Denník N

Maľuje obrazy plné neporiadku sveta

Erik Šille. Foto - Tomáš Benedikovič
Erik Šille. Foto – Tomáš Benedikovič

Utorkové noviny ilustrujú maľby Erika Šilleho. Väčšinou sú nápadne farebné a zvádzajú k predstave, že je na nich niečo pozitívne, no pritom je to celkom naopak.

Maľuje presne tak ako rozpráva. Nedá sa mu len tak ľahko skočiť ani do reči, ani do obrazu. Na jeden nádych vyčerpá otázku aj so siedmimi možnými podotázkami a pocit bezradnosti zo života v tejto krajine dokáže vtesnať do plátna, čo by sa vám zmestilo doma nad gauč. Jeden zásadný rozdiel medzi ním a jeho maľbami je akurát ten, že kým s Erikom Šillem by ste sa vedeli doma na gauči rozprávať aj hodiny, niektoré z jeho obrazov by ste do svojich dverí možno ani nevpustili.

Je v nich všetko. Všetok ten „spoločenský bordel“, ako to nazýva. Stále sa pritom aktualizuje o nové informácie ako weby spravodajských služieb alebo ako ulice o nové pútače a bilbordy. „Neviem to zastaviť, vždy mi to tam vlezie. Všetka tá špina. Už chcem, aby ten obraz raz ostal čistý, ale potom prídem do ateliéru a neviem si predstaviť, že by som namaľoval bezpohlavný, beznázorový svet,“ hovorí.

Napriek tomu, alebo skôr práve preto má teraz na stene v ateliéri čerstvo dokončený portrét čierneho kohúta a kormorána. Žiadne heslá, žiadne informačné šumy, žiadne surreálne spletité príbehy postmoderného sveta. Čisté, jednoduché portréty. „Rástlo mi to už cez hlavu. Oddychujem pri nich, ale samého ma to mätie, neviem sa uspokojiť s tým, že namaľujem niečo, čo by malo byť len pekné.“

Amethyst deceivers, 2011 / 170 x 190 cm.
Amethyst deceivers, 2011/170 x 190 cm.

Boh nás ochraňuj, 2012 / 150 x 170 cm.
Boh nás ochraňuj, 2012/150 x 170 cm.

Plavba Dunajom 2014 / 150 x 190 cm /
Plavba Dunajom, 2014/150 x 190 cm.

News, 2011 / 200 x 200 cm /
News, 2011/200 x 200 cm.

Burial, 2011 / 120 x 120 cm /
Burial, 2011/120 x 120 cm.

Poháňa ho konflikt

Pekne pritom zatiaľ vyzerá celý rok, ktorý má pred sebou. O mesiac otvára výstavu vo Viedni, vzápätí letí na mesačný rezidenčný pobyt na Bali, chystá sa na veľtrhy s novými galériami a na jeseň by mala vyjsť rozsiahlejšia kniha mapujúca jeho doterajšiu tvorbu. „Teším sa, zdá sa, že to bude zaujímavý rok. Len koľko špiny sa ešte dozvieme do volieb, toho sa desím,“ obracia späť na prácu.

Minulý rok bol na ňu dostatočne výživný – na špinu. Napokon, všetka je skoncentrovaná v priam ťažko stráviteľnej sérii Anatómia bezradnosti, ktorou Erik Šille ukončil rok. Ešte stále ju môžete vidieť na výstave v bratislavskej galérii Krokus. Na tri mesiace sa vtedy zatvoril do ateliéru a intenzívne maľoval iba detaily na vnútornostiach, popretkávané zárodkami detí, stromov a sloganmi typu Chleba a soľ, My sme tu doma, Likviduj a Rabuj.

„Dokonca sa ma ktosi spýtal, či sa s tými názormi stotožňujem. A pritom je to presne naopak – niektoré z nich by som nikdy nevyslovil, hanbil by som sa,“ hovorí Erik Šille. Obrazy sú filtrom, zachytávajú všetko, čo sa deje okolo. „Som z toho znechutený, šokovaný, že aj tí, čo u nás boli kedysi prenasledovaní, sú dnes schopní hľadať nových nepriateľov a prenasledovať ich. A cítim bezradnosť – najmä v súvislosti s nacionalistickými tendenciami. Keď vidím pochodovať chlapcov, tak sa desím, že naša spoločenská pamäť je príliš krátkodobá. Zdá sa mi, že ľudia sú čoraz militantnejší.“

Uvažuje, že by na to mohol ísť aj inak a aspoň vo svojich obrazoch vytvárať svet, kde veci fungujú inak, ale nejde mu to. „Moje maľby nie sú o neopakovateľnej emócii ani o geste a dajú sa pomerne jednoducho interpretovať. To, či sú pekné, je pre mňa absolútne druhoradé. Dôležitý je pre mňa konflikt, on je motorom, čo rozhýbava štetce. Podobne to funguje v hudbe. Sú hudobníci, ktorí robia skvelé kompozície, dobré melódie a ľúbozvučné pesničky. Ale mňa napríklad málokto oslovuje viac než Karel Kryl, ktorého texty mi dnes znejú stále aktuálnejšie. Ak by aj urobil nejaký vianočný album, zrejme by to nebol ten, ktorý by som počúval.“

Buď opatrný, 2015 / 21 x 29 cm /
Buď opatrný, 2015/21 x 29 cm.

