Denník N

Maľuje obrazy plné neporiadku sveta

Erik Šille. Foto - Tomáš Benedikovič
Erik Šille. Foto – Tomáš Benedikovič

Utorkové noviny ilustrujú maľby Erika Šilleho. Väčšinou sú nápadne farebné a zvádzajú k predstave, že je na nich niečo pozitívne, no pritom je to celkom naopak.

Maľuje presne tak ako rozpráva. Nedá sa mu len tak ľahko skočiť ani do reči, ani do obrazu. Na jeden nádych vyčerpá otázku aj so siedmimi možnými podotázkami a pocit bezradnosti zo života v tejto krajine dokáže vtesnať do plátna, čo by sa vám zmestilo doma nad gauč. Jeden zásadný rozdiel medzi ním a jeho maľbami je akurát ten, že kým s Erikom Šillem by ste sa vedeli doma na gauči rozprávať aj hodiny, niektoré z jeho obrazov by ste do svojich dverí možno ani nevpustili.

Je v nich všetko. Všetok ten „spoločenský bordel“, ako to nazýva. Stále sa pritom aktualizuje o nové informácie ako weby spravodajských služieb alebo ako ulice o nové pútače a bilbordy. „Neviem to zastaviť, vždy mi to tam vlezie. Všetka tá špina. Už chcem, aby ten obraz raz ostal čistý, ale potom prídem do ateliéru a neviem si predstaviť, že by som namaľoval bezpohlavný, beznázorový svet,“ hovorí.

Napriek tomu, alebo skôr práve preto má teraz na stene v ateliéri čerstvo dokončený portrét čierneho kohúta a kormorána. Žiadne heslá, žiadne informačné šumy, žiadne surreálne spletité príbehy postmoderného sveta. Čisté, jednoduché portréty. „Rástlo mi to už cez hlavu. Oddychujem pri nich, ale samého ma to mätie, neviem sa uspokojiť s tým, že namaľujem niečo, čo by malo byť len pekné.“

Amethyst deceivers, 2011 / 170 x 190 cm.
Amethyst deceivers, 2011/170 x 190 cm.

Boh nás ochraňuj, 2012 / 150 x 170 cm.
Boh nás ochraňuj, 2012/150 x 170 cm.

Plavba Dunajom 2014 / 150 x 190 cm /
Plavba Dunajom, 2014/150 x 190 cm.

News, 2011 / 200 x 200 cm /
News, 2011/200 x 200 cm.

Burial, 2011 / 120 x 120 cm /
Burial, 2011/120 x 120 cm.

Poháňa ho konflikt

Pekne pritom zatiaľ vyzerá celý rok, ktorý má pred sebou. O mesiac otvára výstavu vo Viedni, vzápätí letí na mesačný rezidenčný pobyt na Bali, chystá sa na veľtrhy s novými galériami a na jeseň by mala vyjsť rozsiahlejšia kniha mapujúca jeho doterajšiu tvorbu. „Teším sa, zdá sa, že to bude zaujímavý rok. Len koľko špiny sa ešte dozvieme do volieb, toho sa desím,“ obracia späť na prácu.

Minulý rok bol na ňu dostatočne výživný – na špinu. Napokon, všetka je skoncentrovaná v priam ťažko stráviteľnej sérii Anatómia bezradnosti, ktorou Erik Šille ukončil rok. Ešte stále ju môžete vidieť na výstave v bratislavskej galérii Krokus. Na tri mesiace sa vtedy zatvoril do ateliéru a intenzívne maľoval iba detaily na vnútornostiach, popretkávané zárodkami detí, stromov a sloganmi typu Chleba a soľ, My sme tu doma, Likviduj a Rabuj.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie