Denník N

Tisíce detí zobrali z rodín pre záškoláctvo a chudobu, polovica mohla ostať doma

Organizácia Úsmev ako dar skúmala, prečo štát berie deti z rodín. Nie je to príjemné čítanie. Foto - TASR
Organizácia Úsmev ako dar skúmala, prečo štát berie deti z rodín. Nie je to príjemné čítanie. Foto – TASR

Do detských domovov sa čoraz častejšie dostávajú staršie rómske deti. Záujem o slovenské deti majú zo zahraničia najviac v Taliansku, vo Švédsku a v Holandsku.

Záškoláctvo a extrémna chudoba. To sú najčastejšie dôvody, pre ktoré odoberajú sociálne úrady rodičom deti.

V rokoch 2008 až 2013 zobrali sociálni úradníci z rodín vyše 22-tisíc detí. Presné počty za minulý rok ešte na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) nepoznájú.

„Sociálna kuratela neberie deti, ale sprostredkúva náhradnú starostlivosť pre tie deti, ktoré nemôžu žiť vo svojom biologickom alebo inom sociálnom prostredí,“ zdôrazňuje Jana Lukáčova, hovorkyňa ústredia.

Keby s rodinami pracovali

Šéf charitatívnej organizácie Úsmev ako dar Jozef Mikloško to vidí výrazne inak. Úradníkov podľa neho je za čo kritizovať.

Mimovládka spolu s Trnavskou univerzitou a Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny urobila v rokoch 2006, 2007, 2010 a 2013 výskumy na vzorke dvetisíc odobratých detí a sociálnych pracovníkov, v ktorých zisťovala, kde, komu a prečo berie sociálna kuratela deti ich rodičom.

„Detské domovy sú preplnené, viac ako polovica detí by sa mohla vrátiť domov, keby sociálni pracovníci lepšie pracovali s rodinou,“ tvrdí Jozef Mikloško.

pocet vynatych deti


Staršie zanedbané deti

Z výskumu vyplýva, že tretina chovancov v detských domovoch je tam preto, lebo rodičia sa o nich nedokázali ekonomicky postarať.

Mikloško upozornil, že počet takýchto rodičov narastá. Ide najmä o mladé rodiny žijúce pod hranicou chudoby a slobodné matky.

Tým sa mení aj skladba detských domovov, kam čoraz viac umiestňujú staršie rómske deti. „Tento trend trvá približne desať rokov,“ vysvetľuje Mikloško.

Sociálni pracovníci napísali v dotazníkoch pri výskume ako najčastejší dôvod odňatia detí záškoláctvo. Tesne za tým nasleduje nejasná skupina „iné“ a potom nasledujú strata bývania rodičov, alkoholizmus matky, zlý zdravotný stav rodičov, podvýživa.

Najviac prípadov mali v Košickom a Prešovskom kraji, najmenej v Bratislavskom a Žilinskom kraji. Počet odobratých rómskych detí sa za skúmané obdobie zdvojnásobil.

Zdroj: Úsmev ako dar n.o, ÚPSVaR 2013

 

„Kategória iné znamená extrémnu chudobu alebo životné podmienky, ktoré podľa názoru sociálneho pracovníka nie sú pre dieťa vhodné,“ vysvetľuje Ida Želinská, bývalá šéfka úradu práce v Bratislave.

Aj ona hovorí, že pri lepšej práci s problémovými rodinami by v detských domovoch nemusela byť polovica detí.

„Koľkokrát príde sociálny pracovník za tou rodinou, ako počúva to dieťa a rozpráva sa s ním osamote alebo v prítomnosti rodičov?“ pýta sa Želinská.

Tvrdá kuratela

Výskum ohrozených rodín ukázal, že úradník sa rozpráva s dieťaťom v priemere dva až tri razy, než navrhne súdu jeho zaradenie do náhradnej starostlivosti.

Podľa bývalej riaditeľky bratislavského detského domova Želinskej to je veľmi málo.

„Niekedy im zase dá nesplniteľnú úlohu, ako napríklad nájsť si v krátkom čase trvalú prácu,“ hovorí.

Dieťa z takejto rodiny potom z jej skúseností v detskom domove rezignuje na svoju budúcnosť. „Apatia je to najväčšie peklo, ktoré môže dieťa zažiť,“ dodáva Želinská.

Zdroj: Úsmev ako dar n.o, ÚPSVaR 2013

Róm z Prešovského alebo Košického kraja vo veku medzi siedmym až pätnástym rokom, ktorý navštevuje špeciálnu školu a po dovŕšení plnoletosti sa vráti k svojej rodine alebo býva v podnájmoch a nemá stabilnú prácu.

Taká je charakteristika priemerného chovanca v detskom domove na Slovensku a profesionálnych rodinách.

Dve tretiny z chovancov detských domovov trpia nejakou formou postihnutia, je tam sociálny aj mentálny hendikep.

 

Osobitou kapitolou sú adopcie.

„Najčastejšie si žiadajú dieťa do šesť mesiacov, už trojročné deti sú pre profesionálnych rodičov komplikáciou, lebo sú citovo plochšie a musí sa s nimi komunikovať iným spôsobom.“ vysvetľuje Želinská s tým, že špecifickou požiadavkou býva, aby dieťa nemalo rómsky pôvod a väzby na pôvodnú rodinu.

„Nerozumiem, ako túto požiadavku môže úradníčka akceptovať, keď etnické štatistiky nevedieme,“ hnevá sa.

V období rokov 2006 – 2013 žilo v ústavnej starostlivosti takmer 37-tisíc detí, adoptovať sa podarilo tritisíc z nich.

Zdroj: Úsmev ako dar n.o, ÚPSVaR 2013

Slovenské deti už chcú aj vo Švédsku

Deti, o koré nie je záujem doma, sa dostávajú na adopciu do zahraničia. Mimo Slovenska našlo svoju rodinu za rovnaké obdobie, teda šesť rokov, viac ako štyritisíc detí.
Väčšinu detí za celé toto odobie zverili do Talianska, v posledných dvoch rokoch sa však najčastejšie o naše deti zaujímajú už zo Švédska a z Holandska.

„V budúcom mesiaci zároveň očakávame aj prvé žiadosti z Andorry a Portugalska,“ vraví Katarína Štukovská z Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC).
Na adopciu do zahraničia môžu dieťa poslať šesť mesiacov po tom, ako oň neprejaví záujem žiaden pár zo Slovenska.

Aj v zahraničí slovenským párom odoberajú deti. Vo Veľkej Británii to je v posledných rokoch dokonca vyše sto prípadov.

Veľkú mediálnu pozornosť vzbudil u nás prípad rodiny Boórovcov, ktorej pri návrate s deťmi pred britskou sociálkou asistovali aj slovenské úrady. Na začiatku boli obvinenia zo zneužívania detí, ktoré sa nikdy definitívne nepotvrdili.

Vlani zase britský súd povolil adopciu dvoch rómskych chlapcov slovenských rodičov homosexuálnemu páru.

Slováci zamykali deti do pivnice

„Dôvodom odobratia detí je takmer vždy zlyhanie rodičov v ich výchovnej funkcii,“ uznáva šéfka CIPC Andrea Císarová.

Medzi najvážnejšie príklady, prečo úrady vzdali Slovákom deti, patrí zamykanie a spútavanie detí do pivnice, opustenie detí, násilie, zanedbávanie hygieny a zanedbávanie povinnej školskej dochádzky.

Rodičia týchto detí sú tiež drogovo závislí a trestaní.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie