Manželove problémy s alkoholom vážne poškodili dôveru v našom vzťahu. Máme ešte zostať spolu?

S manželom sme si prešli náročným obdobím liečby jeho alkoholizmu, ktorý prepukol asi pred dvoma rokmi. Pil tajne a v danom období bol náš vzťah veľmi vážne narušený. Po náročnom vyvrcholení a odhalení choroby, hospitalizácii sa mu viac-menej darí abstinovať, navštevuje psychológa, chodí do podpornej skupiny a v zásade, ak si odmyslím asi už dávnejšie dva relapsy, sa drží. 

Samozrejme, jeho tajné ťažké pitie vážne poškodilo dôveru v našom vzťahu, napriek tomu sa obaja snažíme pracovať na ňom. Čo však vnímam ako veľký problém, ktorý neviem prekonať, je jeho občasné „vypínanie“ – neviem, ako inak to nazvať. Prichádza to zväčša, keď má náročný deň v práci, k večeru sa začne správať, akoby mal vypité (no na dregeri nafúka nulu), je nekoordinovaný, hádavý, plný komplexov. Zvyčajne sa pohádame, on si ľahne urazený a o dve minúty už spí – a spí až do rana. On to nazýva hroznou únavou, no ja mám z predchádzajúcich skúseností takú traumu, že vážne zvažujem rozvod, ak sa to nezmení a budem ďalej zažívať takéto „meltdowny“ – príliš mi to pripomína život, keď pil.

Spomínal to aj psychologičke, ona to rýchlo uzavrela, že to sú panické ataky. Neviem, či je to ono, no absolútne to nemá pod kontrolou. Cez víkend sa to vôbec nedeje, je to výlučne počas náročných pracovných dní, prípadne keď je psychicky vyčerpaný z debaty s kolegom. Je možné, že si niekto takto pripúšťa psychické zaťaženie, že to má na neho taký vplyv? Ako z toho von? Ja to skutočne nezvládam.
Aktuálne zmenil prácu, konečne sme mali takmer dva týždne bez zosypania sa, no dnes som prišla neskoro domov a opäť bol „mimo“. V novej práci je spokojný, ale večer si intenzívne písal s bývalým kolegom, ktorý ho deprimuje a vlastne aj kvôli nemu odišiel z predchádzajúcej práce – ako to sám nazýva, z toxického prostredia.

Verím, že mi poviete, že máte s niečím takým skúsenosť, a poradíte, ako z toho von.

Veronika, 34

Odpovedá psychologička Lenka Pavuková Rušarová

Milá Veronika,

mnohé rodiny dúfajú, že spolu s abstinenciou automaticky prichádza aj vyliečenie. Aj Vy to formulujete tak, že ste si „prešli obdobím liečby alkoholizmu“. Avšak skúste sa na to pozrieť tak, že ste momentálne len vstúpili do ďalšej dôležitej fázy uzdravovania.

Manžel teraz nepije, a tak sa pravdepodobne demaskujú ťažkosti, na ktoré bol predtým alkohol liekom. Častá to býva nízka frustračná tolerancia, slabá emočná regulácia, hypersenzitivita na seba, na kritiku, slabšia empatia, impulzivita v správaní. Predtým si manžel uľavoval pitím, teraz už nemá túto barličku. A tak pre neho ozaj môže byť pracovný deň extrémne vyčerpávajúci a nároky domácnosti a vzťahu po návrate z práce sú už nad jeho kapacity zvládania v ten deň.

Týmto vysvetlením neospravedlňujem manželove „meltdowny“, potrebuje sa ich naučiť zvládať – Vy, samozrejme, nemáte byť hromozvodom jeho frustrácie. Snažím sa Vám len ukázať, že uzdravovanie je viac než len abstinencia.

Uvedomujem si, že to môže byť nepríjemné zistenie, možno Vám už dochádzajú sily, asi ste dúfali v úľavu. Pomoc býva prvorado smerovaná na človeka so závislosťou, málokedy sa myslí na partnerov a deti. Od nich sa čaká prispôsobovanie, zachraňovanie, trpezlivosť, odpúšťanie a kompenzovanie.

Veľmi by som Vás chcela povzbudiť, aby ste sa pridali k niektorej z podporných skupín pre príbuzných alkoholikov alebo sama pre seba vyhľadali individuálnu podpornú psychoterapiu. Myslím, že potrebujete pre seba viac než len krátku odpoveď v tejto poradni. Zaslúžite si pomoc a nasmerovanie rovnako ako Váš manžel.