Ochranári obnovujú vzácne slatinné jelšiny pri Plaveckom Petre, pomáhajú im bobry
Hanšpíle na Záhorí sú vzácnym typom rašeliniska, takzvanou slatinnou jelšinou. Rastie tu kriticky ohrozená orchidea hľuzovec Loeselov a ako na jedinom mieste na Záhorí tu žijú salamandry. Štátni aj neštátni ochranári sa teraz pokúšajú rašelinisko revitalizovať.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Západnú časť Malých Karpát oddeľuje od Záhorskej nížiny cesta druhej triedy a polia. Kedysi boli tieto oblasti prepojené. Dôkazom toho sú salamandry, ktoré raritne žijú v záhoráckom rašelinisku Hanšpíle neďaleko Plaveckého Petra. Až sem sa dostali potokmi z Malých Karpát, ktoré vytekali do voľnej krajiny. Salamandry teraz žijú pri prameňoch čistej vody, ktoré vytekajú spod pieskovej duny.
Hanšpíle sú na prvý pohľad nudná lokalita s jazierkom obrasteným vysokou trstinou, ktorá siaha až nad hlavu, a s jelšovým lesom, kde si dotrháte oblečenie na malinčí. Sú tu však ďalšie pozoruhodnosti, vďaka ktorým sa Hanšpíle dostali do projektu obnovy dvanástich vzácnych slovenských rašelinísk.
Rašeliniská patria k najpestrejším, no zároveň aj k najohrozenejším typom ekosystémov nielen na Slovensku, ale aj na celom svete. Zdravé rašelinisko viaže uhlík lepšie než les a prispieva tak k zmierneniu zmeny klímy. Zároveň zadržiava vodu a len pomaly ju uvoľňuje, čím predchádza vysušovaniu krajiny.
Projekt s názvom Ekodydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch revitalizuje najmä rašeliniská na Orave a v Tatrách, záhorácke iba jedno. Odbornú prácu robí Štátna ochrana prírody, mimovládna organizácia Inštitút aplikovanej ekológie Daphne, partnermi sú mesto Spišská Belá a NINA – Nórsky inštitút pre výskum prírody. Projekt je platený z Nórskych fondov a zo štátneho rozpočtu.
Na východný okraj vojenského priestoru, kde ležia Hanšpíle, sa dostaneme poľnou cestou popri rieke Rudava. Po oboch stranách cesty rastie trstina vyššia než my a Rudava je obyčajným, ako priamka rovným zregulovaným kanálom. Vo vojenskom priestore vyzerá úplne inak. Ako posledná nížinná divoká rieka na Slovensku tvorí prirodzené meandre a poskytuje tak vhodné podmienky na život zvierat aj rastlín, ktoré tu ostali ešte z doby ľadovej.
Pri prvom z jazierok
