziť v zahraničí, potrebujú väčšiu podporu.

Foto – KK Bagala

Vaša kniha má názov Dôvod na radosť. A tak po udelení ceny rýchlo vznikol bonmot, že vy teraz dôvod na radosť máte. O postavách vašich poviedok sa to úplne povedať nedá. Radosť im skôr chýba alebo im ju niekto kazí. Povedali by ste, že v súčasnosti máme dôvodov na radosť dostatok alebo skôr deficit?

Radosť a smútok sa zvyknú stavať do jasného protikladu, ale ja to tak nevnímam. Zdá sa, že v súčasnosti máme viac dôvodov na smútok než na radosť. Ako dôležitejšie však vnímam, že dôvody na radosť musíme vyhľadávať aktívnejšie, než to bolo kedysi. Možno to súvisí s tým, že starnem. Keď som mala desať, pätnásť či osemnásť rokov, všetko bolo nové. Teraz už život prináša starosti, na ktoré treba myslieť. Úplná ľahkosť žitia nie je tak jednoducho dosiahnuteľná.

Súvisí to aj s tým, že posledný rok a pol sa profesijne venujem dianiu v tomto štáte a spolu s kolegyňami sa snažíme podporovať jeho demokratické smerovanie. Preto popri svojom umeleckom naladení musím rozumieť aj všetkým aktuálnym veciam, vidieť ich v súvislostiach a používať exaktné slová pri vyjadrovaní. Toto všetko mi veľa radosti do života neprinieslo.

Napriek tomu, keď sa za týmto obdobím obzriem, cítim radosť z toho, že sme spravili maximum a niečo sme malými krokmi dosiahli. V tom vidím fascinujúcu ambivalentnosť toho, z čoho môžeme mať radosť.

Vo vašich poviedkach zaznievajú témy, ktoré sú dnes jasne politické. Jednou z nich je rodina. Ide o základnú spoločenskú jednotku, ktorá poskytuje ochranu a zabezpečenie ľudských potrieb. Zároveň je táto bunka nabitá napätiami, spormi, niekedy dokonca násilím. Vo vašich poviedkach nemusí byť rodina len pokrvným zväzkom, ale aj združením blízkych ľudí. Čo pre vás teda znamená?

Uvažujem nad takzvanou family of choice či chosen family čiže rodinou voľby či vybranou rodinou. To je niečo, čo zrejme existovalo vždy, ale v súčasnosti je to koncept, ktorý sa mi veľmi páči. Človek si v istom bode uvedomí, že si môže vybrať, s kým trávi čas, kto ho ovplyvňuje, komu chce pomáhať a od koho prijme pomoc. Samozrejme, musí byť na to pripravený a mať to v sebe upratané.

U nás s rodinami úzko súvisí jeden negatívny aspekt, ktorý sa nachádza aj v mojej knihe

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Anasoft litera

Knihy

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie