Čo povedal bavorský sedliak slovenskému postsedliakovi

Autor je prekladateľ

Elektrobicykel má jednu úžasnú vlastnosť: dovezie viac či menej bez námahy po prašných cestách aj staršieho a objemnejšieho človeka tam, kam by sa už na vlastných nohách neunúval. Napríklad do Bavorska. V Bavorsku, ako je známe, žijú väčšinou Bavori, hoci podľa rasového zloženia futbalového klubu Bayern Mníchov sa to nezdá. Ale na bavorskom vidieku je to ešte stále po starom.

Takže v posledných slnečných lúčoch jesene prichádzajú slovenskí e-bicyklisti do dedinky s názvom …dorf, akých je v Bavorsku väčšina, nájdu miestny gasthof, sadnú si k stolu a objednajú si sauerbraten mit rotkohl a k tomu duplák bavorského erdingeru. Začne sa debata. V tej chvíli pristupuje k stolu pán v rokoch, po nemecky sa ospravedlňuje a potom sa lámanou slovenčinou uisťuje, či sú e-bicyklisti wirklich aus Slowakei. Ukáže sa, že ide o majiteľa gasthofu so slovenskou manželkou. A s praprarodičmi z Petržalky. Preto vie trochu po slovensky. A že ak sa e-bicyklisti nenahnevajú, či si môže prisadnúť. Samozrejme, všetko, čo e-bicyklisti skonzumujú, pôjde na účet podniku. Lebo je strašne zvedavý, čo sa to na tom Slovensku deje.

E-bicyklisti chvíľu čosi melú o voľbách, ale majiteľ gasthofu ich preruší. Ukáže sa, že politickú situáciu na Slovensku ovláda celkom slušne, vrátane osôb a obsadenia. A položí kľúčové otázky:

Dokedy si myslíte, že bude trvať trpezlivosť nás, bavorských sedliakov, francúzskych vinárov, talianskych roľníkov, belgických šoférov, írskych dokárov, rakúskych tesárov a ďalších so všetkými tými urážkami a obvineniami, že Brusel dnes je ako Moskva včera?

Odkiaľ beriete vy Slováci istotu, že jedného dňa, keď už budeme mať my, bavorskí sedliaci a francúzski poľnohospodári, týchto vašich rečí naozaj dosť, že si nezvolíme AfD alebo Le Penovú, alebo možno ešte niekoho horšieho, že vám neukážeme prostredník a povieme, aby ste šli za hlasom svojho srdca Putinovi do náruče, ak nie hlbšie?

Prečo si myslíte, že ste iní ako Turci, Libanonci, Eritrejci, Ukrajinci, Poliaci?

Lebo viete, u nás síce rozhoduje Olaf Scholz, ale o Olafovi Scholzovi rozhodujeme my, bavorskí sedliaci a porúrski sústružníci, akokoľvek sa vám to spopod Karpát nemusí zdať.

Sotva sa e-bicyklisti nadýchnu, aby odpovedali, že to my nie, to Fico, hostiteľ pokračuje: – Ani náboj Ukrajine? A to sa nebojíte, že ak by ste tie náboje jedného dňa potrebovali – nedajbože – aj vy, že vás my, bavorskí sedliaci, pošleme do hája?

E-bicyklisti chcú znovu povedať, že to nie my, to Fico, ale hostiteľ je v ráži a zaklincuje: – Vy si fakt tam na Slovensku neuvedomujete, že ak sa my, bavorskí sedliaci, rozhodneme zase spustiť železnú oponu, lebo vám niet rady ani pomoci, že vás už odtiaľ nikdy nikto znovu nevyhrabe?

Rozkokošený hostiteľ si až vtedy všimne viac ako rozpačité tváre slovenských e-bicyklistov a rýchlo sa ospravedlňuje: – Nemyslel som to osobne, ani v zlom, prepáčte. Ale jednoducho to nechápem. Kde sa to tam u vás vzalo? Do krvi som sa pohádal kvôli tomu s manželkiným bratom: pätnásť rokov robil u nás, šikovný chlap, všetko vedel. Tesárčinu, murárčinu, elektriku… Dovolím si povedať, že si aj slušne zarobil, postavil si na Slovensku dom. Boli sme spoločne na Srí Lanke. Neplatil za ubytovanie, ani za stravu… Výsledok? Nemci sú fašisti, lebo pomáhajú Ukrajine, za všetko môže Amerika a Židia, všade sú samí farební. A buzeranti. Po pätnástich rokoch! Normálne nás znenávidel. Vlastnú sestru, ktorú predtým desať rokov nevidel, lebo emigrovala v sedemdesiatom deviatom.

E-bicyklisti nedokážu nájsť odpoveď, spustia hlavy a smutne hľadia do piva. Hostiteľ si to všimne a preto prisype trochu optimizmu: – Ja viem, že to neplatí pre celé Slovensko, ale na môj vkus sa už v tom čvachtáte akosi pridlho. Ja tomu rozumiem, ale moje okolie, kamaráti, kolegovia, teda nemeckí voliči už toho začínajú mať naozaj plné zuby. Ak to u vás takto bude pokračovať, to môže byť problém. Nie náš, ale váš! Našťastie máte mladú generáciu, mladí cestujú, študujú v zahraničí, poznajú jazyky, neboja sa sveta. To môže byť vaša nádej.

E-bicyklisti stále mlčia, nechcú znovu opakovať, že to nie my, to Fico, a hostiteľ to pochopí. Radšej stočí reč na iné. Debata sa rozprúdi.

O hodinu sa spoločnosť lúči, bavorský sedliak podáva ruku slovenskému postsedliakovi: – Ako hovorím, mladá generácia je vaša nádej.

E-bicyklisti vyrazia na cestu späť do hotela. Za prvou zákrutou, keď už hostiteľa ani gasthof nevidieť, sa zastavia na cigaretku.

– Mladá generácia? – povie sarkasticky jeden a pohodí hlavou smerom ku gasthofu. – Ešte šťastie, že zrejme nevie nič o Šutajovi s Eštókom, Tarabovi alebo mladom Kaliňákovi.

E-bicyklisti sa smutne zasmejú. Je im ľúto. Ale sami nevedia, či je im ľúto toho bavorského optimistu, samých seba, alebo celého Slovenska.