Denník N

Smeru sa darí tam, kde ľudia hľadajú silného vodcu, pre čo v jeho baštách iní nemajú šancu

Správanie voličov je miestami hlboko zakorenené v histórii. Smer je úspešný tam, kde kedysi hlasy bralo HZDS a dávno predtým ľudáci. Procházka bojuje o niekdajších voličov SDK. Voľby môžu rozhodnúť nevyhranené regióny

Ak patríte medzi voličov Roberta Fica, do volieb ho ešte môžete stretnúť v trinástich slovenských mestách od Šale, cez Ružomberok, Trnavu, Martin až po Bratislavu. Mesiac pred parlamentnými voľbami tak Smer cieli kampaň najmä do regiónov, ktoré nepatria medzi jeho najoddanejšie.

V 12 z 13 okresov, do ktorých sa chystá, utrpel Fico v roku 2014 ako prezidentský kandidát jasnú porážku od jeho rivala a súčasného prezidenta Andreja Kisku. Výnimkou bola len Prievidza, kde Fico veľmi tesne zvíťazil, aj v tomto okrese však dosiahol až svoj 24. najlepší výsledok.

Sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus hovorí, že stratégia cielenia kampane do regiónov, v ktorej strany cítia potenciál, je aj u nás bežná. „Keď volič vidí, že politici sa v kampani zaujímajú o jeho región, emocionálne to uňho zvyšuje váhu tejto strany.“

Netýka sa to pritom iba výberu zastávok pre kampaň, ale často aj regionálnych variácií bilbordov alebo prieskumov verejnej mienky, ktoré si strany objednávajú v agentúrach. „Aj pred týmito voľbami sme mali požiadavku jednej strany, ktorá sa chcela v prieskume špecificky zamerať na Bratislavský kraj, kde cítila potenciál. Iná strana sa zas zaujímala predovšetkým o nálady voličov na južnom Slovensku,“ vraví Slosiarik.

Silný vodca

Ktoré okresy teda patria medzi typické bašty Smeru a kde má, naopak, veľkú šancu bodovať jeho zatiaľ najvýraznejší vyzývateľ Radoslav Procházka zo Siete?

Odpoveď sa zreteľne rysuje na takzvaných mapách územia volebnej podpory, na ktorých analytici kombinujú percentuálne zisky s počtami hlasov. Tieto mapy zobrazujú, ktoré regióny sú pre volebné zisky strán či kandidátov kľúčové. Zohľadňujú totiž aj váhu regiónov na celoslovenskom výsledku. Porovnávať sa pomocou nich navyše dajú viaceré voľby bez ohľadu na volebnú účasť.

Pri pohľade na mapy územia volebnej podpory vidno, že Smer má už dlhodobo veľmi stabilné voličské bašty. „Najviditeľnejšie sú dve – jedna na severozápadnom a druhá na severovýchodnom Slovensku. Obe majú pritom úplne odlišný charakter,“ hovorí volebný geograf Tibor Madleňák z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Severozápadná bašta Smeru sa vinie od Kysúc, cez Považie až po Hornú Nitru. Ide o regióny, v ktorých sa vždy darilo predovšetkým stranám so silným vodcom, či už to bolo HZDS Vladímíra Mečiara, SNS Jána Slotu alebo ešte počas prvej republiky aj Hlinkovej slovenskej ľudovej strane.

Dnešné bašty Smeru, ako sú Čadca, Kysucké Nové Mesto, Partizánske, Považská Bystrica, Ilava, Prievidza či Zlaté Moravce, patrili aj k najvernejším podporovateľom hlinkovcov a HZDS.

„Už významný historik Ľubomír Lipták povedal, že strana, ktorá chce na Slovensku uspieť, musí stáť minimálne na dvoch z troch základných pilierov – kresťanskom, národnom a sociálnom. Hlinkovci spájali všetky tri, boli aj konzervatívci, aj nacionalisti a zdôrazňovali aj sociálny aspekt,“ hovorí Madleňák.

Jadrá volebnej podpory pre Roberta Fica v prezidentských voľbách 2014

Jadrá volebnej podpory pre Smer v parlamentných voľbách 2012

Jadrá volebnej podpory pre HZDS-RSS v parlamentných voľbách 1994

Jadrá volebnej podpory pre Autonomistický blok 1935

Štiepenie Hlinkovcov

Hlinkovej strane sa však darilo aj v ďalších silno kresťanských a etnicky slovenských oblastiach, ako sú Orava, Dolný Liptov a Spiš. Tieto regióny sa však nezaradili medzi bašty HZDS ani Smeru a tradične sa v nich nadpriemerne darí najmä KDH.

