Monika Tódová
Vláda sa rozhodla urobiť veľkú bezpečnostnú akciu na hraniciach, boli tam policajti, psy, vodné delo, ale potom informovala, že nechytila ani jedného migranta. Uspokojil Robert Fico svojich voličov?
Szalay: Pseudoproblém riešia pseudoopatrením. Vieme, že počty migrantov neustále klesajú, a nevidíme žiadne náznaky toho, že by to bol momentálne na Slovensku skutočný problém. Robert Fico musel niečo urobiť a bolo to veľmi slabé. On mal také veľké sľuby, že chce hermeticky uzavrieť hranicu s Maďarskom, a toto bolo to najjednoduchšie riešenie, ale dosť úbohé.
Premiér aj s ministrom a niekoľkými vojakmi prídu aj s vodným delom, so psami, s koňmi a bojovými slonmi na najbližší hraničný priechod k hlavnému mestu a tam chcú ukázať, že sú schopní politici. Nič tým nevyriešili. Nikto nemôže veriť tomu, že toto by bolo systémové riešenie otázky migrácie.
Aj keby tých migrantov bolo na Slovensku momentálne viac, tak toto asi nikoho neodstraší od toho, aby vstúpil na územie Slovenska. Ak ten niekoľkometrový plot na srbsko-maďarskej hranici nezabráni migrantom, aby prišli cez Maďarsko a potom na Slovensko, tak takéto opatrenie naozaj nič neznamená.
Obradovič: Mnohým z nás sa to môže zdať smiešne, ale oni ukázali akcieschopnosť a rozhodnosť. Ukázali, že štát je schopný sa o voličov postarať, vie ich ochrániť, a to bolo aj účelom akcie. Demonštrovať akcieschopnosť štátu, ktorú ľudia nevideli pri úradníckej vláde. Vieme, že úradnícka vláda v tomto konkrétnom prípade zaspala, niekoľko mesiacov sa nič nedialo. Výsledkom bolo, že nám naši susedia pozatvárali hranice.
Politika je aj o symboloch a veľkých gestách. Neporovnával by som to s Matovičovými „kolotočárinami“, hoci prvky sú podobné. V princípe aj to gesto je dôležité. Jednoducho ukázať, že áno, sme tu.
Robert Fico nakoniec v Bruseli hlasoval za pomoc Ukrajine, hoci doma hovorí niečo úplne iné. Ako s týmto uspeje medzi svojimi voličmi?
Obradovič: Som novinárom od roku 2007, zažil som Roberta Fica takmer celý čas, čo bol pri moci. Nemám pocit, že by sa zmenil. Taký, aký je dnes, tak takého sme ho mohli vidieť aj v minulosti. Je to rovnaký pokrytec, jedno hovorí, má veľa rečí, ale často koná inak. Tí, čo ho volili, ho volili s týmto vedomím. Nemyslím si, že príde k nejakému veľkému prekvapeniu alebo veľkej mentálnej obrode. Robert Fico s touto protirečivou politikou neskončí. Hoci niečo v Bruseli schváli, bude hovoriť, že dobre, ale schválil som to za takýchto okolností a vybavil som takéto garancie, aj keď možno žiadne garancie nevybaví.
Szalay: Väčšina voličov Smeru asi nečíta uznesenia, ktoré sa prijímajú na zasadnutiach Rady Európskej únie alebo iných orgánov. Pre väčšinu voličov je dôležité to, čo od Roberta Fica počujú na tlačovkách. Toto isté robí už trinásť rokov Viktor Orbán. Doma hovorí o tom, že zabránil novým sankciám proti Rusku a že ich nepodporil. Nakoniec podporil všetky sankčné balíky proti Rusku, a aj teraz po tomto samite vychádzali aj v maďarských médiách články, kde partneri Viktora Orbána chválili za to, že má nejaké reči a nakoniec bol veľmi konštruktívny, aj pri tých debatách. To isté robí aj Fico, ale Orbán to robí už viac ako trinásť rokov.
Obradovič: Nemyslím si, že Ficovi voliči chcú vystúpiť z Európskej únie. Sú za to, aby mali nejakého človeka, ktorý je schopný hájiť slovenské záujmy alebo to minimálne imitovať a zároveň sa tváriť, že ho počúvajú zahraniční štátnici. Nemyslím si, že týmto môže Fico niečo stratiť.
Predseda SNS Andrej Danko povedal, že bude kandidovať do parlamentu a nevie, dokedy môže takáto koalícia vydržať s tým, že mu prekážajú ministri Druker a Dolinková. Ako vážne sa ešte dajú brať Dankove slová?
Szalay: Toto sú hry, ktoré sú nevyhnutné v tejto fáze vzniku vlády a koalície. Vieme, že sa tvorí programové vyhlásenie vlády, takže Danko si chce určite vybojovať väčší priestor pre seba. To jeho postavenie aj v rámci strany a poslaneckého klubu SNS je momentálne nestabilné. Preto potrebuje silné reči. Poznáme z minulosti, že už vystupoval z koalície. Asi aj jeho partneri berú jeho reči s veľkou rezervou. Možno pre jeho ľudí to má nejaký význam, aby videli, že Danko je ešte stále tu a že dokáže silnými vyjadreniami demonštrovať, že chce byť drahou nevestou.
Obradovič: Je to jeho modus operandi a nahráva mu, keď Fico robí pokryteckú politiku. Jeho voliči sú naozaj proti Európskej únii a NATO. Keď bude hovoriť, že pozrite sa, ten Fico hlasuje za niečo iné, ako reálne hovorí, tak si tým pomáha, tým sa prihovára vlastným voličom a bol by hlúpy, ak by to nerobil a politicky to nevyužil. A to isté platí aj pri ministroch Hlasu, pri Druckerovi a Dolinkovej. Jeho agenda je, aby mimovládky v školstve boli označované za zahraničných agentov, a keď mu Tomáš Drucker odkazuje, že nič také nebude, lebo to nepovažuje za problém, tak je politicky prirodzené, že sa ozve a bude do toho tĺcť. Ale asi tú vládu nepoloží, lebo Fico sa ho opýta, aká je jeho alternatíva, a potom mu povie, že „no vidíš“.
Szalay: Andrej Danko bude posledný, ktorý sa vzdá moci.
Prečo chce ísť Danko do európskeho parlamentu?
Obradovič: Voľby do Európskeho parlamentu sú v júni budúceho roka. To je dostatok času na to, aby sa rozhodol, čo ďalej. Môže takto mobilizovať, posilní svoju pozíciu, že ešte stále som tu. Zároveň ani sám nevie, ako sa ešte vyvinie situácia v SNS.
Szalay: Toto by bola dosť unikátna situácia, ak by sa predseda koaličnej strany stal europoslancom, to sme ešte na Slovensku nemali a bolo by to asi aj dosť logisticky komplikované, ak by musel chodiť do Bruselu, aj sedieť tu na koaličných radách. Trochu by sa týmto aj vzdal svojej pozície v SNS.
Nehrá rolu aj to, že je to jednoducho dobre platená pozícia?
Obradovič: On sa o svoje peniaze v tejto vláde bude vedieť postarať.
Szalay: Možno robíme chybu, ak chceme pochopiť úmysly a bežnú logiku Andreja Danka, to je dosť ťažká disciplína.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý pred voľbami naznačil niečo ako svoj možný odchod, povedal, že určite neodchádza z funkcie. Ako ste pochopili to, čo Žilinka predviedol?
Szalay: Vieme o tom len veľmi málo. Maroš Žilinka celý čas koná netransparentne a nevieme, aké sú jeho motivácie, nevieme, či naozaj má politické ambície. Všetky jeho kroky nasvedčujú tomu, že nejaké politické ambície má, lebo ak by nemal, jeho vyjadrenia by nemali žiadnu logiku. Ale on určite vie, prečo toto urobil. Boli špekulácie, že sa môže stať novým ministrom spravodlivosti v novej vláde, to sa nestalo. Boli špekulácie, že bude kandidovať za prezidenta, to vylúčil.
Potom sa hovorilo o Ústavnom súde.
Szalay: Áno, rôzne verzie boli. Nič sa zatiaľ nenaplnilo, ale ešte sa všeličo môže stať.
Obradovič: Čítam to tak, že keď avizoval, že príde s veľkým rozhodnutím a rozprával aj so svojou rodinou, vyslal signál tým, ktorí teraz majú moc, že je tu reálna možnosť, že sa vzdá funkcie a že teraz mu Fico a spol. dali garancie, že to nemusí robiť. Myslím si, že ak vtedy hovoril, že nejaké rozhodnutie zvažuje, tak to bolo rozhodnutie, že sa vzdá funkcie.
Nemôže to byť jednoducho tým, že je labilný človek?
Obradovič: Presne pre toto mi ten scenár, že by mohol kandidovať za prezidenta, nedáva veľmi zmysel, lebo on by zhorel v prvej politickej debate, kde by musel stáť proti lepšie pripravenému moderátorovi alebo politickému oponentovi. Myslím si, že to, že nie je úplne vyrovnaný človek, dosvedčuje aj ten capslock, ktorý používa.
Celkovo sa vlastne rozprávame o tom, že slová verejných činiteľov ako keby nemali váhu alebo ako keby boli na smiech, nemali dôstojnosť. Je to tak?
Szalay: Je to tak. Je to všeobecný fenomén, ktorý sa netýka iba slovenskej politiky. Hovoríme o úpadku politickej debaty. Je to dôsledok sociálnych sietí, trumpizmu a všetkého okolo toho, čo sa deje vo svetovej politike, nie je to iba slovenský fenomén. Ani pôsobenie Igora Matoviča nepomohlo tomu, aby sa politická kultúra dostala na vyššiu úroveň.
A tieto posledné voľby potvrdili, že pre veľkú časť slovenských voličov je takáto komunikácia vyhovujúca, a takéto správanie vysokopostavených politikov neznamená, že by ich to diskvalifikovalo z politickej súťaže. Preto to tak aj robia, lebo vidia, že ľudia od nich neočakávajú transparentnejšie konanie. Je to zlý signál pre celú spoločnosť a nevyzerá to tak, že by sa to nejako začalo zlepšovať.
Obradovič: Mne sa nezdá, že vládni politici rozprávajú nezmysly. Skôr mám pocit, že vedia, čo chcú robiť, že sú rozhodní, aktívni, že dávajú najavo, že sú pripravení. Je dôležité, ako vystupujete na verejnosti, a mám pocit, že toto majú všetci zvládnuté. Dávajú najavo, že sú tu. Nemám z nich dojem, že sú na smiech.
Aké štyri roky nás čakajú?
Szalay: Ťažké, to určite. Veľký plán a žiadnu veľkú stratégiu alebo hlavnú myšlienku o tom, čo by chceli spraviť s krajinou a ako by chceli reagovať na hospodárske ťažkosti, na stav verejných financií, alebo na polarizáciu spoločnosti a všetky veľké výzvy, ktoré nás v týchto rokoch čakajú, nevidím. Skôr vidím nejaké ad hoc riešenia, že si chcú zabezpečiť svoju slobodu a beztrestnosť a zvrátiť procesy, ktoré sa začali v posledných rokoch.
Nevidím, že by tieto opatrenia boli súčasťou veľkého plánu alebo stratégie. Takého plánu, ktorý by chcel zmeniť spoločnosť. Toto je inak aj dobrá správa. Ak nemajú taký plán, tak nedokážu zmeniť spoločnosť tak, aby zničili zvyšky občianskej spoločnosti. Takže toto môže byť aj pozitívne, ale môže to vyvolať aj dosť veľký chaos.
Obradovič: Vládnu od minulého týždňa, čiže desať dní. Za tých pár dní je vidieť, že ich prioritou je zabezpečiť svoju bezpečnosť a beztrestnosť. A čo budú robiť ďalej, to zatiaľ netušíme. Uvidíme z programového vyhlásenia vlády, do akej miery budú ambiciózni a či tie ambície pôjdu proti Slovensku alebo naopak. Máme skúsenosť s vládami Roberta Fica a vieme, čoho sú schopné. A nie sú schopné toho, aby rozdielovo posúvali krajinu vpred, takže ja neočakávam žiadne prekvapenia.
Po tom, čo Matúš Šutaj Eštok prepustil policajného prezidenta Štefana Hamrana tak, že ho dal na obvodné oddelenie do Popradu, pokračovalo odstavovanie aj ďalších policajtov, ktorí vyšetrovali korupčné kauzy – Jána Čurillu a ďalších obvinených operatívcov. Napriek tomu, že majú status chráneného oznamovateľa. Aký je to signál pre ostatných policajtov?
Obradovič: Je to správa, že keď aj budú chcieť vyšetrovať korupciu na najvyšších miestach, tak môžu čakať, že príde spätná väzba, obranná reakcia. Je to výstraha, aby si rozmysleli, či budú aj druhýkrát niečo na nich skúšať. Môže to zafungovať. Najbližšie roky sa nebude vyšetrovať korupcia. Na to môžeme zabudnúť.
Szalay: Je dôležité, aby policajti pociťovali, že majú podporu verejnosti. Zatiaľ bola reakcia verejnosti na opatrenia ministra vnútra pomerne slabá. Čakal som od občianskej spoločnosti hlasnejšiu reakciu. Aj od všetkých tých, ktorí v minulosti reagovali na rôzne korupčné správanie a nedemokratické správanie vlád Roberta Fica a rôznych politikov. Toto je tiež signál aj pre tých policajtov, že verejná podpora momentálne nie je taká silná, čo je dosť zlá správa.
Šéfom inšpekcie ministerstva vnútra sa stal Branislav Zurian, ktorý si myslí, že Milana Lučanského zavraždili, a povedal, že sa krátko skrýval v Bielorusku. Kto ide dobrovoľne do Bieloruska?
Szalay: Dobrovoľne ide do Bieloruska ten, kto nevníma realitu tak ako väčšina ľudí, ale vníma nejakú alternatívnu realitu, do ktorej patrí napríklad to, že Milana Lučanského zavraždili, napriek tomu, že máme dôkazy o tom, že to tak nebolo, že máme výsledky vyšetrovania, že Milan Lučanský spáchal samovraždu.
Toto je už taká absurdita, že ani George Orwell by niečo také nenapísal, že takýto človek sa môže stať šéfom policajnej inšpekcie. Je to surrealistické a ešte horšie je, že minister vnútra hovorí, že garantuje, že to bolo dobré rozhodnutie, za ktorým si stojí. Takže toto je krok, ktorý sa ťažko vysvetľuje, je to proste absurdné.
Obradovič: Minister vnútra Šutaj Eštok je buď človek, ktorý sa nerozhoduje slobodne, alebo je to človek, ktorý nerozumie veci alebo ho nebrzdí charakter. Môžeme si vybrať, ale môže to byť aj všetko dokopy. Nakoniec to však bude jeho maslo na hlave. Ale najlepšie na tom je, že všetci títo gašpari, Fico a Kaliňák budú môcť hovoriť, že je to nominant Hlasu. A už to aj robia. Včera (vo štvrtok – pozn. red.) som pozeral debatu televízie Joj Na hrane, kde Gašpar hovoril, že my s policajným prezidentom nič nemáme, to bude nominácia ministra vnútra, ktorý je za Hlas. Hlas bude zodpovedný za to, ako bude polícia a aj ten rezort samotný vyzerať.
Keď ste hovorili o tom, že reakcia verejnosti na odvolanie Hamrana bola vlažná, alebo na odvolanie čurillovcov: počuť dostatočne opozíciu vzhľadom na to, čo sa deje?
Szalay: Jediný, koho je počuť, je Robert Fico. On naozaj ovládol celé politické spektrum, celú koalíciu. Opozícia je ticho, čomu nerozumiem. Opozícia nereagovala adekvátne na kroky ministra vnútra, aj na nominácie reagovala dosť vlažne. Určite je to dosť divné, akoby sa ešte neprebrali z volebných výsledkov a z toho, že sa im nepodarilo vyskladať vládu. Robert Fico jediný dáva všetkému hlas, dominuje celému dianiu, politici z Hlasu robia to, čo chce Robert Fico, nikto v tejto zostave nie je suverénny.
Obradovič: V PS prenechali priestor Igorovi Matovičovi. Ako lídrov opozície ich vôbec nevidieť ani nepočuť. A keď som spomínal debatu v televízii Joj, bol tam Spišiak z PS, ktorý proti Gašparovi nevyzeral veľmi kompetentne ani profesionálne, a keď dostal otázku na Zuriana, povedal, že jeho názor nie je podstatný a dôležité bude sledovať, aké kroky bude vykonávať. Vzhľadom na to, o akých okolnostiach sa rozprávame a čo Zurian porozprával na vypočutí, je to slabá reakcia opozičného lídra.
Szalay: Ťažko povedať, či chcú momentálne robiť slušnú politiku a preto sú takí pasívni, alebo naozaj ešte nie sú tak doma v parlamentnej politike a hľadajú spôsob, ako reagovať. Ale aj keby platilo, že chcú robiť slušnú politiku, tak to neznamená, že nemôžu ostro a nahlas kritizovať kroky vlády. Mali by to robiť a mali by to robiť oveľa aktívnejšie, ako to robia teraz. Naozaj tlačovky Igora Matoviča fungujú na jeho voličov a toto v nejakej podobe by mohlo robiť aj PS a ostatné strany v opozícii.
Obradovič: Možno sa trochu spoliehajú aj na to, že ich volič dnes veľmi nemá kam ísť, ale ja by som sa do budúcna na to veľmi nespoliehal. Ak budú pasívni tak, ako boli pasívni posledné dni, tak voliči budú hľadať alternatívu.
Blaha zvesil vo svojej kancelárii obraz prezidentky a takisto vlajku Európskej únie.
Szalay: To je ďalšia surrealistická epizóda. Blaha vedel, že tam nemôže dať Lenina ani Stalina, to by bolo asi príliš silné. Ale ukazuje to, že pre Blahu nie sú dôležití demokraticky zvolení politici a inštitúcie, ale skôr sa chce približovať k nejakým diktatúram a takejto politike.
Obradovič: Páči sa mi ambícia KDH nájsť hlasy a zvolať schôdzu na odvolanie Blahu, lebo on svojím správaním znevažuje úrad podpredsedu parlamentu a znevažuje aj prezidentský úrad. Šliape aj po zahraničnej politike Slovenska, pretože vymieňa vlajku Európskej únie, ku ktorej sa hlásime a ktorej sme členom. Zároveň si myslím, že on toto bude robiť na dennom poriadku.
Nedostal exekutívnu funkciu preto, že aj Robert Fico si uvedomuje, že Blaha nie je toho hoden a nie je schopný, aby niečo viedol. On je cirkusant, zjavne tiež nie je vyrovnaný a myslím si, že bude provokovať a my sa budeme musieť pripraviť na to, do akej miery mu na to naskakovať a do akej nie. Ale je správne, aby opozícia upozorňovala a ukazovala, kde je čiara, čo ešte áno a čo už nie.
Viacerí ľudia vo verejnom živote sa sťažujú na to, že hoci si mysleli, že voľby upokoja atmosféru v spoločnosti, tak je to naopak a dav na sociálnych sieťach je ešte agresívnejší. Ako keby si mysleli, že keď ich politici vyhrali, tak môžu pritvrdiť – čo urobia tieto štyri roky s krajinou?
Szalay: Populistickí politici veľmi dobre vedia, že keď vyhrajú voľby, nemôžu prestať s kampaňou, musia celé štyri roky pokračovať s útokmi a polarizáciou spoločnosti, lebo musia mať svojich voličov stále mobilizovaných. Jedine ak budú útoky a polarizácia pretrvávať a spoločnosť bude naďalej rozdelená, dokážu ich účinne mobilizovať.
Toto budú robiť ďalšie štyri roky, respektíve do konca volebného obdobia, aby si takto upevnili svoje pozície, lebo toto je ich politika, hlavne politika Smeru. A Smeru to vyšlo, aj v kampani videli, že to veľmi dobre funguje, a ich politici, ktorí sú teraz už vo vysokých a dôležitých štátnych pozíciách, budú mať už aj väčší mediálny priestor na to, aby to robili veľmi efektívne.
Môže v takejto politickej situácii, keď sa valcuje hlava-nehlava, vyhrať Peter Pellegrini prezidentské voľby?
Obradovič: Bude to mať veľmi ťažké, lebo na druhej strane bude veľká mobilizácia. Bude tam nejaká snaha to korigovať minimálne do prezidentských volieb, ak sa naozaj Peter Pellegrini rozhodne do toho ísť, čo zatiaľ oficiálne nepotvrdil. Ak sa tak naozaj stane, musí mať snahu, aby korigoval svojich koaličných partnerov, aby im hovoril, že ak chcete mať prezidenta v mojej osobe, musíte byť pokojnejší. Ten prvý týždeň ukázal, že to tak nemusí byť. Zároveň dodávam, že je to tiež len uhol pohľadu, pretože pre voličov Hlasu, Smeru a SNS sa zatiaľ nič dramatické neudialo.
Szalay: Myslím si, že sú tu ešte dve dôležité veci, ktoré môžu ovplyvniť kandidatúru Petra Pellegriniho. Prvá je, že on osobne nevstupuje do konfliktov a radikálnejších opatrení. Ani to nekomentuje, a teda neobhajuje kroky vlády a svojich ministrov. Nechce vyvolávať žiadne konfliktné situácie a vyhýba sa konfliktom. Pre mňa to naznačuje, že naozaj má ambíciu, že ak sa stane kandidátom na prezidenta, tak sa stále môže tváriť ako človek, ktorý spája, ktorý sa vyhýba konfliktom, je integrujúci. Na druhej strane teraz vyčkáva aj z toho hľadiska, že čo bude s jeho stranou, lebo jeho strana je momentálne dosť pasívna, akoby ani neexistovala.
Šutaj Eštok je už Smer?
Szalay: Áno, podľa mňa pre bežného voliča to už nie je rozlíšiteľné, či je Šutaj Eštok politik Smeru alebo Hlasu. Hlas akoby už aj v týchto dňoch strácal význam svojej existencie, a ak to bude takto pokračovať, tak pre Pellegriniho bude naozaj jediné východisko, že sa stane prezidentom.
Ako to, že nič nehovorí Ivan Korčok? Od volieb mlčí.
Obradovič: Podľa mňa sa nechce vybíjať na politických sporoch v čase, keď sa prezidentská kampaň ešte ani nezačala. Ten čas ešte príde. Začať sa teraz vybíjať s vládou v čase, keď ešte nie je proti nemu ani postavený prezidentský kandidát? Neviem, či by to bolo rozumné.
Szalay: Možno to má prozaické dôvody, že naozaj ešte stále zbiera podpisy v teréne a snaží sa takto zbierať sympatie ľudí. To, samozrejme, nevylučuje, aby mohol reagovať v takýchto dramatických chvíľach, a jeho voliči by to od neho určite očakávali.
Pozitívnou vecou tohto týždňa je určite nový album Milana Lasicu, o ktorom sme sa dozvedeli. Čo pozitívne sa ešte stalo?
Szalay: Nebolo toho veľa tento týždeň, ale aj Beatles vydali novú pesničku, ktorú ešte napísal John Lennon a ktorú pomocou umelej inteligencie dokončili.
Obradovič: Mne sa páči, že v zbierke na sanitky pre Ukrajinu sa vyzbieralo už 190-tisíc eur, čo je skvelá suma.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