Home, 2014 / 21 x 28 cm /
Home, 2014/21 x 28 cm.

the adventures of Junshi and Stillborn 7 2013 / 19 x 28 cm /
the adventures of Junshi and Stillborn 7, 2013/19 x 28 cm.

Looking for a new planet 2014 / 140 x 160 cm /
Looking for a new planet, 2014/140 x 160 cm.

Rooster / mr.bird 2/ 2016 / 190 x 220 cm /
Rooster/mr.bird 2/, 2016/190 x 220 cm.

Biele plátno

Portréty čiernych operencov v jeho ateliéri sú medzifázou, bezpečným územím, nehrozí, že ich zahltí každodenná realita internetu, ale možno sú i začiatkom niečoho celkom nového.

„Každá maliarska téma ku mne prichádza inak. Predošlá séria Spiaca voda vznikla na základe príbehu, ktorý som započul v rádiu a potom si ho prečítal v knihe. Nabalilo sa na to množstvo ďalších asociácií a podobne to išlo aj v Anatómii bezradnosti.“ Stala sa z nej až akási ilustrácia či karikatúra súčasnosti. Je pevne zviazaná s týmto miestom a časom, živelná a prehustená.

„Sám som už mal problém pozerať sa na tie obrazy po dokončení, bolo to ako horúčka, ktorá ma vyčerpala,“ hovorí Šille. Rozpracovanú mal dokonca i tému imigrantov, sériu mal takmer celkom pripravenú, no potom od nej upustil. Zaujal ho osud ľudí, ktorí z rôznych príčin opúšťajú svoj domov, no potom prevážila zlosť, nenávisť a všetky tie vyhrotené názory, ktoré ich prevalcovali. „Navyše, zdalo sa mi, že by to bolo akési priživenie sa na téme a do toho som nechcel ísť.“

Aj preto začal nový rok s portrétmi vtákov a s uvažovaním nad tým, ako a čo by vlastne maľoval, keby k nemu témy neprichádzali zvonka, keby nespracúval stále tie temné plytké vody, ku ktorým ho to v maľovaní ťahá. Už niekoľko dní skicuje, robí poznámky a hľadá. „Hľadám čistotu, ale stále je to zanesené.“ Hovorí, že možno to súvisí s novými začiatkami, ktoré prežíva, alebo s pretlakom udalostí posledného roka. Prvýkrát by však chcel vypustiť všetok ten neporiadok z dohľadu a namaľovať obraz nezaprášený svetom.

Okrem iného aj preto, lebo po rokoch cíti, že sa už v ňom začal usadzovať. „Som pozitívny človek, ale neustále si svoje obrazy nosím v hlave, večer s nimi idem spať a ráno sa s nimi budím. Bojím sa, že už sa to vlastne ani nedá – prísť k plátnu akoby nanovo, bez skúsenosti života v Bratislave, na Slovensku, bez skúsenosti maľovania tém tak, ako som to robil doteraz. Automaticky sa mi vybaví napríklad motív s postavičkami Pa a Pi, ako sa hrajú v nejakom prekryštalizovanom svete, ale to by opäť bola len irónia, reklamný jazyk, kde všetko svieti, bliká a ja to hneď preberám a spracúvam. Ale to nie je správna cesta, musím na to ísť inak. Namaľovať len niečo pekné, to tiež nejde, a navyše, ja nehľadám jeden obraz, ale celú sériu, ktorá bude vychádzať iba zo mňa a budem s ňou vedieť žiť. Zatiaľ však stále vidím iba biele plátno. Čo tam položím? Kto ten obraz bude viesť? Sám som zvedavý.“

Firefox, 2013 / 140 x 150 cm.
Firefox, 2013/140 x 150 cm.

Boh nás ochraňuj, 2012 / 150 x 170 cm.
Boh nás ochraňuj, 2012/150 x 170 cm.

Erik Šille. Foto N – Tomáš Benedikovič
Erik Šille. Foto N – Tomáš Benedikovič

Erik Šille (1978)

absolvoval Vysokú školu výtvarných umení, 4. ateliér maľby prof. Ivana Csudaia. V roku 2006 sa stal držiteľom Ceny Igora Kalného na IV. Zlínskom salóne mladých, je víťazom súťaže VÚB Maľba a laureát Ceny Tatra Banky Mladý tvorca 2010. V jeho maľbách je prítomná inšpirácia populárnou kultúrou, komerciou, pop-artom, komiksom, grafitmi, jazykom reklamy a marketingu.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Umelecké noviny

Kultúra

Teraz najčítanejšie