Lekárnici u Salvátora sa musia pripraviť aj na turistov, mobiliár je nedotknuteľný, vraví historik

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Do konca roka by mala historická Lekáreň u Salvátora v centre Bratislavy opäť slúžiť pacientom. Pracovníci Slovenskej lekárnickej komory budú musieť svoju prácu vykonávať s ohľadom na historicky významný nábytok a zvládnuť veľký nával turistov.
„Keď sme v roku 2020 hľadali, kto by bol vhodný na prevádzku lekárne, bolo nám jasné, že keď to dáme nejakej komerčnej lekárni, tak nesplní naše kritériá a nebude súhlasiť s našimi podmienkami,“ hovorí historik umenia a riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave Ivo Štassel, s ktorým sme sa rozprávali priamo v lekárni.
V rozhovore hovorí:
- akú rolu hral MÚOP pri obnovení Lekárne u Salvátora;
- aké podmienky bude musieť dodržiavať prevádzka lekárne;
- prečo sú na historickom nábytku šesťcípe hviezdy;
- čo je jeho obľúbená pamiatka v Bratislave.
Mestský ústav ochrany pamiatok skúmal Lekáreň u Salvátora. Kedy ste začali a ako vyzeral výskum?
V roku 2020 mesto získalo tento dom do plného vlastníctva. Predtým vlastnilo iba polovicu a v roku 2020 vznikla myšlienka, že sa obnoví Lekáreň u Salvátora. Pôvodný spolumajiteľ bol problémový v tom, že sa s ním nedalo dohodnúť na rozumnej funkcii priestorov.
Lekáreň nebude stopercentne komerčná, bude slúžiť skôr na prezentáciu histórie mesta. Po tomto nápade mesto rozbehlo kolos prípravy obnovy, ktorý zahŕňa neskutočné množstvo činností. Jeden z tých potrebných prípravných dokumentov je aj pamiatkový výskum.
Kolegyňa, ktorá má osvedčenie na architektonicko-historický výskum, urobila pasportizáciu zaujímavých detailov v celom dome a návrh obnovy. Výskum potom putoval na krajský pamiatkový úrad, lebo je to kultúrna pamiatka, kde posudzujú, či výskum a návrh obnovy boli urobené dobre. Každý krok sa musí končiť rozhodnutím pamiatkarov. Nezávisle od toho zároveň prebiehal reštaurátorský výskum, konkrétne stropu. Robila ho odborná firma, teda jej reštaurátori, ktorí ho potom aj dali do poriadku. Strop a jednotlivé maľby na ňom sa zafixovali a farebne upravili.

Aký je konkrétny výstup z výskumu?
Výstupom je výskumná správa z architektonicko-historického výskumu, ktorá má textovú, grafickú a fotografickú časť. V každom výskume je aj analytická časť, kde je pamiatka detailne opísaná. Obsahuje aj návrhovú časť, ktorá je zaujímavá pre pamiatkarov aj projektanta, pretože obsahuje informácie, ako pristupovať k detailom. Napríklad sa tam presne určí, ktorý detail ide na reštaurovanie, ktorý na umelecko-remeselnú obnovu a ktorý iba na remeselný spôsob obnovy. To sú tri stupne obnovy. Je to dôležitý materiál a podľa toho projektant robí výmer a naceňuje prácu, pretože je rozdiel, či to bude robiť reštaurátor alebo remeselník.
Napríklad strop sa musel robiť tak, že firma, ktorá vyhrala obstarávanie, si musela najprv spraviť prieskum. Museli naškrabkať povrch, aby zistili, koľko vrstiev tam je, či je to pevné, a ďalšie technické veci. Na základe toho urobili návrh na reštaurovanie, ktorý putuje na krajský pamiatkový úrad. Najprv sa schváli výskum, potom projekt a potom realizácia. Je to v podstate systém viacstupňovej kontroly, aby nikomu nič neuniklo.

Bolo to veľa práce dať priestor do tohto stavu?
Okrem výskumu tu prebiehali, samozrejme, ešte aj stavebné prípravné práce. V roku 2016 tu totiž bol pokus urobiť kaviareň. Všetko bolo natreté načerveno a boli tu postavené drevené pavlače. Chceli ten priestor zatraktívniť, tak tu postavili aj drevenú pavlač, aby tu boli dve poschodia. Všetko sa však robilo bez povolenia pamiatkarov, a preto to bolo zastavené. Keď sme v roku 2021 začali priestor upravovať do pôvodnej podoby, museli sme zrušiť všetky pavlače a predelené priestory, domurovať vybúranú priečku, znovu pretrieť všetky steny. Kompletnou obnovou prešli aj všetky siete, elektrina aj toaleta.
Celý dom totiž sto rokov neprešiel generálnou obnovou. Má zastarané siete a vedenia, ktoré už nespĺňajú pravidlá, takže to celé čaká na obnovu. Lekáreň sa musela robiť prioritne, čiže všetko, čo sa jej týka, sme obnovili, aby spĺňala dnešné predpisy. Plus lekáreň ako prevádzka má ešte samostatné hygienicko-zdravotnícke predpisy. Keď už všetko bude na svojom mieste – dvere, luster a nábytok –, tak požiadajú zdravotnícke úrady o súhlas. Dúfame, že po prešetrení ho dostanú a budú môcť otvoriť normálnu, funkčnú lekáreň.
V priestoroch bude funkčná lekáreň, je tam však aj vzácny nábytok z 18. storočia. Kto bude dohliadať na to, aby sa nepoškodil?
Keď sme v roku 2020 hľadali, kto by bol vhodný na prevádzku lekárne, bolo nám jasné, že keď to dáme komerčnej lekárni, nesplní naše kritériá, nebude súhlasiť s našimi podmienkami. Mali sme dve hlavné podmienky: k mobiliáru sa musia správať tak, ako keby bol nedotknuteľný, nemôžu ho bežne používať. Isté časti sme im povolili používať, napríklad dolné skrinky, čo sú pod sedačkami. Tam môžu mať nejaké zásoby, ale iba také, ktoré nepotrebujú na dennej báze. Tie skrinky by sa nemali otvárať každý deň, možno raz za týždeň ich môžu otvoriť, niečo vybrať a opatrne zatvoriť. V zásuvkách nemôže byť nič, sú veľmi háklivé, nemali by sa ich vôbec chytať. Na poličkách môžu mať vystavený tovar, no nie hocijaký. Oni sami pochopili, že tam musia mať len tovar, ktorý