Michaela Dhiman z podcastu Sexuálna výchova: Mama mi povedala, že nedovolí, aby som mala svadbu v kostole, lebo žijem v hriechu

Michaelu môžete poznať z podcastu Sexuálna výchova, ktorému sa venuje už viac ako tri roky. Snaží sa otvárať tabuizované témy, no jej rodičia, silno veriaci katolíci, s tým nesúhlasia.

A nesúhlasili ani s jej plánom mať cirkevný sobáš so svojím snúbencom Puneetom, ktorý pochádza z Indie. „Verím v Boha, chcela som sa vydávať v kostolíku v rodnej Klátovej Novej Vsi od svojich pätnástich,“ hovorí Michaela.

Keďže Puneet je hinduista, cirkevný sobáš im musel povoliť biskup. Napriek získanému povoleniu pol roka pred svadbou ich niekoľko týždňov pred jej konaním odmietli zosobášiť hneď traja kňazi. Vo všetkých troch prípadoch pravdepodobne na podnet Michaelinej mamy a bez predchádzajúcej komunikácie so snúbencami.

Michaela vraví, že svoj príbeh sa rozhodla zverejniť preto, aby otvorila tému vzťahov rodičov a detí s rôznymi hodnotovými nastaveniami, ale aj otázku postupov katolíckej cirkvi na Slovensku pri sobášoch párov, v ktorých má jeden z partnerov iné ako katolícke vierovyznanie.

V rozhovore hovorí aj:

• prečo chcela cirkevný sobáš;
• ako vnímala vzťah s rodičmi pred a po psychoterapii;
• prečo jej rodičia nechceli, aby si vzala Puneeta;
• ako ju prijali Puneetovi rodičia;
• aké dôvody na odmietnutie sobáša uviedli kňazi;
• ako nakoniec dopadla svadba.

O vyjadrenie k postupom farárov v tomto prípade aj ku komplikovanej administratíve pri vybavovaní podobných sobášov sme požiadali aj Konferenciu biskupov Slovenska. Uvádzame ho na konci textu.

Prečo ste sa chceli vydávať v kostole?

Predstava svadby na úrade sa mi zdala ako z filmu. Bolo pre mňa automatické, že to bude cirkevný sobáš v malom kostolíku v našej dedine, kde som sa chcela vydávať asi od svojich pätnástich. Som veriaci človek, verím v Boha. Veľa to pre mňa znamená, chodím sa do kostola modliť, od malička ma takto vychovávali rodičia.

Aký vzťah ste s nimi mali pred svadbou?

Nebol ideálny. Myslím si, že ma vychovali najlepšie, ako vedeli. Aj keď ma mali veľmi mladí, po materiálnej stránke mi nikdy nič nechýbalo. Mala som však veľmi prísnu výchovu. Keď som sa bozkávala s prvým frajerom, videla to moja babka, povedala to rodičom a tí mi dali na pol roka „zaracha“.

Keď som išla do školy, brala som si veci a prezliekala som sa na záchodoch, lebo rodičom sa nepáčilo, čo nosím. Dokonca aj teraz si dávam pozor, aby som bola oblečená tak, aby bol môj otec spokojný.

Na vysokej škole som bola odrazu slobodná a začala som sa formovať ako osobnosť. Domov som sa vracala veľmi málo. Nestalo sa, že by som išla domov a nepohádali sme sa. Mama mi síce vždy nabalila kopec jedla, no nikdy sme sa nerozprávali o našich pocitoch a nehovorili si „ľúbim ťa“.

Čo povedali na to, keď ste sa rozhodli, že budete robiť podcast Sexuálna výchova?

Nevedeli o tom. Až keď začal vychádzať, hovorilo sa o tom po dedine, preto sa to dozvedeli. Vtedy mi však nepovedali, že s podcastom majú až taký veľký problém.

A ako zareagovali na to, že chodíte s Puneetom, teraz už vaším manželom, ktorý pochádza z Indie?

Keď sme spolu začali chodiť, dopočula som sa len od môjho brata, že otec povedal, že má Puneet zákaz vstupu na náš pozemok. Prekážalo mu, aj keď som počas vysokej školy randila s Maďarom.

Keď sme boli spolu asi pol roka, zavolala som mame, že prídem domov aj s Puneetom. Mama povedala, že v poriadku, ale do pol hodiny sa ozvala späť, lebo otec s tým mal problém, a chcela, aby som zatelefonovala aj jemu. Vtedy sme mali s otcom prvý úprimný rozhovor. Vyčítal mi, že robím podcast a že v Bratislave nechodím do kostola. Povedal, že sa radšej vzdá vlastnej dcéry, než by mal prijať niekoho inej národnosti.

Takže ste rodičov nenavštívili?

Povedala som, že buď prídem s ním, alebo vôbec. Nevyberala som si len medzi rodičmi a Puneetom, ale najmä medzi ich a svojimi hodnotami. Otec teda povedal, že môže prísť, ale že mi nič nesľubuje.

Ako to dopadlo?

Nejako sme to zvládli, aj keď na otcovi bolo vidno, že s tým nesúhlasí. O tom, ako sa k jeho návšteve moji rodičia postavili, som Puneetovi povedala, až keď sme sa vracali späť. Extrémne sa ich zastával tým, že vyrastali v iných časoch a žijú na dedine. Možno nie som dosť empatická, ale pre mňa to nie je argument.

Puneet sa teda veľmi snažil, bol milý a slušný, vďaka tomu ho celkom prijali. Problémom však nebolo len to, že je Ind, ale najmä to, že má iné vierovyznanie. Je hinduista.

S Puneetom ste mali aj tradičné indické zásnuby priamo v Indii. Hovorili ste o tom s rodičmi vopred?

Áno, povedala som to rodine, keď sme boli spolu na chate. Neprišla vôbec žiadna reakcia. To ma veľmi sklamalo. Z Indie som im neskôr poslala fotky, no neodpísali mi na to. Mame som potom doma ukazovala video, kde tancujem indický tanec, a ona sa na to ani nepozrela. Nedali mi jedinú otázku. Uvedomila som si, že nejde iba o zásnuby, ale aj o chýbajúci záujem o mňa.

Povedali ste rodičom o tom, ako sa v dôsledku ich reakcie cítite?

Viac sme sa rozprávali, až keď som išla domov povedať im o plánoch na svadbu. Puneet ma poslal samu, aby boli rodičia viac otvorení ako pred ním. Bol to pre mňa oči otvárajúci rozhovor. Dovtedy som žila v predstavách o tom, že raz svojim rodičom všetko vysvetlím, oni to pochopia a budeme mať skvelý vzťah.

Otec však začal s rečami o tom, že Puneet si ma chce vziať len kvôli vízam. Pritom išlo o jeho domnienky, ktoré vyplývali z nedostatku informácií. Puneet totiž budúci rok dostane víza tak či tak. O tie manželské dokonca ani nežiadal. Otec sa ma navyše opýtal, prečo som si musela vybrať Inda. Ja som však nad tým takto neuvažovala, vybrala som si človeka.

Prešli sme až k témam ako LGBTI+ ľudia a potraty. Tam som si uvedomila, že pre nich sú niektoré veci, napríklad to, že potrat je vražda, svätým faktom a ja to nezmením.

Dostali ste sa aj k plánovaniu svadby?

Áno, keď som začala hovoriť o svadbe, dosť ma prekvapilo, že boli v pohode. Dokonca hovorili, že mi pomôžu napríklad so zabezpečením koláčov. Naspäť som teda išla viac-menej spokojná.

Kde potom nastal problém?

Bola som hostkou v jednej z epizód podcastu Break the rules, ktorá vyšla 9. júla. Tam som prvýkrát verejne rozprávala viac o svojich rodičoch. Nečakala som, že sa takto otvorím a podcast bude mať toľko vypočutí.

Epizóda sa dostala k rodičom a 17. júla mi mama poslala e-mail. Po prvej vete som ho zavrela, lebo som vedela, že mám veľa povinností, a ak si to prečítam, nebudem schopná v ten deň nič urobiť. Poprosila som svojich najlepších priateľov, aby sa na to pozreli. Jeden z nich mi povedal, že mi odporúča nikdy si ho neprečítať, lebo je to to najhoršie, čo videl.

Večer som si ho napriek tomu otvorila.

Čo v ňom bolo?

Po tretej vete „Dôrazne ťa týmto žiadam, už nikdy si nás neber do svojej perverznej a skazenej huby. Zmeň si meno alebo čokoľvek, nech sa k tebe nemusíme priznávať“ som bola iba v šoku, nebola to ľútosť. Okrem toho mi napísala, že sa za mňa hanbia a som na najlepšej ceste do pekla.

Druhá časť správy bola o tom, že moja mama nedovolí, aby sme mali svadbu v kostole, lebo žijem v hriechu. Zistila som teda, že presvedčila farára, ktorý nás mal oddávať, aby to neurobil. Kedysi bol farárom v Klátovej, ale preradili ho inam, no mal nás sobášiť. Sobáš odmietol aj súčasný klátovský farár, ktorý mňa ani Puneeta nikdy nevidel.

Mama v e-maili napísala, že ani ten prvý farár nás pôvodne nechcel zosobášiť, ale súhlasil len preto, že pozná rodičov. Terajší pán farár vraj povedal, že so mnou nič nechce mať, keďže sa prezentujem ako najväčšia liberálka.

Odpísali ste jej?

Od prečítania si správy som mala v hlave, že musím odpísať. Okamžite som si našla psychoterapeutku. Chcela som s ňou riešiť, ako odpovedať. Ona sa ma opýtala, prečo musím odpísať. Ja som povedala, že by som asi mala vzhľadom na rešpekt k rodičom. Ona na to: „A oni vás rešpektujú?“ Moja odpoveď bola: nie.

Terapia mi ukázala, že na svadbe by sme opäť iba predstierali vzťah, ktorý nemáme. Psychologička mi povedala, že ak mi rodičia nedávajú lásku, mala by som si ju dať sama. Vtedy som si začala uvedomovať, že asi prerušíme kontakt a ja ich na svadbe nechcem. Pocítila som uvoľnenie.

Svadba bola dovtedy pre mňa stresujúca, lebo ešte aj pri výzdobe som rozmýšľala, či sa bude páčiť mojim rodičom. Bála som sa, ako budú reagovať na mojich queer kamarátov a hostí z Indie.

Prerušili ste teda kontakt s rodičmi?

Z maminho e-mailu mi vyplynulo, že na svadbu neprídu. Stále som však musela riešiť, že nemáme farára. Keď sa moja svadobná koordinátorka snažila zistiť od farára v Klátovej, ako máme ďalej postupovať, povedal, že jej nedá žiadne informácie, a ak zavolám ja, nedá ich ani mne, lebo ako môže vedieť, kto je na druhej strane telefónu. Vraj viem, kde je fara, tak ak chcem, mám prísť. Správal sa arogantne a nepríjemne.

S farárom, ktorý nás mal pôvodne sobášiť, sa mi podarilo spojiť. Povedal, že si to ešte premyslí. Na druhý deň mi napísal správu, že s mojimi rodičmi sú dlhoroční kamaráti, a kým si to medzi sebou neurovnáme, tak nás nezosobáši. Komunikoval však milo a slušne.

Hľadali ste teda ďalšieho farára?

Áno, stále sme chceli cirkevný sobáš. Mala som však svoje vysnívané miesto, kostolík v našej farnosti. No ak by aj iný kňaz súhlasil, potrebovali by sme povolenie od toho z Klátovej, aby dovolil inému farárovi viesť obrad v jeho farnosti. S ním sa ale nedalo rozprávať.

Ako vtedy reagoval Puneet?

Vtedy mi ešte vravel, nech idem domov porozprávať sa s rodičmi. Ale to bolo pre mňa vylúčené. 20. júla som zavolala mame, ktorá mi vyčítala, že robím „haló“ okolo farára. Jasné, že som volala farárovi, musela som si predsa dať dokopy svoju svadbu. Na to mi povedala, nech si dám dokopy svoju hlavu.

Povedala som jej, že toto je môj sen a ona mi ho chce prekaziť, na čo mi odvetila, že jej sen je mať normálnu dcéru. Začala na mňa kričať, tak som jej zložila telefón. To som nikdy predtým neurobila. Bola som na seba hrdá a povedala som si, že už na seba nenechám kričať.

Rodičia predsa museli vedieť, že ak zrušia sobáš v Klátovej, vezmete sa inde, nie? 

Povedala som im, že sa pokojne vezmeme vo vedľajšej dedine. Mama na to reagovala slovami, že to aspoň ľudia v našej dedine nebudú vidieť. Vraj mi dovolí mať svadbu v kostole, v ktorom chcem, pod podmienkou, že z toho nebudú žiadne fotky a videá. Zdalo sa mi to bizarné. Je problém Boh alebo to, čo si pomyslia ľudia? Povedala mi, že som posadnutá diablom a treba na mňa zavolať exorcistu, lebo rozprávam o sexe.