Volebný geograf toto štiepenie vysvetľuje tým, že kým nové bašty HZDS si v 90. rokoch prevzali z troch základných pilierov najmä ten národný a sociálny, v baštách KDH prevládol konzervatívny aspekt.

Dôvodov tohto štiepenia je viacero. „Kysuce, Horné Považie a Horná Nitra boli prevažne vidiecke regióny, ktoré boli v 20. storočí intenzívne industrializované. Nevyvinulo sa tam typické mestské liberálnejšie prostredie, išlo iba o kvantitatívnu urbanizáciu, keď sa ľudia z dedín presťahovali do nových miest ako Považská Bystrica, Nová Dubnica, Čadca, Prievidza či Handlová,“ hovorí Madleňák.

Ďalším dôvodom bola prepojenosť Kysúc a Považia s regiónom priemyselného Ostravska, čo vplývalo na oslabenie konzervatívnej orientácie na úkor sociálnych hodnôt. Orava, Spiš, ale aj Šariš boli naopak väčšmi ovplyvňované susednými poľskými konzervatívnymi regiónmi.

„Vidno to aj na demografickom správaní v týchto oblastiach – sú to regióny s najnižšou potratovosťou, s najnižšou rozvodovosťou a s najvyššou pôrodnosťou. To sa o baštách Smeru povedať nedá, aj keď podiel rímskokatolíkov v nich tiež patrí k jedným z najvyšších na Slovensku,“ upozorňuje volebný geograf.

Dedičstvo KSS

Úplne iným prípadom je druhá výrazná bašta Smeru na opačnom konci republiky. Na severovýchode sa Hlinkovej strane ani HZDS veľmi nedarilo, naopak, nadpriemerné výsledky tu v minulosti dosahovala ľavicová SDĽ a najmä Komunistická strana Slovenska.

„Ide o regióny so silnou nostalgiou za komunizmom – stačí sa pozrieť na aktuálnu kauzu busty Vasiľa Biľaka. V roku 2002, keď bol Smer ešte treťou cestou, dokázala KSS v okrese Medzilaborce vyhrať voľby,“ pripomína analytik.

Kalkul Smeru, ktorý si po voľbách v roku 2002, keď skončil ďaleko za očakávaniami, začal budovať imidž ľavicovej strany, mu vyšiel a tieto regióny sa zaradili medzi najoddanejších podporovateľov strany.

„Severozápadné a severovýchodné bašty Smeru predstavujú odlišné typy voličov. Na jednej strane ide o pohltený elektorát HZDS, na druhej strane o dedičstvo voličov SDĽ a KSS. Spojil ich najmä dôraz Smeru na sociálnu politiku,“ hovorí aj Martin Slosiarik z agenúry Focus.

Tretia nenápadná bašta

Madleňák upozorňuje, že okrem týchto dvoch výrazných bášt má Smer aj nenápadnejšiu tretiu. „Ide o región na strednom Slovensku, ktorý na mapách až tak nevidno, lebo tieto okresy sú konštruované severojužne s výrazným zastúpením maďarských obcí.“

Smer a Roberta Fica však verne podporujú aj voliči z oblasti Revúcej, Hnúšte, Poltára, Detvy či Brezna. Výnimkou boli len župné voľby v roku 2013, keď v tomto regióne výrazne bodoval nový banskobystrický župan a extrémista Marian Kotleba z ĽSNS.

„Ide o jedny z najchudobnejších oblastí na Slovensku, ktoré Smer v posledných rokoch dosť zanedbával. V Kotlebovi preto vtedy videli väčšieho vodcu, s ktorým si spojili svoje nádeje,“ dodáva volebný geograf.

Konzervatívci aj liberáli

Kým bašty Smeru sú dlhodobo jasne zreteľné, pri pomerne novej strane Sieť a jej lídrovi Radoslavovi Procházkovi treba byť zatiaľ obozretnejší.

