Denník N

Nevina je tragédiou aj komédiou zároveň

Anna Javorková (Pani Zuckerová), Táňa Pauhofová (Rosa). Foto – Braňo Konečný
Anna Javorková (Pani Zuckerová), Táňa Pauhofová (Rosa). Foto – Braňo Konečný

Novinka Činohry SND nenásilne odpovedá problémom, ktorým súčasné Slovensko a ešte viac Európa, čelia.

Pri východe z divadla, po premiére, sa vždy oplatí započúvať do konverzácií. Potlesk po víkendovom predstavení Nevina v réžii Eduarda Kudláča trval dlho, tesne po ňom skupina žien odchádza s otázkou, či ostatným nie je z toho celého ťažko. Inde počuť túžbu, aby sa ľudia zamysleli nad slovami, ktoré na javisku odzneli. Pridáva sa presvedčenie, že aj keď tak urobia, nepochopia zmysel.

Správna protiotázka by bola: prečo by mali? Jedna z prvých novoročných inscenácií bratislavskej činohry neponúka odpovede. Je lyrickým a zároveň drsným zamyslením nad všetkým, čo nás odjakživa trápi. Nad všetkým, čo nedáva zmysel. Predsa ju však niečo odlišuje od zvyšku podobných diel. Náhľad na realitu, náhľad na každodenné bolesti, ktorými si prechádzame všetci a je jedno, či sme blízko k trápeniu postáv metaforicky, alebo ich preciťujeme do kosti. Takýto náhľad potrebuje každý. Nevina nie je dielo vo Veľkej sále Činohry SND, na aké sme zvyknutí. Je to moderný divadelný jazyk, ktorý spoločenskú otázku, a to nielen jednu, stlačil do maličkej, trojhodinovej poetickej a veľmi živej, umeleckej skúsenosti.

Tomáš Maštalír (Fadoul), Ľuboš Kostelný (Elisio).
Tomáš Maštalír (Fadoul), Ľuboš Kostelný (Elisio).

Poteší, keď sa na javisko Slovenského národného divadla dostáva téma, ktorá nie je ľahostajná súčasnosti. Ešte viac poteší, keď túto otázku spracuje režisér, ktorému tiež nie je jedno, v akom svete žije. Výsledkom je pohnutie k zamysleniu, moment, keď sa populistický balast navôkol zjednotí do jednoduchej pravdy, na ktorú sa pričasto zabúda – všetci sme ľudia a sme rovnakí. Keď už nie vizuálne, tak aspoň tým, po čom túžime. Riešime tie isté strachy a sme v rovnakých nepriechodných kútoch. Chorobný cynizmus nemá ďaleko od naivity a smrť je tiež len na pol ramena ďaleko od života. Koniec koncov, občas stačí krok a človek sa zachráni, niekedy je to zase naopak.

Áno, na javisku v SND sa tentokrát umiera. Umiera sa v takmer každej scéne, tak ako sa umiera každodenne v mori, ktoré je neustále v príbehu prítomné. Inscenácia má síce komplikovanú štruktúru, v ktorej sa striedajú ústredný príbeh so zdanlivo vedľajšími monológmi, no ide vždy o smrť. Občas ako vykúpenie, inokedy ako možnosť, raz dobrovoľnú, inokedy dobrovoľne odobranú.

Anna Javorková (Pani Zuckerová).
Anna Javorková (Pani Zuckerová).

Príbeh dvoch imigrantov na európskom pobreží nemusíme poznať podrobne, aby sme vytušili, že za ich osudom sa skrýva kopa trápenia a pod morom, po ktorom prišli, kopa mŕtvych. V texte nahrávanejšej žijúcej nemeckej dramatičky Dey Loher však vôbec nejde o nich. Niekde v pozadí, a občas aj otvorene, je prítomná ťaživá bezmocnosť ľudí, ktorí s vierou v iný život prichádzajú ako percento neutopených šťastlivcov. Prichádzajú však medzi ľudí, ktorí ich prekvapia rovnakými problémami.

