Denník N

Ako v Hrhove dostali deti z osád do škôl

Erik Šille: Cesta Dunajom.
Erik Šille: Cesta Dunajom.

V čase, keď štát ruší špeciálnu školu, kde zo žiakov robili mentálne retardovaných, núka starosta návod na pomoc deťom z osád. Hlavne nech neposúvajú deti do špeciálnych škôl, keď tam nepatria.

Simona Kandráčová má 24 rokov, vysokoškolské vzdelanie a robotu, ktorá ju baví, pracuje ako fyzioterapeutka v Levoči. Veľa však nechýbalo a príbeh mladej ženy zo Spišského Hrhova by sa tak pekne nerozbehol.

Veľa nechýbalo a Simona takmer skončila v nultom ročníku s deťmi, ktoré na rozbeh v škole potrebujú jeden rok, aby aspoň trochu dobehli socializačné a jazykové hendikepy, s ktorými zväčša do školy prichádzajú.

Na Slovensku nie je rozhodovanie o deťoch od stola podobne ako v prípade Simony ničím výnimočným.

Keď prišla ako prváčka do základnej školy, riaditeľ ju chcel poslať do nultého ročníka len preto, že neprešla predškolským vzdelávaním v materskej škole.

Nie je to teda príbeh o špeciálnej škole a zdanlivo do rozprávania o deťoch, ktoré neprávom odrežú od budúcnosti, nezapadá. Nulté ročníky patria k bežným základným školám a mnohým deťom pomôžu a často ich aj naučia komunikovať. No už nesprávne zaradenie medzi deti bez základných návykov môže šesťročnému dieťaťu ublížiť.

Ešte vypuklejší je tento problém v špeciálnych školách. Podľa názoru splnomocnenca vlády pre rómske komunity Petra Polláka, ombudsmanky Jany Dubovcovej aj Európskej komisie tam končia bezdôvodne a zbytočne aj bystré deti.

Prečo? Zväčša preto, že sa narodili v osade a prevádzkovanie takýchto škôl je pre ich zamestnancov výhodné.

Školu zatvoria, z detí robili retardované

Príkladom je škola v Rokycanoch vzdialená asi 50 kilometrov od Spišského Hrhova. Tam musel zasiahnuť štát.
Školská inšpekcia zistila, že minimálne v trinástich prípadoch preradili do špeciálnej školy deti, ktoré tam nemali čo hľadať.

Práve v pondelok oznámilo ministerstvo školstva, že od septembra zatvorí súkromnú špeciálnu školu v Rokycanoch. Už od marca má skončiť súkromné centrum špeciálnopedagogického poradenstva Oco, mama a ja, ktoré deti diagnostikovalo. Štátni psychológovia u detí mentálnu retardáciu nepotvrdili. Škola aj centrum sa voči rozhodnutiu môžu odvolať.

Simona: Hrozný prvý deň v škole

Späť k Simone a k jej príbehu.

„Zatiaľ čo iné deti majú na prvý deň v škole väčšinou pekné spomienky, mne sa tento deň spája s obrovským sklamaním,“ spomína Simona.

kandracova1_prax v nemocnici
Simona Kandráčová na praxi v nemocnici. Foto – archív Simony Kandráčovej

Keď sa o rozhodnutí riaditeľa poslať šesťročné dievča do nultého ročníka dozvedela mama, zašla za riaditeľom s otázkou, na základe čoho sa rozhodol bez toho, aby ju podrobili testovaniu. Riaditeľ zaspätkoval. „Až keď sa mama sťažovala, som absolvovala psychologické testy a psychologička usúdila, že nemám žiadny problém a nepatrím do nultého ročníka,“ spomína Simona Kandráčová.

„Nebola som síce jednotkárka, skôr dvojkárka, ale v škole som žiadne problémy nemala,“ hovorí.

V jej prípade všetko dobre dopadlo, aj vďaka mame, ktorá sa nebála ozvať.

V deviatom ročníku sa rozhodla, že pôjde na strednú zdravotnú školu. Napriek odhováraniu učiteľov si podala prihlášku. Prijali ju a patrila medzi najlepšie žiačky v triede. „Od prvého až do posledného ročníka som končila vždy s vyznamenaním.“

Po maturite sa rozhodla pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Pred dvomi rokmi štúdium ukončila. Takisto s vyznamenaním. Krátko po štátniciach si našla prácu v nemocnici v Levoči ako fyzioterapeutka a plánuje si zvyšovať vzdelanie vo svojom odbore.

V Spišskom Hrhove je podobných príbehov viac.

Svojrázny starosta

Za tým, že sa situácia v miestnej komunite v ostatných rokoch začala zlepšovať, je aj tamojší starosta Vladimír Ledecký. Priniesol poriadok najmä do zaraďovania do špeciálnej školy.

„Veľa detí od nás, ale aj z okolitých obcí bolo diagnostikovaných a chodili do špeciálnej školy,“ spomína Vladimír Ledecký na to, ako sa začal zaoberať problémom, ktorý sa teraz už rieši na ministerskej úrovni.

Na problém ho upozornila pred viacerými rokmi návšteva škôlky v susednej obci, kde mala ich samospráva vysunuté pracovisko. Pri návšteve zariadenia tam našiel učiteľku, ktorá práve plakala nad tým, že jej veľmi šikovného žiaka posielajú na špeciálnu školu, pretože ho tak diagnostikovali. Začal sa o to zaujímať hlbšie a zhrozil sa, ako celý systém funguje.

„Rozprával som sa s riaditeľom našej základnej školy a zistili sme, že je tam prepojenie medzi tými, čo diagnostikujú deti, a tými, čo vedú špeciálnu školu. Tak sme si povedali, že musíme dať diagnostikovať dieťa niekomu, kto je fakt nezávislý,“ spomína starosta. Naložili deti do auta a odviezli ich na diagnostiku k psychologičke do Tatier.

„Zaujímavé bolo, že podiel detí diagnostikovaných pre špeciálnu školu bol zrazu dramaticky nižší,“ hovorí Ledecký ďalej.

Ďalší problém podľa neho spočíval v tom, že zamestnanci špeciálnej školy manipulovali rodičmi. „Keď bolo dieťa diagnostikované tak, že môže ísť na špeciálnu, ale aj na normálnu školu, tak prišli učiteľky zo špeciálnej školy do rodiny, dali dieťaťu nejaké darčeky a povedali, že musí ísť k nim, lebo keď nepríde, tak musí všetko vrátiť,“ hovorí starosta Ledecký.

dedina roka_ledecký
Spišský Hrhov je dedinou roka 2015. Foto – archív Spišského Hrhova

Nezdravý systém zaraďovania detí do špeciálnych škôl je u nás praxou. Nedávne zistenia preukázali, že úradníci posielali deti do takýchto škôl úmyselne aj preto, že na tom niektoré zariadenia zarábali.

Na Slovensku chodilo na základné školy vlani takmer 400-tisíc žiakov. Približne 30-tisíc ich je v špeciálnych školách alebo v špeciálnych triedach v bežných základných školách. Normatív na žiaka v špeciálnej škole je o 800 eur ročne vyšší, ako na žiaka v bežnej základnej škole.

Deti zo špeciálnej školy po jej skončení pritom nemajú prakticky žiadnu šancu na ďalšie uplatnenie a zostávajú väčšinou odkázané na sociálne dávky. Môžu ísť na špeciálnu strednú školu, tam sa však naučia len základy niektorého z remesiel a čaká ich maximálne budúcnosť radového robotníka.

Vyšetrujú aj podvod

V prípade z Rokycian ľudia, ktorí rozhodovali o zaraďovaní detí do tejto školy, čelia trestnému stíhaniu za zneužívanie právomoci verejného činiteľa a pre subvenčný podvod, povedal pre Denník N splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák. Podieľať sa na tom mal aj človek z odboru školstva Okresného úradu v Prešove.

„Zamestnanec odboru školstva Okresného úradu v Prešove, ktorý pracoval aj ako údržbár v Špeciálnej základnej škole v Rokycanoch, ktorej zriaďovateľom je jeho syn, dal po medializovaní kauzy výpoveď,“ povedal Pollák.
Na Slovensku je 235 špeciálnych základných škôl. Mnohé z detí, ktoré do nich chodia, tam nielen podľa Petra Polláka nepatria. Na problém opakovane upozorňovala aj verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová.

Hlavne sa s tým nezmierte

Vráťme sa do Spišského Hrhova. „Nefungujem tak, že sa zmierim s tým, že to tak je a nič sa s tým nedá robiť. So všetkým sa dá niečo urobiť,“ spomína starosta Spišského Hrhova Ledecký, ako sa pustil do boja o to, aby deti z ich obce zbytočne nechodili do špeciálnej školy.

Spojil sa preto so psychologičkou a dohodol s ňou, že si založí v Spišskom Hrhove súkromné psychologicko-pedagogické poradenské centrum. Krátko potom počet detí v Hrhove aj v okolí diagnostikovaných pre špeciálnu školu klesol.

„Ostatné tri alebo štyri roky neviem o nikom, kto by šiel na špeciálnu školu,“ hovorí Ledecký.

„A teraz vám poviem, aký je rozdiel medzi špeciálnou a riadnou základnou školou tu u nás v regióne. Prvá vec – na špeciálnej škole dávajú suchú stravu. U nás dávajú normálnu stravu. Sakramentský rozdiel. Čo je však ešte dôležitejšie, tie deti sa v jedálni naučia slušne správať, jesť príborom, naučia sa poďakovať. Toto sa však nenaučia, keď im dáte do ruky len suchú stravu,“ hovorí starosta.

Druhý dôležitý moment podľa neho spočíva v tom, že keď sú deti na „normálnej škole“, musia sa naučiť čítať a písať. „Nepoznám jedného človeka zo špeciálnej školy, ktorý vie čítať a písať,“ konštatuje Ledecký.

Ďalšia vec je otázka, ako dlho prebieha vyučovanie. „U nás chodí dieťa do školy, chodí aj do družiny, aj na obedy, chodí do umeleckej školy, pretože to všetko pri tej škole má. Chodí do centra voľného času do krúžku. Keď chodí do špeciálnej školy, tam nič také nemá,“ vymenúva starosta.

superstar
Rómska Superstar v Spišskom Hrhove. Foto – archív Spišského Hrhova

Kúpili sme dom a urobili družinu

Do školy v Spišskom Hrhove chodia aj deti z neďalekých Roškoviec. Keď deťom skončilo vyučovanie, utekali domov. Starosta ich chce udržať v podnetnom prostredí aj popoludní. Tak dediny kúpila v Roškovciach dom a zriadila v ňom umeleckú školu. Urobili tam tiež družinu. „Chodia veľmi radi do družiny, na krúžky, lebo sú už doma. Doma totiž nemajú také podnetné prostredie, nemajú teplo, takže tam chodia veľmi radi.“

Keď chcú politici udržať deti v škole a v školských zariadeniach po celý deň, mohli by si podľa starostu brať príklad od nich.

„Teraz to však funguje len sčasti, pretože nám zrušili centrum voľného času a silne obmedzujú financovanie základnej umeleckej školy,“ posťažoval sa starosta.

Ministerstvo školstva teraz pripravuje niekoľko opatrení v snahe zabrániť tomu, aby do špeciálnych škôl posielali deti, ktoré tam nepatria. Z novely školského zákona vyplýva, že dieťa tam nesmú zaradiť iba preto, že pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Zmeny sa týkajú aj poskytovania príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Keďže príspevok bol častou motiváciou pre umiestňovanie detí do špeciálnych škôl, aj keď to nemalo oporu v diagnostike, po novom ho dostanú iba žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorí budú zaradení v bežnej triede.

