Denník N

Zmena volebného systému nie je všeliekom

Demokratickú politickú kultúru hodnú konzervovania sme ešte celkom jednoznačne na Slovensku nevytvorili.

Autor je predsedom Helsinského výboru pre ľudské práva

Autor komentára Ako Popper predvídal Fica, Kolesíka aj utrpenie pravice prichádza na základe článku filozofa Karla Poppera k záveru, že „pomerný volebný systém na Slovensku ničí demokraciu“. Popis neduhov demokracie na Slovensku v komentári je výstižný, ale jeho záver považujem za trochu unáhlený. Sám Popper vo svojich kľúčových dielach poukazuje na to, že sociálne systémy sú príliš zložité organizmy, aby sa na ich vývoj dali aplikovať všeobecne platné uniformné šablóny.

Popperov článok o demokracii bol napísaný pre britský Economist v roku 1988, rok pred pádom komunizmu vo východnej Európe. Vo všetkých štátoch sovietskeho bloku bol vtedy zaužívaný systém jednomandátových volebných obvodov, čiže formálne platil väčšinový volebný systém. Volič si však mohol vo svojom obvode „vyberať“ len z ponuky obsahujúcej meno jedinej osoby zastupujúcej jedinú stranu. Boli to teda pseudovoľby a aj volebný systém bol len „pseudoväčšinový“.

O dva roky neskôr preto nové politické elity v takmer všetkých nových európskych demokraciách uplatnili v prvých slobodných voľbách pomerný volebný systém založený na súťaži mnohých politických strán. Bola to prirodzená reakcia na predchádzajúcu situáciu. Musel sa otvoriť priestor na uplatnenie existujúcej ideovej, politickej či národnostnej plurality udusenej dvoma totalitnými režimami. Systém dvoch strán preferovaný Popperom na základe jeho oprávneného obdivu k anglosaskej demokracii bol v danej historickej a politickej situácii pre tieto krajiny málo použiteľný.

Anglosaská demokracia mala v roku 1988 tú výhodu, že minimálne od konca 19. storočia sa mohla vyvíjať pomerne nerušene. Veľká Británia a USA neboli v tomto období zmietané neriešiteľnými vnútornými konfliktmi, občianskymi vojnami, neboli v dvoch veľkých svetových vojnách podrobené, porazené a zničené. Politický systém založený na striedaní sa dvoch veľkých strán pri moci konzervoval demokratickú politickú kultúru tvoriacu sa dlhé desaťročia. Aká politická kultúra sa však mohla konzervovať v roku 1990 v Československu a okolitých krajinách? Najprv bolo predsa potrebné novú politickú kultúru vytvoriť. Otázka, pred ktorou stojíme dnes, 25 rokov po Novembri, znie tak, či už sme demokratickú politickú kultúru hodnú konzervovania vytvorili? Odpoveďou je jednoznačné nie.

Moc korumpuje a je zneužiteľná, pokiaľ proti tomu neexistujú dostatočne silné záruky. Volebné pravidlá sú nesporne veľmi dôležitým prvkom politického systému, no ich uplatnenie je vždy závislé od konkrétnych okolností. Žiadna zmena volebného systému sama osebe záruku dobrého vládnutia neposkytne. Jednotlivé zložky moci musia byť od seba skutočne oddelené, vymáhateľnosť práva sa musí efektívne uplatňovať a občianska angažovanosť nesmie byť rôznymi priamymi či nepriamymi mocenskými zásahmi utlmená. A musia existovať aj nadnárodné garancie zachovania bezpečnosti, mieru, demokracie a ľudských práv.

 

Teraz najčítanejšie