Michaela Dhiman z podcastu Sexuálna výchova: Mama mi povedala, že nedovolí, aby som mala svadbu v kostole, lebo žijem v hriechu

Michaelu môžete poznať z podcastu Sexuálna výchova, ktorému sa venuje už viac ako tri roky. Snaží sa otvárať tabuizované témy, no jej rodičia, silno veriaci katolíci, s tým nesúhlasia.

A nesúhlasili ani s jej plánom mať cirkevný sobáš so svojím snúbencom Puneetom, ktorý pochádza z Indie. „Verím v Boha, chcela som sa vydávať v kostolíku v rodnej Klátovej Novej Vsi od svojich pätnástich,“ hovorí Michaela.

Keďže Puneet je hinduista, cirkevný sobáš im musel povoliť biskup. Napriek získanému povoleniu pol roka pred svadbou ich niekoľko týždňov pred jej konaním odmietli zosobášiť hneď traja kňazi. Vo všetkých troch prípadoch pravdepodobne na podnet Michaelinej mamy a bez predchádzajúcej komunikácie so snúbencami.

Michaela vraví, že svoj príbeh sa rozhodla zverejniť preto, aby otvorila tému vzťahov rodičov a detí s rôznymi hodnotovými nastaveniami, ale aj otázku postupov katolíckej cirkvi na Slovensku pri sobášoch párov, v ktorých má jeden z partnerov iné ako katolícke vierovyznanie.

V rozhovore hovorí aj:

• prečo chcela cirkevný sobáš;
• ako vnímala vzťah s rodičmi pred a po psychoterapii;
• prečo jej rodičia nechceli, aby si vzala Puneeta;
• ako ju prijali Puneetovi rodičia;
• aké dôvody na odmietnutie sobáša uviedli kňazi;
• ako nakoniec dopadla svadba.

O vyjadrenie k postupom farárov v tomto prípade aj ku komplikovanej administratíve pri vybavovaní podobných sobášov sme požiadali aj Konferenciu biskupov Slovenska. Uvádzame ho na konci textu.

Prečo ste sa chceli vydávať v kostole?

Predstava svadby na úrade sa mi zdala ako z filmu. Bolo pre mňa automatické, že to bude cirkevný sobáš v malom kostolíku v našej dedine, kde som sa chcela vydávať asi od svojich pätnástich. Som veriaci človek, verím v Boha. Veľa to pre mňa znamená, chodím sa do kostola modliť, od malička ma takto vychovávali rodičia.

Aký vzťah ste s nimi mali pred svadbou?

Nebol ideálny. Myslím si, že ma vychovali najlepšie, ako vedeli. Aj keď ma mali veľmi mladí, po materiálnej stránke mi nikdy nič nechýbalo. Mala som však veľmi prísnu výchovu. Keď som sa bozkávala s prvým frajerom, videla to moja babka, povedala to rodičom a tí mi dali na pol roka „zaracha“.

Keď som išla do školy, brala som si veci a prezliekala som sa na záchodoch, lebo rodičom sa nepáčilo, čo nosím. Dokonca aj teraz si dávam pozor, aby som bola oblečená tak, aby bol môj otec spokojný.

Na vysokej škole som bola odrazu slobodná a začala som sa formovať ako osobnosť. Domov som sa vracala veľmi málo. Nestalo sa, že by som išla domov a nepohádali sme sa. Mama mi síce vždy nabalila kopec jedla, no nikdy sme sa nerozprávali o našich pocitoch a nehovorili si „ľúbim ťa“.

Čo povedali na to, keď ste sa rozhodli, že budete robiť podcast Sexuálna výchova?

Nevedeli o tom. Až keď začal vychádzať, hovorilo sa o tom po dedine, preto sa to dozvedeli. Vtedy mi však nepovedali, že s podcastom majú až taký veľký problém.

A ako zareagovali na to, že chodíte s Puneetom, teraz už vaším manželom, ktorý pochádza z Indie?

Keď sme spolu začali chodiť, dopočula som sa len od môjho brata, že otec povedal, že má Puneet zákaz vstupu na náš pozemok. Prekážalo mu, aj keď som počas vysokej školy randila s Maďarom.

Keď sme boli spolu asi pol roka, zavolala som mame, že prídem domov aj s Puneetom. Mama povedala, že v poriadku, ale do pol hodiny sa ozvala späť, lebo otec s tým mal problém, a chcela, aby som zatelefonovala aj jemu. Vtedy sme mali s otcom prvý úprimný rozhovor. Vyčítal mi, že robím podcast a že v Bratislave nechodím do kostola. Povedal, že sa radšej vzdá vlastnej dcéry, než by