Manželove problémy s alkoholom vážne poškodili dôveru v našom vzťahu. Máme ešte zostať spolu?
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
V Psychologickej poradni Denníka N na vaše otázky trikrát do týždňa odpovedajú skúsené psychologičky a psychológovia.
- Svoju otázku z oblasti výchovy, rodičovstva, práce, životných rozhodnutí, riešenia konfliktov, priateľských či partnerských vzťahov môžete poslať na [email protected]. Okrem otázky uveďte aj svoje krstné meno a vek.
- Pri dlhodobých problémoch vyhľadajte pomoc psychológa alebo psychiatra, v prípade akútnych psychických ťažkostí kontaktujte krízové linky pomoci.
Všetky vydania poradne nájdete na stránke Psychologická poradňa Denníka N.
S manželom sme si prešli náročným obdobím liečby jeho alkoholizmu, ktorý prepukol asi pred dvoma rokmi. Pil tajne a v danom období bol náš vzťah veľmi vážne narušený. Po náročnom vyvrcholení a odhalení choroby, hospitalizácii sa mu viac-menej darí abstinovať, navštevuje psychológa, chodí do podpornej skupiny a v zásade, ak si odmyslím asi už dávnejšie dva relapsy, sa drží.
Samozrejme, jeho tajné ťažké pitie vážne poškodilo dôveru v našom vzťahu, napriek tomu sa obaja snažíme pracovať na ňom. Čo však vnímam ako veľký problém, ktorý neviem prekonať, je jeho občasné „vypínanie“ – neviem, ako inak to nazvať. Prichádza to zväčša, keď má náročný deň v práci, k večeru sa začne správať, akoby mal vypité (no na dregeri nafúka nulu), je nekoordinovaný, hádavý, plný komplexov. Zvyčajne sa pohádame, on si ľahne urazený a o dve minúty už spí – a spí až do rana. On to nazýva hroznou únavou, no ja mám z predchádzajúcich skúseností takú traumu, že vážne zvažujem rozvod, ak sa to nezmení a budem ďalej zažívať takéto „meltdowny“ – príliš mi to pripomína život, keď pil.
Spomínal to aj psychologičke, ona to rýchlo uzavrela, že to sú panické ataky. Neviem, či je to ono, no absolútne to nemá pod kontrolou. Cez víkend sa to vôbec nedeje, je to výlučne počas náročných pracovných dní, prípadne keď je psychicky vyčerpaný z debaty s kolegom. Je možné, že si niekto takto pripúšťa psychické zaťaženie, že to má na neho taký vplyv? Ako z toho von? Ja to skutočne nezvládam.
Aktuálne zmenil prácu, konečne sme mali takmer dva týždne bez zosypania sa, no dnes som prišla neskoro domov a opäť bol „mimo“. V novej práci je spokojný, ale večer si intenzívne písal s bývalým kolegom, ktorý ho deprimuje a vlastne aj kvôli nemu odišiel z predchádzajúcej práce – ako to sám nazýva, z toxického prostredia.
Verím, že mi poviete, že máte s niečím takým skúsenosť, a poradíte, ako z toho von.
Veronika, 34
Odpovedá psychologička Lenka Pavuková Rušarová
Milá Veronika,
mnohé rodiny dúfajú, že spolu s abstinenciou automaticky prichádza aj vyliečenie. Aj Vy to formulujete tak, že ste si „prešli obdobím liečby alkoholizmu“. Avšak skúste sa na to pozrieť tak, že ste momentálne len vstúpili do ďalšej dôležitej fázy uzdravovania.
Manžel teraz nepije, a tak sa pravdepodobne demaskujú ťažkosti, na ktoré bol predtým alkohol liekom. Častá to býva
