Sudcovia niekedy musia chodiť za ľuďmi, o ktorých rozhodujú. Štát nás dostatočne nechráni, hovoria členovia súdnej rady

Minulotýždňová streľba z plynovej pištole na sudkyňu mestského súdu v Bratislave ukázala, že sudcovia a sudkyne môžu pri výkone funkcie čeliť aj tomuto typu nebezpečenstva.

Štyria členovia súdnej rady odsúdili útok a kritizovali štát, že nedostatočne chráni ústavných činiteľov. K ich vyjadreniu sa neskôr pridalo ďalších sedem predstaviteľov rady.

Prípad verejnosti odhalil aj to, že sudcovia a sudkyne niekedy musia osobne ísť za ľuďmi, o ktorých prípadoch rozhodujú. Nejde len o doručenie súdnej zásielky, týka sa to napríklad aj rozhodovania o svojprávnosti.

Keď človek nereaguje, sudkyňa musí ísť za ním

To sa stalo aj v prípade z Albrechtovej ulice. Išlo o poručenskú sudkyňu, ktorá do bytu v bratislavskom Ružinove prišla vykonať takzvané vzhliadnutie – úkon, ktorý musí sudca alebo sudkyňa spraviť, keď rozhoduje o niečej spôsobilosti.

Jednoducho povedané, musí osobu vidieť na vlastné oči. „Inštitút vzhliadnutia slúži na reálne oboznámenie sa súdu s osobou, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná,“ píše sa v dôvodovej správe Civilného mimosporového poriadku.

Ako hovorí jedna z iniciátoriek výzvy a členka súdnej rady Marcela Kosová, sudca poručenského súdu bežne vykonáva úkony sám.

55-ročný muž, ktorý na sudkyňu vystrelil, má obmedzenú spôsobilosť a má pridelenú opatrovníčku, v tomto prípade svoju mamu. Súd mal podľa Kosovej informácie, že ani jeden z dvojice nevychádza z bytu a opatrovníčka si neplní povinnosti. Keďže nereagovali na predvolania, sudkyňa mala povinnosť zistiť skutočný stav priamo na mieste.

Práve to bol podľa Kosovej dôvod, prečo tam sudkyňa šla, aj keď mala pri sebe aj súdnu zásielku.

„Kolegyňa v tomto prípade doručenie súdnych zásielok mala vykázané pre nepreberanie zásielok alternatívnym spôsobom, a to cez úradnú tabuľu súdu. Mala ich síce pri sebe, ale to nebol primárny dôvod, pre ktorý tam išla,“ vysvetľuje.

Poručenská sudkyňa pre Hospodárske noviny povedala, že sa pred dverami bytu opakovane a nahlas predstavila ako sudkyňa s tým, že ak jej neotvoria, bude musieť zavolať políciu. Po niekoľkých minútach sa dvere otvorili a muž spoza dverí vystrčil zbraň.

„Pištoľ mierila k mojim nohám, konkrétne na ľavú stranu od mojich nôh. Bola to sekunda, odohralo sa to veľmi rýchlo,“ povedala sudkyňa Michaela Pacherová. Muž vypálil, výstrel však sudkyňu minul a ona stihla ujsť a zavolať políciu.

Zásielky musí výnimočne doručiť sám sudca

Kosová dodáva, že sudca bežne súdne zásielky nedoručuje, výnimočne sa to však môže stať. Týka sa to napríklad prípadov, keď ide o civilné mimosporové konanie, ako to bolo aj tentoraz.

Súd môže požiadať, aby súdnu zásielku doručil Policajný zbor. „V praxi však často – aj v trestnom konaní – narážame na problémy s doručovaním spôsobené zrejme personálnou poddimenzovanosťou polície,“ hovorí Kosová. Niekedy súdu príde odpoveď, že policajtom na klopanie nikto neotváral alebo nemá na zvončeku meno a že ani susedia osobu nepoznajú.

Inokedy zase policajti hneď povedia, že sú príliš vyťažení na to, aby zásielku doručili, dodáva Kosová.

Sudkyňa v tomto prípade podľa Hospodárskych novín žiadala o pomoc a súčinnosť obvodné oddelenie polície aj mestskú časť Ružinov, no neúspešne. Miestny úrad Ružinov Denníku N potvrdil, že sa na nich obrátil súd so žiadosťou o vykonanie sociálneho šetrenia, pracovníci úradu však neuspeli.

Policajné prezídium povedalo, že príslušný útvar Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II neeviduje od mestského súdu žiadnu žiadosť o súčinnosť v súvislosti s úkonmi, ktoré sudkyňa riešila v deň, keď došlo k útoku.

Nárok na ochranu majú len sudcovia Špecializovaného trestného súdu

Iniciátori spomínaného vyhlásenia sa zhodujú, že ochrana sudcov je na Slovensku nedostatočná.

„Ochrana je zo zákona poskytovaná výlučne sudcom Špecializovaného trestného súdu,“ hovorí sudkyňa Ayše Pružinec Eren. Ani títo sudcovia však nemajú stálu ochranu.

„Iba ak sudcovi niečo konkrétne hrozí alebo sa už niečo stane a je mu ad hoc pridelená,“ vysvetľuje Kosová. Keď sa prokurátor alebo obžalovaný odvolá proti rozsudku ŠTS, vec putuje na Najvyšší súd. Trestní sudcovia Najvyššieho súdu však už ochranku nemajú, zdôrazňuje Pružinec Eren.

Ochranu teda nemajú zabezpečenú ani poručenskí sudcovia, ktorí, ako vysvetľuje Pružinec Eren, „prichádzajú dennodenne do styku s emocionálne vypätými rodičmi a osobami s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony“.

„Zároveň považujem za nutné uviesť, že osoby obmedzené na spôsobilosti nie sú nikým monitorované,“ dodáva. Informácia o tom, že má niekto obmedzenú spôsobilosť, sa vyznačuje v občianskom preukaze. Nedeje sa to však automaticky, a preto by sa o to mal postarať opatrovník. Ak to však neurobí, štátne orgány nemajú pri stretnutí s takouto osobou ako vedieť, že má obmedzenú spôsobilosť, hovorí Pružinec Eren.

Podľa ďalšej iniciátorky výzvy Dany Jelinkovej Dudzíkovej štát nezabezpečuje sudcom zdravé a bezpečné pracovné podmienky spojené s vyššou rizikovosťou ich práce.

„A to počnúc opatreniami na zabezpečenie pravidelných zdravotných prehliadok a zdravotnej starostlivosti pre sudcov cez zvýšenú ochranu osobných údajov sudcov, napríklad vo verejných registroch, až po hladké a bezproblémové zabezpečenie asistencie pri rizikových úkonoch s predvídateľnými komplikáciami, tzv. asistencie na telefón,“ vysvetľuje a poukazuje na nízky rozpočet súdnictva.

„Sudcovia sa s tým museli naučiť žiť a pracovať, preto som osobne nikdy nemala pocit bezprostredného ohrozenia alebo som ho možno len nevnímala, či si to nepripúšťala. Alebo som mala šťastie,“ hovorí Kosová.

Ministerstvo vnútra uviedlo, že sudcom Špecializovaného trestného súdu je poskytovaná osobná bezpečnosť pri vymenovaní, nevysvetlilo však, čo presne to znamená. Ostatní sudcovia môžu požiadať o ochranu, musia však byť zistené závažné bezpečnostné riziká a žiadosť musí schváliť minister vnútra.

Štvrtý iniciátor výzvy členov súdnej rady Peter Šamko na otázky odpísal, že sa plne stotožňuje s odpoveďami svojej kolegyne Kosovej.

Ministerstvo spravodlivosti na otázky nereagovalo.

Útokom verejnosti a politikov čelia ústavní činitelia aj menšiny

Členovia súdnej rady v tlačovej správe vyzvali ľudí, aby nešírili verejné aj neverejné nenávistne prejavy voči predstaviteľom súdov, ktoré môžu niekoho podnietiť do použitia násilia.

Nenávisť na sociálnych sieťach začala polícia intenzívne riešiť počas tretej vlády Smeru. Vznik novej policajnej jednotky zloženej z elitných vyšetrovateľov oznámil 1. februára 2017 osobne premiér Robert Fico. Reagoval na členov Ľudovej strany Naše Slovensko Mariana Kotlebu a ich hliadky vo vlakoch, s ktorými si štát vtedy nevedel poradiť.

Fico sa pritom len niekoľko dní predtým v politických debatách hanlivo vyjadroval na adresu členov rómskej menšiny, v politickej debate použil slovo „Cigán“. Svoju predvolebnú kampaň v roku 2016 zase postavil aj na vyvolávaní strachu z moslimských utečencov, ktorých plošne označil za potenciálnych teroristov.

Pred parlamentnými voľbami 2023 sa už z pozície opozičného poslanca Fico viackrát vyhrážal vyšetrovateľom, prokurátorom a sudcom, že keď bude Smer znovu pri moci, budú ich stíhať a pôjdu do väzenia za to, ako rozhodujú o kedysi vplyvných obvinených. Poslancovi Smeru Ľubošovi Blahovi zase musel súd prikázať, aby prestal šíriť lži o prezidentke Zuzane Čaputovej. Blahovu rétoriku, že prezidentka je americká agentka, šíril aj Fico.

Nenávistným prejavom a vyhrážkam čelil vlani aj sudca Marek Fila, keď rozhodol, že dnes už odsúdený Dušan Dědeček nepôjde do väzby po tom, čo na zastávke Zochova opitý autom zabil päť ľudí.

Niektorí politici a verejné osoby dlhodobo šíria nenávisť a dezinformácie aj voči LGBTI+ ľuďom. Páchateľ teroristického útoku pred barom Tepláreň, pri ktorom zomreli Matúš Horváth a Juraj Vankulič, spísal manifest plný dezinformácií o tom, že LGBTI+ ľudia predstavujú existenčnú hrozbu pre civilizáciu.