Pohľad na mapy územia volebnej podpory ukazuje, že ako bývalému politikovi KDH sa mu v prezidentských voľbách podarilo výraznejšie bodovať v tradičných kresťanskodemokratických baštách, ako sú Orava, Ružomberok, Levoča, Prešov, Sabinov, Bardejov či Trnava. Rozdelenie okresov na územia volebnej podpory pre KDH v parlamentných voľbách 2012 a pre Procházku v prezidentských voľbách 2014 sa zhoduje až na 70 percent.

Okrem toho sa mu však podarilo osloviť aj regióny s prevahou mestskejších, liberálnejších voličov, ako sú Bratislava s okolím, Trenčín, Banská Bystrica alebo Košice.

Oba typy spája jedno – ide o regióny, na podpore ktorých vyrástla v roku 1998 SDK. Táto päťkoalícia dokázala v súboji s vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom prepojiť konzervatívnejších i liberálnejších stredopravých voličov.

kdh_prochazka_web

„Možno by sa tu dala vidieť paralela so súčasnosťou, keď opozičný antificovský volič čaká na stranu, ktorá sa dokáže politike Smeru postaviť,“ hovorí Madleňák.

Procházka však zatiaľ za týmito predpokladmi zaostáva, preferencie Siete sa zďaleka neblížia k 26 percentám SDK z roku 1998. Sieti sa zatiaľ nedarí osloviť ani podstatnú časť voličov SDKÚ a SaS, ktoré v roku 2010 dokázali dovedna získať až 27 percent voličov, no dnes po sklamaní voličov z pádu vlády Ivety Radičovej bojujú o prežitie.

Sieť má navyše zložitejšiu úlohu ako SDK v roku 1998, keďže o konzervatívnych stredopravých voličov musí súperiť s KDH a OĽaNO a o liberálnejších s Mostom-Híd a SaS.

Smer bez alternatívy

Mobilizácia stredopravých strán je zároveň stále aj výrazne regionálne obmedzená, keďže v baštách Smeru zatiaľ veľké šance na lepšie volebné zisky nemajú. „Smer sa v týchto regiónoch začne oslabovať až vtedy, keď jeho volič dostane reálnu alternatívu,“ hovorí Slosiarik. „Tá zatiaľ na tejto strane spektra neexistuje. Smer síce robil mnohé populistické opatrenia, ale zároveň prijímal aj kroky ako napríklad sociálne balíčky, ktoré voliči Smeru oceňovali ako autentickú sociálnu politiku,“ dodáva sociológ.

Pozíciu Smeru v konzervatívnejších oblastiach by mohlo podľa Slosiarika oslabiť, keby sa vládna strana viac priklonila k liberálnejšej agende, ako sú napríklad registrované partnerstvá. „Je to paradox, lebo kým v západnej Európe je úplne prirodzené, že liberálne a sociál­nodemokratické hodnoty idú dokopy, u nás majú k sebe oveľa bližšie sociálnodemokratické a konzervatívne hodnoty,“ vraví.

Aj u nás však existujú regióny, v ktorých by mala výraznejšiu šancu uspieť sociálnodemokratická strana západného typu, mieni Madleňák. „Veľmi pekne to vidno na Liptove. Kým Ružomberok je konzervatívny katolícky región, kde pôsobil Andrej Hlinka a sídli Katolícka univerzita, susedný Liptovský Mikuláš ovplyvňovalo skôr protestantské prostredie,“ hovorí. V tomto regióne sa preto v minulosti výrazne darilo napríklad sociálnodemokratickej SDĽ a tento okres patril aj k regiónom s najnižšou účasťou vo vlaňajšom referende o ochrane tradičnej rodiny. Podobne to bolo aj v ďalších protestantských regiónoch ako Martin, Nové Mesto nad Váhom či Myjava.

Nevyhranené regióny

Mapy územia volebnej podpory ukazujú aj regióny, ktoré nie sú jasne vyprofilované a predstavujú príležitosť pre Smer i stredopravé strany.

„Ide najmä o regióny na hraniciach jednotlivých bášt. Sú to napríklad okresy ako Nitra s okolím, Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Senica, Martin, Liptovský Mikuláš, Spišská Nová Ves, Zvolen či Žiar nad Hronom, ktoré v roku 2012 po páde vlády Ivety Radičovej a kauze Gorila podporili Smer, no nedajú sa považovať za jeho bašty,“ hovorí analytik.

Výsledok volieb preto bude podľa neho výrazne závisieť aj od schopností jednotlivých táborov mobilizovať priaznivcov v týchto nevyhranených regiónoch.

Voľby 2016

Teraz najčítanejšie