Okolie riešime, krajina je na premiérovi

Starosta Hrhova sa pri otázke, či sa na jeho prístup k diagnostike sťažoval a či niekto bral ohľad na jeho pripomienky, sa len zasmial. „Som šokovaný, ako sa k tomu pristupuje. Ja som si problém s diagnostikovaním žiakov, čo je podľa mňa obrovský problém na Slovensku, vyriešil. Ostatní taký problém asi nemajú, alebo ho neriešia,“ vraví starosta.
Keď nedávno počul o problémoch v špeciálnej základnej škole v Rokycanoch, len sa mu potvrdilo, že čo sa dialo u nich v obci, sa deje aj inde.

Ledecký hovorí, že ľudia z rómskych osád v okolí spádovej obce chodia do Spišského Hrhova na poštu, do potravín a je v jeho vlastnom záujme, aby boli civilizovaní.

„Preto ich musím naučiť jesť, musím ich naučiť sa zdraviť, musím ich naučiť splachovať toaletu, lebo inak budeme všetky tie negatíva znášať, aj my v našej obci,“ hovorí človek, ktorého si ľudia vybrali do čela obce už päť volebných období v rade.

„Neriešim celé Slovensko. Ja som len starosta obce Spišský Hrhov, bodka. Na ostatné je tu premiér, príslušní ministri a ďalší úradníci. Je mi ľúto, že ich tieto problémy netrápia. Keby ich totiž trápili, tak by s tým dávno začali niečo robiť,“ konštatuje Vladimír Ledecký.

Prieskum ombudsmanky už v roku 2013 ukázal, že Slovensko má problém s dodržiavaním základného práva detí na vzdelanie.

„Používanie rovnakého postupu voči všetkým deťom, pri ktorom sa bez adekvátneho dôvodu nezohľadňuje osobitná situácia dieťaťa vyrastajúceho vo vylúčenom spoločenstve, je podľa práva diskriminačným postupom,“ napísala Dubovcová v správe.

Prieskum potvrdil, že aj z biologického hľadiska je vylúčené, aby bolo toľko rómskych detí s mentálnou poruchou.

Zmenili zákon, pôvod v osade nie je dôvod

Napriek opakovaným výz­vam na nápravu došlo podľa úradu verejnej ochrankyne práv k prvej pozitívnej reakcii až po tom, ako Európska komisia vlani odoslala ministrovi zahraničných vecí upozornenie na porušovanie smernice o princípe rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.

Európska komisia Slovensku vyčíta, že rómske deti práve zaraďovaním do špeciálnych škôl krajina diskriminuje.
V snahe odvrátiť začatie konania voči Slovenskej republike podľa Dubovcovej vláda predložila a parlament s účinnosťou od 1. januára 2016 schválil zmenu školského zákona.

Podľa aktuálnej úpravy tak už dieťa, ktoré nie je mentálne zaostalé, ale má špeciálne potreby len preto, že vyrastalo v sociálne znevýhodnenom prostredí, teda zväčša v osade, nemôžu poslať do špeciálnej školy alebo do špeciálnej triedy materskej školy.

To sa nevzťahuje na nulté ročníky základnej školy, tam je však potrebný informovaný súhlas zákonného zástupcu. Podobné to je v prípade špecializovanej triedy, teda triedy so špeciálne prispôsobenou náukou, ale v bežnej škole.
Podľa Dubovcovej ide o prvý krok v prospech detí z vylúčených spoločenstiev. Zmeniť však treba zvyklosti a bude sledovať, ako tieto nové pravidlá prejdú do školskej a tiež diagnostickej praxe.

„Ak v diagnostike nebude rozlišované, tak ako doteraz, či špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby žiaka vyplývajú z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí alebo majú zdravotnú príčinu, a ak bude informovaný súhlas rodičov vnímaný iba ako formálny doklad pre školu, potom k napĺňaniu základného práva detí na základe tejto zmeny právnej úpravy nedôjde a jej účel bude možné v praxi obchádzať,“ povedala Jana Dubovcová.

Teraz najčítanejšie