Keď som o tom povedala Puneetovi, aj on pochopil, že toto nemá riešenie. Jeho mama nechápala, ako mi tá moja mohla zrušiť sobáš. Zo strany Puneetových rodičov som cítila veľkú podporu.

Čo ste sa teda rozhodli urobiť?

Koordinátorka našla farára v Partizánskom. Boli sme za ním osobne, správal sa oveľa prívetivejšie aj k Puneetovi. 17. augusta, teda tri týždne pred svadbou, mi volala koordinátorka, že jej zavolal partizánsky farár. Povedal, že som liberálka, že on si ma hodil do Googlu a že ona je pokrytec, lebo mu klamala. Nechcel sa s ňou ani rozprávať. Intenzívnejšie začal s koordinátorkou komunikovať, až keď sa do toho zapojil jej priateľ, ktorý so svadbou nič nemal. Asi preto, že je muž.

Vyslovene to teda vtedy nezrušil, ale bolo to na hrane. Povedal, že musíme znova prísť – ja, Puneet, koordinátorka aj jej priateľ, ktorý s tým, opakujem, absolútne nič nemal – a presvedčiť ho, že to myslíme vážne. Najbizarnejšie bolo, že nás chcel odmietnuť, lebo som influencerka a ľudia by na internete videli, že on zosobášil liberálku v kostole.

Vtedy som si povedala, že nikoho nebudem znova presviedčať, že to myslím vážne, keď sa pol roka handrkujem so všetkými možnými farármi. Nedávno som sa však dozvedela, že v skutočnosti mal najväčší problém s tým, že som v podcaste robila rozhovor s evanjelickým farárom Ondrejom Prostredníkom.

Vy ste predsa od začiatku mali povolenie od biskupa, ktoré je potrebné na cirkevný sobáš, ak si u nás katolík alebo katolíčka chce vziať človeka s iným vierovyznaním. Ako je potom možné, že farár v dedine vás napriek tomu odmietol zosobášiť, a to dokonca na podnet inej osoby?

Netuším. Nikto nám nepovedal, že napriek biskupskému povoleniu nás môžu odmietnuť. Žiadosť sme vypĺňali pol roka pred svadbou. Dokonca ešte aj o jej schválení informoval klátovský farár moju mamu namiesto mňa a Puneeta.

Pri vypĺňaní žiadosti sme na fare strávili asi hodinu. Bolo tam veľa divných otázok o vierovyznaní rodičov či plánovaní detí. Puneet musel podpísať, že mi nebude brániť vychovávať deti v katolíckej viere, a ja, že sa o to budem ešte viac usilovať. Puneet, ktorý je hinduista, nechápal, koľko byrokracie je okolo toho. U nich vítajú, keď sa dvaja ľudia chcú vziať, neriešia, aké majú vierovyznanie.

Keď sme si po dvoch odmietnutiach chceli schválenie biskupa prevziať od farára v Klátovej, môj snúbenec bol akurát v dedine. Volala som farárovi, či si poň môže prísť on. Povedal, že nie, vraj to sám odovzdá farárovi z Partizánskeho. Práve pri tomto odovzdávaní sa farár z Partizánskeho rozhodol, že nás nezosobáši ani on. Myslela som, že preto, že sme sa rozhodli neprísť ho znova osobne presviedčať. Až neskôr som sa dozvedela, že aj na tomto stretnutí sa pravdepodobne zúčastnila moja mama.

Sobáš vám teda zrušili trikrát?

Dostalo sa ku mne, že mama bola asi aj za štvrtým farárom vo vedľajšej dedine v Bošanoch. Vôbec neviem, čo presne kňazom povedala a za akých podmienok súhlasili, že nás nezosobášia.

Neskúšali ste sa opäť obrátiť na biskupa so sťažnosťou?

Pri prvých dvoch odmietnutiach mi to ani nenapadlo. Moja koordinátorka však nad sťažnosťou uvažovala už pri komunikácii s druhým farárom v Klátovej, ktorý sa s ňou rozprával veľmi nepríjemne. Mne to preblesklo hlavou až pri treťom farárovi, ale povedala som si, že neverím tomu, že by sa medzi sebou nepodržali.

Tri týždne pred svadbou teda nebolo jasné, kde sa vezmete ani koľko príde hostí?

V tom čase sme ešte len začali hľadať miesto na civilný sobáš. Vtedy som zistila od kamarátov z dediny, že moji rodičia stále hovoria, že idú na svadbu. Potrebovala som uzavrieť počet hostí a stále som nevedela, kto z mojej rodiny vlastne plánuje prísť. Volala som krstnému, s ktorým som nikdy nemala konflikt, no ten mi 20 minút nakladal, aká som zvrátená a že to, čo robím – myslel podcast -, nie je normálne.

Dedka, otcovho otca, som tam veľmi chcela mať. Ale povedal, že ak naši nepôjdu, nepôjde ani on, lebo moja mama sa o neho veľmi pekne stará a nechce robiť ďalšie rozbroje.

Kontaktovali ste rodičov?

21. augusta som sa rozhodla prvýkrát odpovedať na e-mail od mojej mamy. Napísala som len, že dúfam, že sme sa pochopili a že s otcom nie sú na svadbe vítaní. Nič viac som im nechcela povedať. Neprišla žiadna odpoveď. Ale o tri dni mi napísala babka, že teraz aj oni musia porozmýšľať, či prídu. Babka s dedkom mali so mnou sedieť pri jednom stole, nakoniec našťastie prišli.

Nastali aj iné komplikácie?

Až týždeň a pol pred svadbou sme konečne potvrdili miesto svadby. 25. augusta mi zrušila cukrárka z našej dediny objednávku koláčov. Pritom to bola mladá cukrárka, ktorej som chcela urobiť reklamu. Je to však dcéra najlepších kamarátov mojich rodičov. Koordinátorke napísala, že má svoje dôvody. Mne sa neozvala, totálne ma vytočila jej neprofesionalita.

V dedine sa o tom teda asi rozprávalo.

Volala som s kamoškou, ktorá kedysi v dedine žila. Povedala mi, že sa rozprávala so svojou babkou, ktorá jej tvrdila, že som bola v televízii ukazovať, ako sa cmúľajú penisy. Niektorí ľudia z našej dediny, ktorí poznali mamu mojej svadobnej koordinátorky, jej dokonca písali, že mi nemá organizovať svadbu, lebo to bude „svadba plná homosexuálov“. V dedine som bola niekoľko týždňov témou číslo jeden.

Zraňujú vás ešte také reči?

Skôr ma prekvapuje, že si niekto dá toľko námahy starať sa do života iných. Najviac ma mrzí, že nikto z tých ľudí, ktorí o mne nepekne hovoria, v skutočnosti nemá poňatia, ako veľmi s naším podcastom Sexuálna výchova pomáhame a čo vlastne robíme. Neviem si ani predstaviť, čo všetko sa o mne po dedine hovorí, ale s určitosťou viem povedať, že väčšina z toho nie je pravda.

Po tejto skúsenosti navyše reálne rozmýšľam, že vystúpim z cirkvi. Stačí na to vyplniť online dokument. Prišla by som tak o všetky prijaté sviatosti.

Sobáš bol nakoniec civilný a uličkou ste kráčali sama. Aká bola svadba?

Všetko na svadbe vyšlo podľa plánu. Mali sme krásne počasie a všetci sa skvele bavili. Práve na svadbe a pri jej plánovaní som si uvedomila, aké mám šťastie vo svojich kamošoch, bez ktorých by som všetky tieto prekážky nezvládla. Naozaj sú oni mojou rodinou.

Tiež som veľmi vďačná tým členom mojej rodiny, ktorí na svadbu nakoniec prišli, aj keď vedeli, že tým pôjdu proti mojim rodičom. Veľmi si to vážim a o to viac som si celý deň užila.

Svadobčania mi po svadbe vraveli, že celý svadobný deň bol oslavou všetkých nás, takých, akí sme a ako sa máme radi, a nikto sa na nič nemusel hrať. Veľmi sa páčilo aj Puneetovým rodičom a ďalším hosťom z Indie. Som rada, že som mohla odprezentovať aj tradičné slovenské zvyky.

Plánujete svadbu aj v Indii. Pozvete tam svojich rodičov? Ste s nimi v súčasnosti v nejakom kontakte?

Nie som a pravdepodobne ich nepozvem. Momentálne spolu nekomunikujeme a v najbližšej dobe to ani neplánujem zmeniť. Rozhodla som sa pre seba a svoje hodnoty. Neviem predpokladať, čo sa bude diať v ďalekej budúcnosti, no nemám žiadne očakávania.