Denník N

Migrácia vo volebných programoch politických strán

Denník N a Inštitút pre verejné otázky prinášajú ďalšiu časť seriálu o volebných programoch politických strán. Pri téme migrácia sa najviac venujú ochrane hraníc, menej emigrácii našich občanov do zahraničia a ešte menej integrácii cudzincov u nás.

Autorka pracuje v Ústave etnológie SAV/Inštitút pre verejné otázky

Bezpečnosť, obrana, ochrana, humanizmus, suverenita, medzinárodné vzťahy, zodpovednosť. Kľúčové slová, pod ktorými môžeme nájsť v politických programoch deklarácie spojené s migráciou. Niektoré politické strany venujú téme migrácie vo svojich programoch celé state, iné sa o nej zmieňujú iba okrajovo. Vo všeobecnosti je pomer záujmu politických strán o migráciu ľudí na Slovensko a migráciu Slovákov do zahraničia vzhľadom na situáciu týkajúcu sa Slovenska nevyvážený.

Slovensko je skôr krajinou, z ktorej ľudia odchádzajú za prácou alebo vzdelaním do zahraničia, ako krajinou, ktorá prijíma migrantov na svojom území. I keď aj na Slovensko prichádzajú cudzinci cielene a Slovensko sa stáva krajinou ich pobytu. V súčasnosti tvoria cudzinci približne 1,4 percenta populácie a mnohí sa už stali slovenskými občanmi. Migrácia úzko súvisí s procesom integrácie, ktorý v mnohom rámcuje štát svojimi politikami. Politické strany sa však k tejto téme pred vypuknutím utečeneckej krízy vyjadrovali minimálne. Politické programy si nevšímajú cudzincov, ktorí už na Slovensku žijú a sú súčasťou spoločnosti. Naďalej zostávajú pre nich neviditeľní a nedôležití (asi aj vzhľadom na to, že nie sú ich potenciálnymi voličmi).

Témou volebných programov sa stali najmä žiadatelia o azyl, respektíve utečenci, čo odráža predvolebné stratégie a snahu (nielen) vládnej strany Smer-SD hovoriť o utečencoch a utečeneckej kríze ako o hrozbe, pred ktorou treba Slovensko ochrániť. Keďže Smer svoj volebný program nezverejnil, nemožno sa ani vyjadriť k jeho prístupu. V texte sa takisto nebudeme venovať analýze programov Strany zelených Slovenska a hnutia OĽaNO, ktoré vo svojich niekoľkobodových programoch migráciu nezmieňujú. KSS sa téme migrácie venuje iba v jednom odseku deklaráciou toho, že nepodporuje imigráciu na Slovensko.

Strany sa témy migrácie ujali rôzne. V predvolebnej protiimigračnej rétorike na svojho predsedu nadviazala SaS aj vo svojom programe a jednu podkapitolu venuje práve ochrane hraníc a azylovej politike. KDH spracovalo oblasť migrácie celkom obsažne, pričom lavíruje medzi bezpečnostným a humanitárnym prístupom. Na jednej strane hovorí o potrebe pomoci utečencom a na druhej strane pracuje s kategóriami ohrozenia európskej „kresťanskej“ spoločnosti.

Most-Híd nehovorí priamo o migrácii, ale o kultúrnej rozmanitosti, podpore občianskej spoločnosti a návratu slovenských občanov zo zahraničia. Strana Šanca v jednom zo základných krokov programu deklaruje potrebu prijať novú migračnú politiku, no nerozvíja, aká by mala byť. Celospoločenskú osvetu o migrácii by chcel otvoriť SKOK a o migrácii v programe uvažuje celkom rozvážne. SKOK a Most-Híd migráciu chápu aj ako príležitosť na prijatie zahraničných odborníkov, pričom dôraz kladú aj „na spájanie prisťahovalectva s potrebami trhu práce“.

Uchopenie migrácie ako témy sa dá tematicky rozčleniť na tri zásadnejšie oblasti: emigráciu slovenských občanov do zahraničia; utečencov a azylovú migráciu; a integráciu cudzincov na území Slovenska.

Odliv slovenských občanov

Hoci Slovensko čelí skôr emigrácii do zahraničia za prácou alebo vzdelávaním a približne 200-tisíc Slovákov žije mimo územia republiky, žiadna zo strán sa tejto otázke v politickom programe komplexnejšie nevenovala. Odliv kvalifikovaných ľudí zo Slovenska do zahraničia je jedným zo zásadnejších problémov Slovenska.

SMK považuje za dôležité, aby mladí ľudia zostávali na Slovensku. Nehovorí však o tom, ako to dosiahnuť. V abstraktných víziách zostáva aj SNS, ktorá hovorí o potrebe vytvorenia podmienok na uplatnenie jednotlivcov v spoločnosti a o „ekonomicko-existenčnej emigrácii“ (ako odliv ľudí zo Slovenska expresívne nazýva).

Konkrétnejšie sú SaS a KDH, ktoré za príčinu odchodu mladých ľudí na zahraničné univerzity považujú nekvalitné vysoké školstvo. Obe strany navrhujú konkrétne kroky na zlepšenie tejto situácie. Podľa strany Most-Híd by medzinárodná mobilita mladých ľudí nemala byť jednostranná, ale cielená na návrat týchto ľudí späť na Slovensko. Chce to dosiahnuť znížením byrokratických prekážok pre študentov a podporou cez rozličné programy, „ktoré poskytnú pomoc pri návrate, a to najmä poradenstvom pri hľadaní práce“. Aj SKOK v politickom programe hovorí o „love migrujúcich mozgov“ zameranom na pritiahnutie emigrujúcich občanov späť na Slovensko, ale aj na pritiahnutie „intelektuálnych cudzincov“.

Ak strany vo volebných programoch zmieňujú slovenských občanov žijúcich v zahraničí, je to skôr v kontexte zlepšenia prístupu a služieb na slovenských veľvyslanectvách, posilnenie vzťahu k Slovensku a reprezentácie Slovenska v zahraničí (SaS, Sieť, SKOK).

Utečenci a Slovensko: predvolebná kampaň pokračuje

Hoci sa na Slovensku počet žiadostí o azyl z roka na rok znižuje a neexistuje tu žiadne preukázateľné ohrozenie terorizmom, politické strany v programoch pokračovali vo svojom predvolebnom bezpečnostnom diskurze na tému „ohrozenia a obrany Slovenska pred nelegálnou migráciou“.

SaS chápe zapojenie Slovenska v kontexte takzvanej utečeneckej krízy vo svojom vlastnom – obmedzenom chápaní solidarity. Uzavretie hraníc Európskej únie (SaS dokonca navrhuje hermetické uzavretie), preloženie zodpovednosti na krajiny, cez ktoré prichádza väčšina utečencov z Blízkeho východu, a vysunutie „problému“ mimo regiónu Európskej únie je ich riešením situácie. Tým sa v podstate vzdáva akejkoľvek zodpovednosti Slovenska voči utečencom, keďže slovenská hranica je prekračovaná utečencami minimálne. Kde sa v tomto ponímaní stratila sloboda, druhá kľúčová kategória v názve strany, a skutočná solidarita s ľuďmi na úteku? Program SaS reflektuje veľmi obmedzenú rétoriku v predvolebnom čase a neprináša žiadne konštruktívne myšlienky a návrhy.

V podobnom duchu, i keď viac (otvorene) xenofóbne, sa hovorí o utečencoch v programe SNS. Strana vo svojom politickom programe deklaruje na jednej strane pomoc a podporu utečencom a dodržiavanie azylového procesu, na druhej strane však dôslednú ochranu hraníc. V tomto bode SNS navrhuje urobiť z nelegálneho prekročenia hraníc trestný čin. Ako majú podľa SNS na Slovensku utečenci požiadať o azyl, ak neprekročia hranice, zostáva hádankou, pretože o azyl nie je možné žiadať na zastupiteľských orgánoch Slovenska v zahraničí a jedinou možnou cestou je prekročenie hraníc bez povolenia. V tomto ohľade by Slovenská republika porušila medzinárodné záväzky vyplývajúce zo Ženevskej konvencie.

KDH rámcuje svoju podkapitolu venovanú migrácii cez tému utečencov prichádzajúcich do Európy. Pripúšťa, že utečencom by mala Slovenská republika pomôcť, ale na základe zásluhovosti, pričom chce rozlišovať medzi tými, „ktorí majú a ktorí nemajú nárok na túto pomoc“. Nabáda to na otázku, či bude rozhodujúcim prvkom udelenia azylu práve to „správne“ náboženské presvedčenie. KDH súčasne prináša rámec dlhodobých i krátkodobých opatrení, ktoré si „zvládnutie problému utečencov vyžaduje“. Patrí medzi ne napríklad dôsledná ochrana hraníc, pomoc utečencom na miestach v blízkosti ich krajín pôvodu a spoločné európske riešenia. Aj tento prístup opäť zaváňa alibizmom odsunutia „problému utečencov“ za hranice Európskej únie a hlavne za hranice Slovenska.

Politický program strany SKOK odmieta prijatie kvót, na druhej strane však hovorí o potrebe prerozdelenia žiadateľov o azyl medzi viacerými krajinami Európskej únie. V programe prichádza s návrhom, aby bola prijatá možnosť požiadať o azyl i na „všetkých veľvyslanectvách či iných vyslaných pracoviskách EÚ“, čím by sa vo veľkej miere vyriešil nepovolený prechod štátnych hraníc a ochrana utečencov pred prevádzačmi a nebezpečnou cestou cez hranice.

Sieť sa vo svojom programe k utečencom explicitne nevyjadruje. Deklaruje však podporu rozvojovej pomoci Únie, ktorá by mala prispieť k stabilizácii krajín, z ktorých väčšina utečencov prichádza. Politickými a vojenskými prostriedkami, zvýšenou podporou a rozvojovou politikou by chceli konflikty na Blízkom východe riešiť aj SMK, KDH, SKOK a SaS. KDH sa rozvojovej pomoci venuje podrobnejšie a vymenúva sektory, na ktoré by sa chcelo aj v spolupráci s rôznymi neštátnymi aktérmi zamerať (zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, zabezpečenie čistej pitnej vody, rozvoj poľnohospodárstva a vidieka, budovanie infraštruktúry). Chcelo by presadiť zvýšenie oficiálnej rozvojovej pomoci na úroveň 0,33 percenta HDP do konca volebného obdobia.

Od nás k nám: integrácia na Slovensku

Ako si konkrétne politické strany predstavujú integračnú politiku Slovenskej republiky (integráciu občanov pochádzajúcich z iných krajín žijúcich na území Slovenska) a prípadné návrhy na jej zlepšenie, zostáva v politických programoch veľmi hmlisté.

KDH deklaruje potrebu vybudovania Imigračného a naturalizačného úradu, ktorý by zastrešoval pobytovú a azylovú agendu pre cudzincov na Slovensku. Takýto úrad je už niekoľko rokov na Slovensku viac ako potrebný, pretože táto agenda je roztrúsená v priereze viacerých ministerstiev a úradov. KDH sa vyjadruje i k integrácii, pričom sa vo svojom programe obmedzuje iba na integráciu skupiny potenciálne prijatých utečencov, od ktorých požaduje, aby si „osvojili slovenčinu, rešpektovali ústavu, zaužívaný systém ľudských práv, rovnoprávnosť mužov a žien, naše tradície i kultúrne prostredie, živili sa vlastnou prácou, a nie cez sociálne dávky, a nevytvárali getá a akékoľvek paralelné spoločnosti“. Tieto očakávania od KDH vyznievajú pomerne cynicky, keďže viacerí politickí predstavitelia KDH majú problém s rodovou rovnosťou, dodržiavaním viacerých ľudských práv a možno u nich pozorovať tendenciu meniť ústavu podľa vlastného ideologického presvedčenia.

Neprekvapí, že SNS odmieta multikultúrnu spoločnosť a vníma ju ako „zhubne vplývajúcu“ na slovenskú kultúru. SNS hovorí o etnickej, kultúrnej, náboženskej a sociálnej integrite Slovákov, ktorá by mohla byť ohrozená. Zostáva však na čitateľoch, čo si pod touto integritou majú predstaviť.

SKOK je jednou z mála politických strán, ktorá o začleňovaní utečencov alebo v širšom rámci cudzincov uvažuje ako o obojstrannom procese a o príležitosti a investícii do budúcnosti. Hovorí o nevyhnutnom získavaní kompetencií (jazyk, vzdelanie) a uznaní slovenského a európskeho právneho poriadku na strane migrantov a o vytvorení možností a podpory od ostatnej spoločnosti.

Za lepším životom

Pri predchádzajúcich voľbách neboli utečenci a migranti vo verejnom diskurze takmer vôbec prítomní, hoci na Slovensko prichádzali a usádzali sa tu. Udalosti z roka 2015 celkom zmenili situáciu a utečenci sa stali jednou z top tém predvolebného boja. Zrazu sa z predtým zabudnutého sektora stala oblasť, ktorej sa chytila väčšina politických strán, a to nie práve citlivou formou. Aj napriek tomu, že je to z hľadiska zahraničnej politiky dôležitá otázka, priamo územia Slovenska sa migrácia utečencov dotýka v malej miere. I po odmietnutí kvót má Slovensko kapacitu prijať istý počet utečencov a ponúknuť im tak bezpečný život.

Napriek tomu pri analýze a citovaní z politických programov v kontexte migrácie sa tak človek neubráni nadužívaniu úvodzoviek v spojení s niektorými pojmami. Práve vo vyjadreniach o migrantoch a utečencoch politici až pričasto skĺzavajú do esencializujúcich kategórií, k výrokom o „nás“, „našej kultúre“, „našich hodnotách“, „našej krajine“ a „našich potrebách“ a na druhej strane o nich ako o „iných“ a „cudzích“. Zabúdajú na širšie súvislosti našej spoluzodpovednosti, medzinárodné záväzky, ktoré ako krajina máme, ale i na našu multikultúrnu minulosť (a prítomnosť). Príliš veľa miesta v programoch zabralo bitie sa do „slovenskej hrude“ zdôrazňovaním ochrany občanov a hraníc a odsúvanie konštruktívnych riešení a pohľadov na komplexnejšiu problematiku imigrácie a emigrácie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Migrácia

Voľby 2016

Komentáre

Teraz najčítanejšie