Mal by byť mobil v škole zakázaný? Naučme ho deti rozumne používať, aby sa v dospelosti nestali jeho otrokmi

Keď sa Rastislav Očenáš v roku 2019 po šiestich rokoch vrátil pracovať do školstva, zostal šokovaný. „Mal som pocit, že pracujem s iným ľudským druhom,“ hovorí učiteľ matematiky a slovenčiny, ktorý tento rok získal titul Učiteľ Slovenska.

Prekvapilo ho, akú slabú pozornosť majú deti v porovnaní s tými, ktoré si pamätal – jednoducho sa nedokázali dlho sústrediť. „Povedal som prvákom, že popri maľovaní si pustíme audiorozprávku. Trvala iba 10 minút, ale ja som videl, že po 50 sekundách stratili pozornosť. Nedokázali vnímať dej rozprávky,“ hovorí Očenáš.

Pozorovanie učiteľa dobre ilustruje obavy mnohých rodičov či učiteľov, ako zásadne mobil, hry, aplikácie či sociálne siete ovplyvňujú deti, ktoré s nimi vyrastajú. Na tento strach sa ponúka rýchle riešenie – netreba mobily zakázať aspoň v škole, aby deti nehlúpli?

Debatu otvoril komisár pre deti Jozef Mikloško, ktorý vyzval ministerstvá školstva a zdravotníctva na reguláciu používania mobilov v školách. „Od činnosti zameranej na prevenciu a zvyšovanie povedomia o rizikách používania mobilných zariadení v školách až po prijímanie plošných zákazov,“ vyzýva Mikloško.

Škôl a viacerých odborníkov sme sa opýtali, či by sa mali mobily v školách zakázať a ako ich regulovať. Niektoré školy umožňujú deťom používať mobil cez prestávky, ďalšie až po vyučovaní. Učiteľ Očenáš vymyslel ešte iný spôsob, ako deti vedie k rozumnému používaniu techniky.

Prinášame aj výber argumentov za a proti obmedzeniu mobilov v školách. Odborníci sa v zásade zhodli – sú proti úplnému zákazu mobilov v školách. No deti by podľa nich mali mať mobily zamknuté v skrinkách počas hodín aj prestávok. Použiť by ich mohli v prípade potreby.

„Mnoho výskumov ukazuje, že pre mladých ľudí – adolescentov je byť online súčasťou ich bytia. Na rozdiel od nás sa už narodili do digitálnej doby, nerozlišujú, čo je online a čo offline, všetko je pre nich reálne a dôležité. Úplným zákazom mobilov by sme ich obrali o dôležitú časť ich životov,“ hovorí odborník na internetovú závislosť Juraj Holdoš.

Viesť deti k tomu, aby neboli iba konzumentmi, ale aj tvorcami

V základnej škole na Sliači, kde učí Rastislav Očenáš, deti v škole mobil používať nemôžu. Ráno si ho musia zamknúť do skrinky a nemajú ho so sebou ani počas prestávok. Ak sa potrebujú spojiť s rodičom, urobia to cez učiteľa. Očenášovi sa zdá, že deti používajú mobil aj popoludní tak často, že čas v škole bez mobilu je pre ne skoro ako detox.

Aj medzi učiteľmi však prebiehala debata o tom, či mobily zakázať. Dali by sa totiž dobre využiť aj na vyučovaní, aby boli hodiny interaktívnejšie. „Pre školu je náročné zaobstarať dosť tabletov, aby sa do aktivity mohli zapojiť všetky deti. Aj keď sa nám to podarí a kúpime nejaké tablety, často sú technicky ďaleko za telefónmi, ktoré používajú deti,“ hovorí Očenáš.

Vo svete sa tento trend volá „bring your own device“ – teda prines svoje zariadenie do školy. Podľa Očenáša to dáva ohromné možnosti – napríklad sa mobily žiakov môžu používať ako malé počítače, pričom ku každému sa pripne vlastná myš a monitor. Deti by mohli používať mobily trebárs pri spoločných kvízoch, kde by cez aplikáciu vypĺňali správne odpovede, vysvetľuje učiteľ.

Ale potom príde prestávka a používanie mobilu sa už ustrážiť nedá. „Potom sa stane, že fotia spolužiakov, ktorí nechcú byť fotení, a kade-tade to posielajú a zverejňujú. Alebo si urobia fotky pani učiteľky. Jednoducho nemajú zručnosti na to, aby dokázali s technikou pracovať zodpovedne,“ hovorí Očenáš.

Na sociálnych sieťach majú podľa neho deti pocit, že je to svet bez limitov. „Škola má svoje hranice, ktoré rešpektujú. No len čo prejdú na sociálnu sieť, tak majú pocit, že hranice sú posunuté, a správajú sa inak,“ tvrdí učiteľ.

Očenáš je v škole aj školským digitálnym koordinátorom – jeho úlohou je dohliadať na to, ako sa v škole používa technika pri vzdelávaní. Očenáš však túto funkciu označuje skôr pojmom digitálny advokát, a to doslova. „V tom zmysle, že proti sebe máte strašne veľa žalobcov,“ hovorí so smiechom.

A tak stále presviedča, aby sa používalo menej zákazov a aby učitelia dali technike šancu. „Cestou je prinášať do školy technológie, ktoré pomáhajú deťom vystúpiť z roly konzumenta a stať sa tvorcom,“ vysvetľuje. Cez granty získal napríklad ozoboty – malé roboty, cez ktoré sa môžu deti učiť programovať.

„Je dobré ukazovať deckám, že sa dá robiť aj viac než iba prijímať to, čo mi ponúka YouTube alebo TikTok. Že technológie mi dávajú možnosť niečo vytvoriť,“ vysvetľuje učiteľ. V škole majú žiaci kedykoľvek možnosť ponoriť sa do sveta techniky, no nie vždy ich to baví rovnako ako TikTok. „Toto nie je celkom to, po čom decká túžia. Tam už cítia, že sa k tomu potrebujú niečo naučiť, vedieť, naprogramovať si. Ale vedia sa pre to nadchnúť,“ dodáva.

Zopár počítačov v triede, o ktoré sa deti starajú

Očenáš našiel ešte jeden spôsob, ako bezpečne priniesť techniku deťom. Cez grant zohnal do každej triedy štyri počítače, ktoré majú deti na starosti. Vyberajú si spolu hry a aplikácie, ktoré tam chcú mať – od edukačných až po vesmírne. Zároveň sa o ne aj starajú, a keď sa objaví problém, musia ho vyriešiť – s pomocou učiteľa.

„Keď vidím, že už je toho priveľa, že chalani sú stále pri tom, cez prestávku sa nenajedia, netrávia čas so spolužiakmi, tak vtedy povyberám nabíjačky od počítačov a nejaký čas ich nepoužívame. A rozprávame sa, čo sa stalo. Oni sami potom uznajú, že aha, asi sme sa pri tom dlho pozabudli,“ vysvetľuje učiteľ.

Každá škola dnes môže sama rozhodnúť, ako povolí deťom mobily. Do júna minulého roku platila vyhláška ministerstva školstva, ktorá hovorila: „Počas vyučovania žiak nesmie používať mobilný telefón.“ Aj keď to znie ako striktný zákaz, školy si aj v čase platnosti vyhlášky mohli vetu vyložiť všelijako a mobily používať rôzne. Pod pojmom vyučovanie sa totiž dá vnímať buď iba vyučovacia hodina, alebo celý vyučovací deň.

Základná škola Nevädzová v Bratislave deťom v škole zakazovala mobil až do minulého roku, keď sa platnosť vyhlášky skončila. Škola sa potom rozhodla pravidlá trochu uvoľniť – deti môžu používať mobil do ôsmej ráno pred vyučovaním a potom aj počas veľkej prestávky od 10.35 do 11.00 h.

Počas ostatných krátkych prestávok by mohol deti rozptýliť tak, že by nestihli nič iné – presunúť sa z hodiny na hodinu, pripraviť si veci, najesť sa alebo ísť na toaletu. „Mohli by sa pozabudnúť pri mobile a po desiatich minútach, keď zazvoní, zistiť, že nič nestihli,“ hovorí riaditeľka Mária Orságová.

„Chceli sme sa vyhnúť striktným zákazom, ktoré platili predtým. Mysleli sme si, že decká budú zodpovednejšie, keď budú mať aspoň čiastočne prístup k mobilu,“ hovorí riaditeľka.

Predtým sa totiž deti snažili zákazom vyhnúť a chodili cez hodiny na toalety s mobilom. „Videli sme, že žiak šiel na toaletu skontrolovať, či nemá mail alebo esemesku,“ hovorí riaditeľka.

Zatiaľ to podľa nej funguje dobre – deti vedia, že cez veľkú prestávku si môžu vybaviť, čo potrebujú, a počas iných prestávok ich mobil láka menej.

Podľa hlavnej školskej inšpektorky by mal riaditeľ postupovať v súlade s právnym poriadkom, teda nenarušiť osobné vlastníctvo žiaka či právo žiaka na prístup k informáciám. „Používanie mobilu počas vyučovania bez súhlasu vyučujúceho však môže škola v školskom poriadku zakázať; pri používaní so súhlasom učiteľa môže byť mobil aj učebnou pomôckou,“ hovorí Alžbeta Štofková Dianovská a dodáva, že mobil je dobrý sluha, ale zlý pán.

Zákaz mobilov je nereálny, nedá sa odkontrolovať, hovorí riaditeľka

Naopak, na košickej Základnej škole Krosnianska môžu deti používať mobil kedykoľvek – počas hodín aj počas prestávok. Vždy sa však musia opýtať učiteľa a povedať mu aj dôvod. Ak chcú vytiahnuť mobil počas prestávky, opýtajú sa učiteľa, ktorý má dozor.

Riaditeľka Daniela Daneshjoová vysvetľuje, že úplný zákaz mobilov je v škole nereálny, pretože sa nedá odkontrolovať. Keď deťom nariadite zamknúť mobil v skrinke, nájdu spôsob, ako to obísť. „Odovzdáte nejaký tlačidlový mobil a druhý si necháte v ruksaku. Vám by to nenapadlo, keby ste mali 12? Každý tvrdý zákaz podnecuje deti k tomu, aby si našli cestičky, ako ho obísť,“ hovorí riaditeľka.

V škole zaviedli aj generálny pardon na mobil pri čakaní na obed, kde sa tvoria dlhé rady. Tam môžu mať deti mobil bez dovolenia. „Keby nemohli pozerať do svojich mobilov, vyškrabali by nám diery do steny, tak by sa nudili,“ hovorí Daneshjoová.

Ak by štát chcel zaviesť plošný zákaz mobilov, musel by dať celému Slovensku dvojku zo správania, hovorí riaditeľka z Košíc. „Je to súčasť ich života, nevieme im to úplne zakázať. Je to zbytočný boj s dieťaťom,“ hovorí riaditeľka.

Podľa riaditeľky technika zo životov detí nezmizne, naopak, bude sa iba zdokonaľovať. Preto by sa namiesto zákazov mali rodičia venovať tomu, ako nenechať dieťa vyrastať iba pri mobile, ale rozvíjať aj jeho sociálne zručnosti. Deti sa podľa nej môžu hrať na mobile, ak popritom majú aj iné aktivity.

„Výhovorka na mobil je zlá. Problém je v tom, že rodičia už nerobia s deťmi veľa aktivít, lebo je jednoduchšie dať dieťaťu mobil. Aj rodič si musí nájsť čas na aktivity s deťmi mimo mobilu,“ hovorí riaditeľka.

Mobil rozptyľuje pozornosť – aj cez hodiny, aj cez prestávky

Radšej nerobme plošné zákazy, vravia v skratke viacerí odborníci. Hovoria o vytvorení „láskavých hraníc“, teda „jednoduché, primerané a dôsledne dodržiavané pravidlá“.

Navrhujú obmedziť mobily deťom na prvom stupni a pre tie staršie nastaviť jasné pravidlá. A čo je ešte dôležitejšie – dôsledne ich dodržiavať.

Toto sú problémy, ktoré odborníci vidia v mobiloch v školách:

Rozptyľuje pozornosť. Čím je mobil bližšie k dieťaťu, tým viac rozptyľuje jeho pozornosť, hovorí Holdoš. Podľa odborníkov by deti počas hodín nemali mať mobil pri sebe. Úplne najhoršie je, ak má dieťa mobil pod lavicou alebo dokonca na stole. Ak majú mobil blízko, prežívajú FOMO, z angličtiny „fear of missing out“. Teda strach, že o niečo prídu – zmeškajú správu, novinku v hre či u influencera. „Notifikácie nám dlhodobú zámernú pozornosť poškodzujú a u detí je to ešte výraznejšie,“ hovorí Holdoš.

Podľa školskej psychologičky môže dieťa rozptyľovať mobil aj vtedy, keď je odložený v školskej taške. „Úlohu zohráva aj naša potreba veci dokončovať – žiak môže mať rozohranú hru, rozpísanú konverzáciu a nevie sa sústrediť na vyučovanie,“ hovorí Petra Gogoláková.

Mobil rozptyľuje, a to aj cez prestávky. Ak si deti môžu vytiahnuť mobil cez prestávku, prirodzene premýšľajú nad tým, čo s ním budú robiť. Ak si, naopak, môžu mobil vytiahnuť až po odchode zo školy, rozptyľuje ich menej, hovorí odborník na digitálne rodičovstvo Michal Božík. „Môžu viac premýšľať o tom, ako ho budú používať počas prestávky, než o dianí v triede,“ hovorí.

„Náš mozog je v súčasnosti extrémne prestimulovaný, obzvlášť ten detský,“ dodáva psychologička Gogoláková. Takisto odporúča prestávky bez mobilu, aby si deti oddýchli inak – pohybom alebo so spolužiakmi. Mobil počas prestávky by im znova dodal iba ďalšie stimuly. „Môže sa stať, že žiak sa počas prestávky dozvie nejakú informáciu, ktorá mu následne nedovolí sústrediť sa na vyučovanie, čo je opäť veľmi preťažujúce,“ hovorí.

Ani Holdoš neodporúča mobil cez prestávku s výnimkou toho, keď má dieťa dôležitý dôvod – napríklad prístup do Edupage, hľadanie potrebnej informácie či zaslanie správy rodičom.

Bráni tráviť čas s kamarátmi. Ak si dieťa môže cez prestávky vytiahnuť mobil, menej sa baví so spolužiakmi tvárou v tvár, zhodujú sa odborníci. Socializácia je predsa jeden z kľúčových dôvodov, prečo deti chodia do školy. Mobil môže spôsobiť, že sa dieťa izoluje, trávi s ním viac času ako s kamarátmi v reálnom živote a netrénuje si komunikačné zručnosti, hovorí psychologička Gogoláková.

Prikláňa sa k tomu aj psychológ Božík. Čo ak dieťa argumentuje, že sa mu v škole nechce baviť so spolužiakmi? „Tu je zase dôležité zdôrazniť filozofiu školy alebo celkovo výchovy – jedným z cieľov školy je naučiť deti fungovať v rôznorodom prostredí aj s ľuďmi, ktorí nám nemusia sedieť,“ vysvetľuje.

No deti môžu nadväzovať vzťah aj vtedy, keď sú pri mobile spolu. „Stačí, že sú súčasťou rôznych četových skupín, patria k hráčom rôznych hier, a to znamená aj spoločné témy so spolužiakmi. Niekedy stačí, že deti hrajú rovnakú hru, a majú tému na rozhovor,“ hovorí psychologička Gogoláková.

Napriek všetkým uvedeným dôvodom však odborníci nie sú za úplný zákaz mobilov v škole.

Ani v živote neplatí zákaz mobilu. „Plošným a absolútnym zákazom smartfónov v školách by sme vytvárali umelé prostredie – nikde inde takýto zákaz aktuálne neplatí,“ hovorí psychológ Božík. Mobily sú podľa Holdoša pre túto generáciu súčasťou ich bytia. „Nerozlišujú, čo je online a čo offline, všetko je pre nich reálne a dôležité. Úplným zákazom mobilov by sme ich obrali o dôležitú časť ich životov,“ hovorí.

„Nie je cesta deti od mobilov odlučovať a snažiť sa ich izolovať, ale, naopak, učiť ich, ako s nimi efektívne a bezpečne pracovať,“ súhlasí psychologička Gogoláková.

Aj pre deti je mobil praktický. „Edupage, objednanie obeda, lístky na MHD, platby v obchode, ale aj niektoré typy domácich úloh, to všetko sa robí prostredníctvom mobilu,“ hovorí Holdoš. Aj pre rodičov je mobil nástroj, ako sa spojiť s deťmi a zorganizovať si čas. Podľa psychologičky Gogolákovej to mnohí rodičia riešia smart hodinkami, ktoré dokážu rozptyľovať ešte viac. „Ak mu niekto volá počas vyučovania, vibruje mu ruka, a teda priamo ho to vyruší od činnosti, ktorú vykonáva,“ hovorí.

Učme deti, ako si pravidlá nastavia samy. Úplný zákaz deťom nepomôže vytvoriť si zdravý prístup k technológiám. Školy by podľa Božíka mali mladých ľudí pripraviť na to, aby vedeli problémom čeliť vlastnými silami – ako si majú nastaviť pravidlá sami a prečo je to pre nich dôležité. „Dôležité je to preto, aby ich digitálne technológie ‚neprevalcovali‘, keď im regulatívny rámec nebudú nastavovať rodičia alebo škola, ale oni sami,“ dodáva psychológ.

Mladším deťom mobil obmedzme čo najviac. Odborníci sa zhodujú, že škôlkari a deti na prvom stupni by si nemuseli nosiť mobil do školy vôbec. Prípadne by ho mali učitelia obmedziť čo najviac. U mladších detí sa odporúča kombinácia aktívnej a reštriktívnej mediácie. Aktívna znamená hovoriť s deťmi o rizikách, ukazovať si aplikácie a debatovať o nich. Je dobré kombinovať ju s reštriktívnou – teda so zákazmi a s príkazmi.

U starších detí zákazy fungujú menej. Holdoš navrhuje, aby deti na druhom stupni mobil mohli mať v škole, ale nemali by ho používať. „Napríklad na niektorých školách sa osvedčilo, že mobily sú zamknuté v osobnej skrinke alebo u pedagóga,“ hovorí.

Každá škola by si však sama mala nastaviť pravidlá používania mobilov, a to aj v spolupráci s deťmi. Vedenie školy by to malo prerokovať s radou rodičov a radou školy, prípadne k tomu pozvať aj žiakov. „Takýmto spôsobom sa žiaci budú cítiť viac tvorcami zdravej klímy školy a je väčší predpoklad, že si spoločne nastavené hranice zvnútornia,“ hovorí Gogoláková.

Konzistentnosť doma aj v škole. Ešte dôležitejšia než samotné pravidlá je konzistentnosť v ich dodržiavaní, hovorí psychológ Božík. A to jednak medzi učiteľmi, ale aj u rodičov. Práve rodičia by mali podľa psychologičky Gogolákovej ísť príkladom. „Ak trávia čas s rodinou, nemalo by to byť s mobilom v ruke, nemali by ho pri každom pípnutí utekať skontrolovať,“ hovorí. S deťmi sa môžu rozprávať o tom, ako trávia čas na mobile, a možno si spolu aj zahrať hry. „Deti hlavne potrebujú vedieť, že rodič je tu pre ne, je ochotný ich vypočuť, zaujíma sa o ne a chce s nimi tráviť čas.“