Tu nejde o to, kto je z Juhu a kto zo Severu. Skôr o to, ako spolu komunikovať a ako vidieť zmysel v situáciách, keď už je v nedohľadne. Ako prijať fakt, že sa niekomu v relatívnom komforte chce skočiť z veže a niekomu, kto si prešiel peklom v chudobe, sa chce nadovšetko žiť. Ako pracovať s náhodou, ktorá so sebou v jeden deň prinesie nevyžiadaný pocit viny a na druhý nám do cesty prinesie Boha. Boha v igelitke, v podobe peňazí. A ako sa vysporiadať s nádejou, ktorú sme vložili do jedného vytúženého cieľa a ten napriek všetkej snahe ostal nesplniteľný. A na záver, ako pochopiť absurdný optimizmus, ktorý človek má aj vtedy, keď je na hrane?

To sú zlomky myšlienok, s ktorými človek z hľadiska odchádza. Krásna, minimalistická scéna Evy Kudláčovej Rácovej a hudba Martina Burlasa im dodáva tú najlepšiu pôdu. Vďaka tomu, že javisko neťažia žiadne rekvizity, ani nás neťaží staromódna divadelná túžba vytvoriť čo najviac uveriteľnú realitu. Nevina nemá ani realistické dialógy, hoci sú veľmi racionálne a často by bolo vhodné ich trikrát prepočúvať, aby sa nám slová pospájali do všetkých zmyslov, ktoré nosia.

scena

Práve priznaná snovosť a jemná lyrika dodáva dielu rozprávkovú mystiku, v ktorej nemusíme nutne uveriť všetkému, čo postavy hovoria a prežívajú, ale môžeme hľadať pocity. A je isté, že tieto pocity už každý z nás aspoň raz v živote mal. Nemusel k tomu prežiť expresívne situácie, ako sú smrť aj vražda, tie sú len hyperbolou toho, čo nás drží pevne v neistote. Existenciálne dilemy, riziká, ktoré prinášajú podobenstvo s matkami masových vrahov, s osamelou ženou, ktorá nemá nikoho, s imigrantmi, ktorými sme nikdy neboli, ale občas sme predsa vnímali túžbu po domove, ktorý je bohvie kde. Nachádzame sa aj v tých najbizarnejších pocitoch a v tejto inscenácii sa neraz dokazuje, že ľudská empatia je nevyspytateľná a niekedy sa vyjadrí smerom, ktorý na sklonku dňa sami zavrhneme.

Nevina je, aj nie je spoločenskou drámou. Dokonca je tragédiou a komédiou v jednej línii. Pretože práve tie hraničné pocity, ktoré nás k tragédii ženú, môžu byť občas tie prosté a smiešne. Ťaživé dialógy môžu doznievať až skeptickou radosťou, to, že často nevieme, kam ďalej, prináša tú číru iróniu života. Možno budete dokonca z predstavenia odchádzať s úsmevom. Možno budú niektorí diváci svoj úsmev skrývať, lebo to sa po toľkých smrtiach nepatrí.

Ale práve o tom je všetko, čo javisko SND túto sezónu skvostne prinieslo. O vnútorných pohyboch, ktoré nie sú regulovateľné tým, či sme v divadle, alebo práve na ceste do samoobsluhy. Či sme opití, alebo triezvi. Takisto nemôžeme regulovať, kedy sa nás pocity, ktoré herci SND v Nevine výborne stvárňujú, zmocnia. Takisto sa za ne budeme občas hanbiť. A potom sa zasmejeme vtedy, keď sa to vonkoncom nehodí.

Zuzana Fialová (Absolut).
Zuzana Fialová (Absolut).

Takíto však budeme bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzame a kam smerujeme. Pocity a ľudskosť alebo jej nedostatok neprichádzajú s tým, čomu sme predurčení. A práve v tom tkvie vzácnosť a krása poetického textu nemeckej autorky, ktoré SND uviedlo práve v časoch polarizovanej spoločnosti a rastúceho nepochopenia medzi ľuďmi. Nerieši atribúty, ktoré niekto získa cestou cez more alebo cestou do práce. Rieši tie, ktoré v ňom prežívajú vďaka tomu, že je človek. SND nenásilne odpovedá problémom, ktorým súčasné Slovensko, a ešte viac Európa, čelí. Dileme ľudskosti, ktorú tvorcovia Neviny okresali na úplný, krehký základ. Pritom nepoložili žiadne nové otázky, iba osviežili tie, na ktoré sa ľahko zabúda. A to je dobrá práca.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie