Denník N

Nikdy nepocítiť túžbu. Príbehy ľudí, ktorých nikto sexuálne nepriťahuje

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Vedia si predstaviť, že by celý život prežili bez sexu. Necítia sexuálnu túžbu. Napriek tomu sa však vedia zaľúbiť a mnohí z nich by raz chceli mať aj vlastnú rodinu. Rozprávali sme sa s troma mladými ženami, ktoré sa identifikujú ako asexuálne.

„Keď si spolužiačky medzi sebou šepkali, ktorý chlapec je pekný, tak zrejme hovorili o niečom inom ako ja. O príťažlivosti. Ja som iba hodnotila, ktorý z nich je esteticky pekný,“ hovorí Simona, ktorá pred rokom zistila, že je asexuálna. Znamená to, že necíti sexuálnu príťažlivosť k ženám ani k mužom.

Simona je sympatická a pekná mladá žena. Miluje seriály, rozpozeraných ich má asi dvadsať. Sedíme oproti sebe a obe sme trocha nervózne. Vidíme sa prvý raz v živote a Simona vie, že sa budem pýtať na všetko. Pár minút sa teda rozprávame o škole, až kým z nás prvotný ostych neopadne.

Má 25 rokov a už ako tínedžerka skúšala chodiť von s chlapcami aj s dievčatami. Nechápala, prečo po žiadnom rande nemá chuť vo vzťahu pokračovať. Jednoducho jej nikdy nenapadlo tomu človeku na druhý deň zavolať alebo napísať.

Celý život si myslela, že s ňou niečo nie je v poriadku. Minulý rok však na internete natrafila na pojem asexualita a po niekoľkých minútach vyhľadávania zistila, že vlastne číta o sebe.

Lekára nepotrebujú

Aké to vlastne je? Simona vraví, že je to také, ako keď vezmú čokoládu človeku, ktorý ju nemá rád. Nepocíti nič.

Predstaviť sa to dá aj inak. Ak ste heterosexuálnou ženou, ktorú priťahujú iba muži, ste vlastne asexuálna voči ostatným ženám. Asexuálni ľudia sú teda obklopení len tými, ktorí ich jednoducho nepriťahujú.

Študentka Simona nosí na prostredníku pravej ruky čierny prsteň ako symbol asexuality. "V podstate mi pomáhal prekonať tie chvíle, keď mi nebolo veľmi psychicky dobre. Keď sa naň teraz pozriem, hneď si spomeniem, ze nie som jediná a že som úplne v poriadku."
Študentka Simona nosí na prostredníku pravej ruky čierny prsteň ako symbol asexuality. „V podstate mi pomáhal prekonať tie chvíle, keď mi nebolo veľmi psychicky dobre. Keď sa naň teraz pozriem, hneď si spomeniem, ze nie som jediná a že som úplne v poriadku.“

Takíto ľudia tu boli vždy. Akurát sa im hovorilo inak. Ženám nadávali, že sú frigidné, a mužom, že sú impotentní. Sexuológ Robert Máthé tvrdí, že asexualita nie je diagnóza. On sám nemal ani jedného asexuálneho pacienta. Títo ľudia totiž podľa neho nemajú potrebu vyhľadať lekársku pomoc. Ak tak urobia, zájdu skôr k psychológovi, pretože môžu mať problém v nadväzovaní partnerských vzťahov.

Sexuálny pud je pritom pre ľudstvo veľmi dôležitý. „V súvislosti s väčšinovou populáciou hovoríme, že sexuálna potreba patrí medzi primárne. Je to v podstate jedna z najsilnejších potrieb, pretože vďaka sexu zachovávame kontinuitu života. Keby u nás sexuálny pud nebol taký silný, mohlo by sa stať, že by sme postupne vymreli,“ vysvetľuje Máthé.

Namiesto sexu radšej karty

S Martinou Maškovou sme sa spojili vďaka českému fóru Asexual.cz. Má 21 rokov a už druhý rok študuje na Karlovej univerzite v Prahe.

Nedávno sa rozišla so svojím priateľom, boli spolu rok. „Hneď na prvej schôdzke som mu povedala, že nikdy v živote nechcem sex. On odpovedal, že je to neuveriteľné a že on na sex tiež veľmi nie je. Ak by mi to vtedy nepovedal, nikdy by som si s ním nič nezačala.“ Neskôr však začal jej priateľ naliehať a Martina na ňom videla, že sa trápi. „Po dvoch mesiacoch vzťahu som teda zaťala zuby a nejako to pretrpela, aj keď som si celý život hovorila, že do mňa jednoducho nikdy, nikto, nič, tú vec strkať nebude,“ píše Martina.

So svojím priateľom začali mávať sex častejšie. Martina sa pri tom necítila dobre. „Dohovorili sme sa, že budeme mať sex raz za mesiac. Pre neho to bolo málo, pre mňa stále veľa.“ K týmto problémom sa postupne pridali ďalšie a vzťah nakoniec ukončili.

„Občas som si počas vzťahu predstavovala, aké skvelé by bolo, ak by sme si jedného dňa počas medových týždňov večer pred spaním namiesto sexu zahrali karty, alebo ako ideme k moru a celý týždeň môžem odpočívať bez starostí a ani sa nemusím báť, kedy ten ‚zatrolený sex‘ príde. Večer iba ležať v objatí, rozprávať sa, maximálne sa chvíľu maznať, pusinkovať, hladiť – a potom zaspať. To je pre mňa top všetkého. Súznenie duší v tomto prípade nie je len klišé.“

S českou študentkou Martinou Maškovou sme si po večeroch vymenili niekoľko mailov. O asexualite hovorila otvorene a nakoniec sa rozhodla, že v článku môžeme použiť jej celé meno aj s fotkou. Foto - MM
S českou študentkou Martinou Maškovou sme si po večeroch vymenili niekoľko mailov. O asexualite hovorila otvorene a nakoniec sa rozhodla, že v článku môžeme použiť jej celé meno aj s fotkou. Foto – MM

Nie sú rovnakí

Každý asexuál pritom môže sex vidieť trocha inak. Niektorí ho bez problémov mávajú, iným sa hnusí. Vyhrotenou podobou je sexuálna averzia. Nechuť a odpor k sexu. Viacerí asexuáli však dokážu spokojne žiť aj vo vzťahu s partnerom, ktorý od nich sex očakáva.

Veronika je študentkou humanitných vied. V Bratislave žije so svojím partnerom a mačkou. „Sú to moje dve najväčšie lásky,“ hovorí spokojne. Roky sa identifikovala s komunitou gotikov, neskôr robila výtvarné umenie. Je to útla pekná žena, ktorú si zapamätáte. Podobne ako Simona sa považuje za celoživotného outsidera.

Spočiatku sa identifikovala ako bisexuálka, mala niekoľko vážnejších vzťahov. „Cítila som pritom motýle v bruchu a s tým človekom som chcela fyzicky byť. Tam sa to však končilo.“

V súčasnosti má vyše ročný vzťah. „Z mojej strany je to stále na úrovni psychickej podpory a blízkosti. Túžba mať pri sebe niekoho, komu sa môžem úplne zdôveriť. Sex mi nechýba, ale mávame ho.“

Priateľovi povedala, že sexuálne túžby nemá a že neočakáva, že by sa to v budúcnosti mohlo nejako zmeniť. Napriek tomu si Veronika myslí, že si to jej priateľ nedokáže celkom predstaviť.

Ako teda sex vníma? „Ako hru. K vyvrcholeniu dochádza, ale nie som z toho v psychickej extáze,“ hovorí. Má pocit, že pred piatimi rokmi niečo také pri sexe zažila, aj keď nešlo o taký skvelý vzťah, aký má teraz.

