Reportér Szántó: Jediná zbraň Hamasu je nafukovať počty obetí a ukazovať mŕtve deti
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
„Nemôžete mávať vlajkami Hamasu, pretože tým de facto hovoríte, že všetci Palestínčania sú teroristi,“ hovorí reportér Českej televízie Jakub Szántó, ktorý osobne dobre pozná Pásmo Gazy.
„A to je nezmysel. Bol som tam, videl som to na vlastné oči, nie je to pravda. Rovnako hlúpy je opačný naratív, že treba vyhladiť celú Gazu. Takisto nezmysel,“ vysvetľuje.
Szántó hovorí, že na terorizmus sa pozerá čierno-bielo. „Izraelsko-palestínsky konflikt vo všeobecnosti však nemôže byť čierno-biely. Kto hovorí, že pravdu má len jedna strana, je idiot,“ tvrdí a pripomína, že Palestínčania sú samostatným národom s hlbokou históriou.
V rozhovore vysvetľuje aj:
- že nepriateľstvo medzi Hamasom a Fatahom bolo na úrovni nenávisti palestínskych hnutí voči Izraelu;
- čo v praxi znamená, že Hamas využíva civilistov ako ľudské štíty;
- v čom sa pri Hamase mnohí odborníci vrátane neho pred 7. októbrom hlboko mýlili;
- prečo je presvedčený, že Palestínčania a Izraelčania môžu žiť v mieri a vo vzájomnom rešpekte.
V Pásme Gazy ste ako spravodajca boli mnohokrát. Zaujímalo by ma, ako to tam vyzeralo. Čo ste videli, keď ste z Izraela prekročili hranicu, respektíve líniu prímeria?
Svojím spôsobom môžeme naozaj hovoriť o de facto hranici z roku 1949. Ide prakticky o jedinú vec, na ktorej sa kedy palestínska reprezentácia zhodla s Izraelom. V Gaze som bol prvýkrát ešte v 90. rokoch, keď v nej nebol žiadny plot. Bolo to v čase predania moci Jásirovi Arafatovi, ktorý sa po podpísaní mierových dohôd nevrátil z exilu na Západný breh do Ramalláhu, ale práve do Gazy. Vtedy do nej bolo možné vstúpiť z piatich rôznych checkpointov, a to pomerne jednoducho. Stačil mi novinársky preukaz a pas. Predstavte si to ako diaľnicu, za ktorou nasledovala izraelská kontrola. Za ňou potom ďalšia palestínska kontrola.
Po čase sa ukázalo, že Arafat neplnil svoju časť dohody s Izraelom, ktorou bolo potlačenie terorizmu. Dôsledkom bolo postavenie plota. Tam, kde boli checkpointy, však boli aj naďalej brány, ktorými do Gazy bolo možné vstúpiť.
Lenže po čase bola situácia čoraz napätejšia. Keď Izrael v roku 2005 ukončil okupáciu Gazy, ktorá trvala od roku 1967, uzavreli sa všetky brány v plote a zostali už len tri priechody. Konkrétne priechod Erez na severe, Kerem Šalom na juhovýchode, ktorý však nebol určený pre ľudí, a napokon dnes dobre známy Rafah. Ten bol iba peší.
Do 7. októbra ste sa do Gazy mohli dostať len ako diplomat, akreditovaný novinár, prípadne zamestnanec humanitárnej organizácie. Vyrástol tam obrovský terminál s čakacou halou, pripomínajúci malé letisko, kde prebiehali bezpečnostné kontroly. Samozrejme, dostať sa do Gazy bolo jednoduchšie ako opačným smerom. Na mieste sa nachádzal dlhý úsek s betónovou stenou pre mínometné granáty, pod ktorým bolo potrebné prejsť zhruba kilometer. Pre starších alebo postihnutých ľudí slúžili ako taxíky golfové vozíky platené Tureckom. Keď ste prešli nárazníkovým pásmom, dostali ste sa k masovej kontrole, ktorú mala na starosti palestínska polícia a následne Hamas.
Povedzte nám viac o tom, ako sa vám odtiaľ reportovalo. Ako by ste opísali duch Pásma Gazy?
Pripomína veľké arabské mestá. Na severnom predmestí je pomerne veľký neporiadok a nachádza sa tam miesto, ktorému sa hovorí utečenecký tábor Džabalíja. Ten je však v podstate normálnym mestom. Možno nie výstavným, ale nejde ani o žiadny slum. Nasleduje ešte jedno mesto a začína sa Gaza City, ktoré bolo pred začiatkom vojny o niečo výstavnejšie. Je zjavne oveľa viac plánované a nachádza sa v ňom klasická sieť ulíc pozdĺž pláže. V centre sú, respektíve boli vyššie domy či kvalitnejšie obchody.
Gaza City si môžete predstaviť ako bežné blízkovýchodné mesto, ktoré zrejme nie je najbohatšie, ale ani úplne chudobné. Nachádzalo sa v ňom množstvo stôp predchádzajúcich vojen, hoci aj v tomto prípade platilo, že rozhodne nešlo o žiadny Bejrút z čias občianskej vojny.
V predchádzajúcich rozhovoroch ste sa hnevali, keď niekto Gazu označoval za koncentračný tábor.
Áno, pretože toto prirovnanie je úplne nezmyselné. Používajú ho
