Denník N

Ako ďalej po štrajku?

Ak by učiteľom zvýšili platy, treba dosiahnuť, aby už prijímali len kvalitnejších. A menej kvalitných treba prepustiť. Inak by viac peňazí neznamenalo aj vyššiu kvalitu.

Autor je analytik INESS

Existuje množstvo štartovacích bodov, odkiaľ začať rozmotávať problémy v školstve. Otázka peňazí, problémy s obsahom výučby, s vysokým školstvom produkujúcim študentov bez uplatnenia, či nedostatočná reakcia regionálneho školstva na vývoj počtu študentov. Povedzme však, že chceme začať od učiteľov. Tí tvoria základ školstva. Aj tu sa môžeme pozrieť na množstvo faktorov. Napríklad na ich vekové zloženie. Zamerajme sa však na odmeňovanie učiteľov, ktoré sa stalo v posledných dňoch mediálnou témou číslo jeden.

Predpokladajme teraz pre potreby článku, že učiteľom sa podarilo vyštrajkovať zvýšenie platov. Toto je však len prvá zástavka na ceste ku kvalitnejšiemu školstvu a lepším žiakom. Ak chceme, aby s platmi učiteľov rástla aj kvalita, takéto zvýšenie platov musí byť spojené s ďalšími zmenami.

Aby fungoval mechanizmus: „vyššie platy v školstve“ rovná sa „noví lepší a kvalitnejší učitelia“, je nutné zabezpečiť minimálne dve veci: 1) keď už budú mať učitelia väčšie platy, zaistiť, že medzi novými prijatými učiteľmi budú predovšetkým tí kvalitní a 2) ak nechceme čakať 20 rokov na prirodzenú generačnú výmenu, zaistiť, že školy opustia učitelia, ktorí nepodávajú adekvátne výkony.

Riešenie prvého bodu je úzko spojené s pedagogickými fakultami a vzdelávaním učiteľov. Na Slovensku máme 14 pedagogických fakúlt, na ktorých študuje ročne viac ako desaťtisíc študentov. To vytvára zaujímavú situáciu, keď potenciálni študenti nebojujú o možnosť dostať sa na pedagogickú fakultu, ale pedagogické fakulty bojujú o študentov. Hocakých. To, samozrejme, tlačí na znižovanie nárokov tohto štúdia a vysoké školstvo chrlí skôr kvantitu ako kvalitu.

Na Slovensku sa často spomína Fínsko ako príklad úspešných reforiem školstva. Je pomerne ťažké povedať, čo skutočne tkvie za úspechom tejto krajiny a či sú to skutočne reformy, ktoré priniesli fínskym študentom taký úspech. Za zmienku však určite stojí informácia, že Fíni v 70. rokoch zavreli štyri pätiny pedagogických univerzít a ponechali si len tie najlepšie. Dnes si fínske pedagogické fakulty vyberajú jedného uchádzača z desiatich prihlásených.

Riešenie druhého bodu je ešte komplikovanejšie. Potrebujeme totiž vyriešiť dva problémy. Najskôr vôbec identifikovať adeptov na prepustenie a následne ich prepustiť aj napriek kolektívnym zmluvám. Ide však o veľmi dôležitú podmienku. Ak je skutočne pravda, že potrebujeme vyššími platmi prilákať nových, lepších učiteľov, elitu, tak to automaticky znamená, že sa potrebujeme rozlúčiť s časťou súčasného učiteľského zboru.

Bez splnenia týchto dvoch podmienok je zvyšovanie platov vo vzťahu ku kvalite vzdelávania bezzubé. Bolo by preto vhodné pozerať sa pár krokov dopredu a začať už teraz premýšľať, akými zmenami v rámci fungovania systému školstva zabezpečiť ich uskutočnenie. Cesta k vzdelanejším žiakom nie je bezbolestná a zďaleka nespočíva len v posúvaní čísel v rámci rozpočtu verejnej správy.

Protesty učiteľov

Teraz najčítanejšie