Vedci im dlhujú zopár výskumov

Väčšina štúdií a odborníkov tvrdí, že asexualita dodnes nie je celkom preskúmaná ani pochopená. Podľa často citovanej štúdie kanadskej Brockovej univerzity je až jedno percento populácie asexuálne. Je teda veľmi pravdepodobné, že nejakého asexuálneho človeka poznáte aj vy.

Výskumníci na Univerzite v Britskej Kolumbii zasa zistili, že aj keď niekto nepociťuje sexuálnu túžbu, neznamená to, že by jeho pohlavné orgány nefungovali.

Pri pohlavnom styku alebo dráždení u asexuálnych mužov aj žien funguje všetko rovnako. Mnohí asexuáli navyše aj masturbujú. Vnímajú to však skôr terapeuticky. Ako oddych a uvoľnenie.

„Je to iba mechanické, na nikoho pri tom nemyslím. Aj som sa snažila, ale nešlo to. Neviem to nasmerovať na nejakú konkrétnu osobu,“ vysvetľuje Simona.

Veľa ľudí je z vlastného prežívania zmätených, nevedia sa zaradiť do žiadnej skupiny, pretože majú pocit, že na sto percent nespĺňajú kritériá žiadnej menšiny.

Romina Kollárik z iniciatívy TransFúzia, ktorá sa sama občas identifikuje ako žena a niekedy ako muž, hovorí, že „medicína má potrebu kategorizovať ľudí, dávať ich do škatuliek a hodnotiť ich“. Nie všetci sa pritom do nejakej škatuľky zaradiť vedia.

V komunite asexuálov sa používa aj označenie demisexuál. Je to človek, ktorého dokáže sexuálne priťahovať len niekto, s kým má blízky a dôverný vzťah. A ak je niekto na pomedzí sexuality a asexuality, volajú ho „grey assexual“, čiže sivý asexuál.

V spoločnosti sa asexualita často vníma ako niečo nepochopené či dokonca vymyslené. Veľa sa o nej nerozpráva, a preto sa s ňou spájajú rôzne mýty. Napríklad ten, že asexualita v prírode vznikla pre preľudnenie Zeme.

Ľuďom hovorím, že na vzťahy nemám čas

Asexuáli sa často nevedia identifikovať s heterosexuálmi, bisexuálmi alebo homosexuálmi. Tí, ktorí túžia po vzťahu, preto používajú iný slovník. Označujú sa ako heteroromantici, biromantici a homoromantici. Ak romantické vzťahy nevyhľadávajú, sú aromantickí.

Simona bola zamilovaná iba raz. Do svojej kamarátky. Vtedy mala v hlave úplný chaos. Chcela s ňou síce tráviť čo najviac času, ale tam sa jej túžba končila.

Vzťah sa snažila nájsť niekoľko rokov, ale nedarilo sa jej. „K nikomu som nič necítila a trápilo ma to. Teraz už si hovorím, že ak vzťah príde, tak príde, keď nie, tak nie.“ Keď sa dozvedela, že niečo také ako asexualita existuje, odľahlo jej – konečne sa vedela niekam zaradiť. Dokonca sa zlepšil aj jej vzťah s rodičmi.

„Ešte celkom neviem, ako sa s tým v živote popasovať, hlavne keď prídu otázky typu ‚kedy si niekoho nájdem‘. Vtedy neviem, ako mám odpovedať. Momentálne im teda hovorím, že okrem školy nemám na nič čas,“ hovorí Simona.

Veronika pritom spomína podobné problémy. „Ľudia automaticky predpokladajú, že mám sexuálne túžby, a v rozhovoroch je to občas dosť trápne. Aj v pracovnom prostredí sa očakáva, že človek chce mať partnera, dieťa, založiť si rodinu. Mnohí asexuáli to tak necítia.“

To však nie sú najhoršie reakcie, s akými sa stretávajú. „Občas ich obviňujú, že si iba vymýšľajú alebo že sú chorí.“

Spokojný vzťah len medzi asexuálmi?

Českí a slovenskí asexuáli sa spolu môžu rozprávať aj na fóre Asexuali.cz. „Raz som kdesi čítala, že fórum pre asexuálov je niečo podobné, ako keby si nekuchári vytvorili fórum o varení,“ smeje sa Simona. Diskutujúci tam riešia takmer všetko. Okrem asexuálnych tém aj partnerské vzťahy, vtipné obrázky, počítačové hry, svoje básne či darovanie krvi.

Súčasťou fóra je aj zoznamka, Simona si tu však partnera alebo partnerku hľadať neplánuje. Prekáža jej, že sú tam zvyčajne ľudia, ktorí sex nenávidia. Ona však k nemu má skôr neutrálny vzťah a aspoň raz by ho určite v rámci skúsenosti chcela skúsiť.

Ani Veronika si partnera nehľadala medzi asexuálmi. A nič podobné neplánuje. „Načo by mi to bolo? Mne sex naozaj neprekáža. S partnerom si navyše výborne rozumiem. Rozprávame sa, ľúbime sa, stretávame sa aj hodnotovo. Vôbec to nie je kritérium, podľa ktorého by som si niekoho hľadala.“

Češka Martina má však iný názor. Je rada, že na fóre majú aj zoznamku. „Nájsť partnera vo svojom okolí s asexuálnymi alebo aspoň hyposexuálnymi sklonmi je ako nájsť poklad. Už nikdy si nechcem hľadať partnera mimo asexuálov.“

Navyše žartuje, že na asexuálnej zoznamke je ľahšie si niekoho nájsť, pretože tam nie sú úchylní ľudia. Kamarátka, ktorej sa s tým zdôverila, sa jej raz spýtala, prečo sa vlastne snaží niekoho si nájsť, keď nechce sex. „No, pretože lásku, bohužiaľ, chcem,“ odpovedala jej.

Martina priznáva, že tiež má občas obavy. „Trocha sa bojím, že si ideálny vzťah nikdy nenájdem. Ale ktorý vzťah je ideálny, však?“

Je nás viac

Na Slovensku asexuálov nezdružuje nijaká organizácia. Iniciatíva Inakosť, ktorá sa zaoberá sexuálnymi menšinami, asexualitu rešpektuje ako súčasť identity a aj ako menšinu. Špecificky sa jej nevenujú.

„Asexuálni ľudia sa podľa mňa stretávajú skôr s nepochopením spôsobeným nevedomosťou, ako s diskrimináciou motivovanou ‚fóbiou‘ alebo právnymi prekážkami,“ vysvetľuje riaditeľ Inakosti Martin Macko.

V zahraničí je známa skupina AVEN (Asexual Visibility and Education Network), ktorá združuje asexuálnych ľudí. Vymieňajú si skúsenosti, robia osvetu, vzdelávajú sa a zabávajú.

Väčšina informácií o asexualite je však stále dostupná len v angličtine. Preto sa k nám tieto témy stále dostávajú cez mladých ľudí, ktorí informácie hľadajú na internete.

Podľa Simony by sa o asexualite malo hovoriť viac. „Ak by som v pätnástich vedela, že niečo také existuje a je to normálne, tak by bol môj život oveľa jednoduchší.“

Vie si napríklad predstaviť, že by sa o tom na určitých hodinách rozprávali učitelia so žiakmi. To by však na školách zrejme musela fungovať istá forma sexuálnej výchovy.

„Asi pred rokom som si chvíľu predstavovala, že budem už navždy sama, presťahujem sa niekde do lesa a budem obklopená mačkami. Teraz už mám pocit, že môj život môže byť dobrý aj bez toho, aby som bola ako ostatní,“ usmeje sa a dopije čaj.

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie