Denisa Ballová
„Keď som uvidela výsledok, skolabovala som. Hneď som zavolala kamarátkam a potom mame,“ povedala pre denník Le Monde 23-ročná Francúzka, ktorá vystupuje pod menom Jeanne. Nehovorí sa jej o tom ľahkom, pretože ako študentka posledného ročníka vysokej školy zostala tehotná.
„Vôbec nie som pripravená na tehotenstvo,“ opakuje. „Nie som vôbec pripravená milovať dieťa, dokonca si nie som istá, či chcem byť raz matkou.“
Jeanne medzitým absolvovala návštevu kliniky, krvné testy, ultrazvuk, dohodla si stretnutie s lekárom, rozprávala sa s poradkyňou v oblasti interrupcie, ktorá jej vysvetlila, aké sú ďalšie postupy dobrovoľného ukončenie tehotenstva.
„Urobím to tak rýchlo, ako to bude len možné,“ povedala. „Uvedomujem si, aké mám šťastie, že som sa narodila v správnej krajine a v správnom čase.“
Jeanne je jednou z tisícov Francúzok, ktoré ročne podstupujú umelé ukončenie tehotenstva. Podľa štatistík sa pre tento zákrok rozhodne jedna z troch žien v krajine.
O posilnení práva žien na potrat hovorí od minulého roka francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ten v piatok predložil návrh zákona, ktorým by sa Francúzsko malo stať prvou krajinou na svete s právom na interrupciu v ústave.
„Na základe práce poslancov a združení bude návrh ústavného zákona tento týždeň odoslaný Štátnej rade a predložený Rade ministrov do konca roka,“ napísal Macron na sociálnej sieti X. „V roku 2024 sa sloboda žien rozhodnúť sa pre interrupciu stane nezvratnou.“
Cez hlasovanie poslancov
Snaha o presadenie práva na potrat do francúzskej ústavy nadväzuje na to, čo Macron sľúbil 8. marca pri príležitosti Medzinárodného dňa žien, keď povedal, že francúzska iniciatíva by sa mala vnímať ako „všeobecné posolstvo solidarity voči ženám, ktorých práva na potrat boli porušené“.
Išlo o odkaz na situáciu v USA po zvrátení rozhodnutia Roe v. Wade a sprísňovanie podmienok na interrupciu v Poľsku.
Prieskum pozorovateľského centra Jeana Jaurèsa ukázal, že zakotviť právo na potrat vo francúzskej ústave má širokú podporu verejnosti (89 percent).
Zmena ústavy vyžaduje, aby návrh zákona prešiel v referende alebo prostredníctvom trojpätinovej väčšiny v oboch komorách parlamentu. Väčšina ústavných zmien býva vo Francúzsku schválená predovšetkým druhou možnosťou.
Ide pritom o pomerne komplikovanú procedúru. Návrh najskôr posúdi Štátna rada, najvyšší francúzsky správny súd, ktorý má poradnú funkciu. Následne bude zákon predložený na hlasovanie v Národnom zhromaždení, kde potrebuje získať jednoduchú väčšinu v 577-člennom parlamente.
Pre posledný krok k schváleniu je potrebné zabezpečiť podporu troch pätín zákonodarcov v oboch komorách parlamentu (Národné zhromaždenie a Senát) na mimoriadnom zasadnutí, ktoré sa tradične zvoláva v paláci Versailles a hovorí sa mu kongres.
Líderka krajne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko Mathilde Panot návrh zákona predložila do prvého čítania ešte vlani v novembri. Obsahoval znenie „právo na dobrovoľné ukončenie tehotenstva“.
Návrh zákona schválilo Národné zhromaždenie veľkou väčšinou – 337 hlasov za, 32 bolo proti a 18 sa zdržalo. Návrh následne prijal aj Senát (166 hlasov za, 152 proti), no zamenil v ňom „právo žien“ podstúpiť potrat za ich „slobodu“.
Kým Macron bol na strane Senátu a tvrdil, že zákon by mal obsahovať slovo „sloboda“, ľudskoprávne skupiny volali po „práve“, ktoré je podľa nich silnejšie.
„Dolaďovanie jazyka sa môže javiť ako luxus pre aktivistov za práva na interrupciu v USA, ktorí bojujú proti zákazom a iným opatreniam obmedzujúcim prístup v rôznych štátoch,“ komentoval situáciu vo Francúzsku denník Washington Post.
Ako pripomína stanica France24, politici tlačili na druhú možnosť presadania revízie ústavy hlasovaniami aj z toho dôvodu, že prípadne referendum by mohlo podnietiť nárast mobilizácie proti potratom.
Tisíce žien
Ukončenie tehotenstva bolo vo Francúzsku dekriminalizované v roku 1975 takzvaným zákonom Veil pomenovanom po vtedajšej ministerke zdravotníctva Simone Veilovej.
Odvtedy bolo prijatých niekoľko zákonov, ktorých cieľom bolo zlepšiť podmienky pre interrupcie, najmä ochranu zdravia a anonymitu žien, vrátane zníženia finančnej záťaže celého procesu.
„Je to víťazstvo všetkých žien a silný symbol poslaný do iných krajín sveta, kde naše práva strácajú pôdu pod nohami,“ napísala na sieti X francúzska ministerka pre rodovú rovnosť Bérangère Couillardová v reakcii na schválenie zákona poslancami.
Interrupcia je vo Francúzsku legálna z akéhokoľvek dôvodu do 14. týždňa tehotenstva a je plne hradená systémom zdravotného poistenia.
Vlani v krajine podstúpilo potrat 234-tisíc žien (o 17-tisíc viac ako v roku 2021), čo je podľa denníka Le Monde najvyššie číslo od roku 1990.
Podľa psychológa Benjamina Rouxa, ktorý sa špecializuje na podporu žien uvažujúcich o potrate, „25 percent potratov súvisí s násilím páchaným na ženách“.
Ako však upozorňuje francúzsky denník, nie všetky Francúzky majú rovnaký prístup k interrupciám, závisí to od miesta ich bydliska a finančných možností.
V roku 2005 umožňovalo zákrok 653 zdravotníckych zariadení, v roku 2018 ich počet klesol na 511. Rovnako klesol aj počet lekárov, ktorí potraty vykonávajú.
Roe v. Wade
Právo na potrat má širokú podporu medzi francúzskymi politikmi a političkami. Za nepotrebný ho označila len líderka krajne pravicového Národného združenia Marine Le Penová.
„Žiadne politické hnutie, či už v Národnom zhromaždení, alebo mimo neho, nevyzýva na to, aby sme ho (dobrovoľné ukončenie tehotenstva) spochybňovali,“ povedala podľa Le Monde.
Predovšetkým ľavičiari a centristi volali po zapísaní práva na interrupciu do ústavy po rozhodnutí amerického Najvyššieho súdu v júni 2022, ktorý zrušil rozsudok Roe v. Wade z roku 1973. Ten uznával ústavné právo žien na interrupciu a legalizoval potraty.
Prístup k potratom v Spojených štátoch tak zostáva závislý od politík jednotlivých štátov a vo viacerých je obmedzený, pričom sa očakávajú ďalšie reštrikcie v tejto oblasti.
„To, čo sa stalo v USA, bolo pre ľudí vo Francúzsku určite šokom. Myslím si, že to bol skutočne zlomový bod,“ povedala pre Washington Post francúzska historička Bibia Pavard.
Posilňovanie práva na potrat vo Francúzsku podnietil aj súdny proces so 16-ročnou študentkou, ktorá podstúpila interrupciu po tom, čo ju znásilnil spolužiak. Potrat do 18 rokov bez súhlasu rodičov je nelegálny. Išlo o prelomové rozhodnutie, ktoré viedlo k oslobodeniu dievčaťa spod obžaloby.
Varovania z Poľska a Maďarska
Kritici návrhu francúzskeho zákona argumentujú, že v krajine neexistuje žiadna vážne právna hrozba pre právo žien na potrat. Aj niektorí francúzski odborníci uvádzajú, že aj bez ústavnej zmeny je právo na interrupciu vo Francúzsku viac zakotvené, a teda chránené, ako bolo v posledných rokoch v USA. Iní však hovoria, že ide o posilnenie ochrany ženských práv.
„Zatiaľ nemáme rovnaký problém ako v USA. Je to však pre budúcnosť,“ povedala odborníčka Mathilde Philip-Gay z lyonskej univerzity. „Ak si vypočujete Donalda Trumpa z kampane z roku 2018, zistíte, že existovala stratégia na zvrátenie federálneho práva na potrat. V USA existovala dlhodobá stratégia, aj my vo Francúzsku potrebujeme dlhodobú stratégiu.“
V niektorých z 27 štátoch Európskej únie zostáva umelé ukončenie tehotenstva spornou témou. Odpor proti potratom do veľkej miery závisí od postavenia katolíckej cirkvi v krajine a jej politických spojencov.
Ako v posledných desaťročiach cirkev strácala svoj vplyv, otvárala sa možnosť presadzovať zmenu v tejto oblasti. Niektoré krajiny posilnili právo na umelé ukončenie tehotenstva, v iných situácia viedla k de facto jeho zániku.
V posledných rokoch sa uľahčil prístup k legálnemu potratu napríklad v Mexiku a Írsku, kde v roku 2018 v referende zrušili jeden z najprísnejších zákazov potratov. Iná situácia nastala vlani v septembri v Maďarsku, kde vláda zaviedla povinnosť, aby žena „počúvala tlkot srdca plodu“ pred tým, ako jej bude umožnený prístup k interrupcii.
Veľa sa hovorí predovšetkým o Poľsku, ktoré má jeden z najprísnejších interrupčných zákonov v Európe. Ten v posledných rokoch viedol k smrti niekoľkých žien dožadujúcich sa včasného lekárskeho ukončenia tehotenstva.
V katolíckej krajine je umožnené ženám ukončiť tehotenstvo iba v prípade znásilnenia, incestu alebo ohrozenia zdravia či života matky. Opatrenia sa ešte sprísnili v roku 2020, keď poľský ústavný súd rozhodol, že interrupcie z dôvodu poškodenia plodu boli protiústavné.
Výhrada svedomia
V Chorvátsku sa za posledné roky znížil počet centier, kde vykonávajú interrupcie. Potrat je povolený do desiateho týždňa a v prípade ohrozenia života matky alebo nezvratného poškodenia plodu.
V máji 2022 však v krajine vyvolal pozornosť prípad Mirely Cavajdovej, ktorej odmietli interrupciu, aj keď jej šesťmesačný plod mal národ na mozgu. Na potrat musela cestovať do susedného Slovinska.
Komplikovaná situácia s potratmi je aj v Španielsku, kde sa lekári vyhýbajú týmto úkonom prostredníctvom výhrady svedomia. 85 percent potratov sa tak uskutočňuje na súkromných klinikách.
Žiadna verejná nemocnica nepraktizuje potraty ani v konzervatívnom Bavorsku, všíma si francúzska stanica Ouest France.
„Polovica Európaniek tehotných pred dovŕšením 14. roku žije v Rumunsku,“ uviedla pre rádio Violaine Lucas z mimovládnej organizácie Choisir la cause des femmes, ktorá monitoruje situáciu ženských práv v európskych krajinách. Upozorňuje, že za týmto stavom je nedostatočná sexuálna výchova vo východoeurópskej krajine.
V Taliansku nástup Giorgie Meloniovej, ktorá vystupuje proti potratom, viedol k ďalšiemu obmedzovaniu prístupu k interrupcii. Koncom roka 2021, rok pred jej prevzatím moci v katolíckej krajine, sedem z desiatich talianskych lekárov odmietlo vykonať interrupciu, odvolávajúc sa na náboženstvo alebo etiku.
Len Fínsko, Švédsko a Litva neponúkajú lekárom takúto možnosť. Klauzula svedomia existuje vo väčšine krajín, vrátane Francúzska.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
